Štýl: rock-metal

Skladby:
1. Where's The Land 6:08
2. Planet Adamah 5:11
3. Caelicola 5:39
4. Orgy Of Love 4:52
5. I See Your Eyes 4:02
6. The Picture Of Apocalypse 5:41
7. A Purple Rain 5:24
8. Back In The Bloody Ruins 5:41
9. Recalled To Life 6:39

Total: 49:19

Zostava:
Kateřina Mozolová - klávesy
Michal Jonszta - basa
Láďa Říha - bicie
Oto Gajdoš - spev
Martin "Bzuk" Zuzčák - gitary

Vydavateľ:
Crystal Prod.

HYPNOTIC SCENERY boli pred niečo vyše piatimi rokmi pojmom, ktorý na metalovej scéne niečo znamenal. Toto obdobie je zachytené na veľmi dobrom albume Deeper and deeper z roku 1997. Potom sa zrazu po kapele zľahla zem a nový prírastok do diskografie pribudol až teraz v podobe Back In The Bloody Ruins. Poďme sa teda pozrieť, či sa Hypnotikom podarilo vytvoriť dôstojného nástupcu.

Tí, čo od nového albumu čakali nejaké výrazné zmeny budú sklamaní. Po hudobnej stránke sa nezmenilo takmer nič. Jednoduché, chytľavé, miestami až popové, gitarové pesničky s hravými klávesmi, drsným rockovým spevom a metalovým zvukom. Takto by sa to dalo v krátkosti charakterizovať. Všetko vyzerá na prvý pohľad v poriadku ALE keď to porovnám s predchodcom, novinka vyznieva asi ako niekoľkokrát vylúhovaný čaj. Melódie sú stále chytľavé, ale akosi všetky rovnaké. Aj keď som si album vypočul už minimálne štrnásť krát, splýva mi (až na pár výnimiek) do jedného monotónneho celku. Nepomáhajú ani dobre zvládnuté gitarové sóla. Drsný, polomelodický spev len nevýrazne dopĺňa tento šedivý obraz. Zo stredného tempa, v ktorom sa väčšina albumu odohráva vytŕča len thrashovačka Caelicola (prvá výnimka) a to práve svojou rytmickou štruktúrou. Veľa zachraňujú príjemne zaranžované klávesy, bez ktorých by bol tento album stratený. Dôkazom je podľa mňa najpodarenejšia vec na albume I see your eyes, ktorá obsahuje všetko, kvôli čomu som mal rád staršiu nahrávku. Z jednotvárnej masy ešte vyčnieva podarená titulná skladba Back In The Bloody Ruins s klávesovým sólom a klavírnym záverom. Po zvukovej stránke je to štandardná profesionálna práca a obal musím pochváliť, pretože je o niečo podarenejší ako na Deeper...

Zhrniem to takto. Back In The Bloody Ruins v nie je v žiadnom prípade zlý album. Často sa mi pri jeho počúvaní stalo, že sa mi nejaký motív zapáčil ale po čase sa mi zdal obohratý. Trvalejšia stopa mi v hlave zostala len po troch horespomenutých skladbách. Hlavný problém je v tom, že ak dostanem chuť pustiť si dobrú rockovú pesničku, určite radšej siahnem po staršom albume Deeper and deeper, ktorý je proste lepší.

(Golo)