Štýl: death metal

Skladby:
1. Awe Intro 1:29
2. Furious Pictures And Agony 3:57
3. Stone Face 1:54
4. Victim Of Lewdness 3:54
5. Jail Of Inner Self 1998 3:20
6. Norman Outro 1:36

Total: 16:12

Zostava:
Štefan "Steve" Tokár: gitary, basgitara, bicie, vokály

Kontakt:
http://bandzone.cz/brute

Vranovskí Brute vydali svoje prvé demo „Fetus Of Evil“ pred 8 rokmi ešte ako regulárna päťčlenná banda. Na ďalší materiál bolo treba počkať až do tohto roku. Samozrejme sa za ten čas mnohé zmenilo, okrem iného to, že Brute dnes tvorí jeden človek, Štefan „Steve“ Tokár, ktorý sa na nahrávke postaral o gitary, basgitary, bicie a aj vokály.
„Utworów jednoosobowych“ na deathmetalovej scéne pribúda hlavne na druhej strane Atlantiku. Vysvetľujem si to v prvom rade nemožnosťou nájsť si v dosahu vhodných spoluhráčov, nezdá sa mi totiž, že bol niekto až taký „súkromník“, že by si v záujme hesla „já, já, já, jenom já“ výrazne sťažil možnosť predviesť svoju hudbu naživo...povedzme si otvorene, na pódiu jeden typ s gitarou chruje do mikráku a zvyšok ide zo záznamu - to ako kapela skrátka nevyzerá. Asi aj preto zaoceánske jednočlenné kombá smrti naberú členov v okamihu, keď si na scéne vybudujú meno a záujemcovia sa začnú ponúkať sami od seba.
Domáci prípad Brute je presne o tom, že „nejsou lidi“ a že Števo hrať chce, ale momentálne má šancu jedine v prípade, že sa o všetko postará sám. Po niekoľkonásobnom vypočutí šestnásťminútového materiálu, ktorý tvoria inštrumentálne a klávesovo poňaté intro a outro a štyri skladby by som mu nejakého toho basáka a bubeníka doprial, pretože aktuálny promáč ukrýva dosť zaujímavú deathmetalovú hudbu, na ktorej síce počuť realizáciu v takpovediac kuchynských podmienkach a aj to, že všetko zmajstroval jeden človek, ale potenciál, pokiaľ máte uši a neženiete sa akurát za najnovšími extrémnymi trendmi, v nej nájdete.
Ide o skôr rýchlejší death metal s dosť technickými gitarami, ktoré občas znejú trochu sucho, ale vždy je to o tom, koľko dokážete vytrieskať z domáceho štúdia. Rezavý zvuk gitár a hutné, niekedy zvonivé ozvučenie basy mi dosť pripomína deväťdesiate roky, niečo podobné som kedysi počul spolkov ako Revenant alebo Pestilence, a riffovanie, ktoré dosť pracuje s harmóniami a melódiami, ukazuje skôr na ovplyvnenie európskou školou. Vokál nie je nejaký vyslovený growl a chliev, ale stredný až hlbší rev, doplnený zastretým vreskom a občas možno dofarbený efektom. Potiaľto máme death metal technickejšieho a energického razenia so zaujímavými gitarovými nápadmi. Pokiaľ ide o bicie, tie by mohli byť kameňom úrazu, pretože na niektorých miestach znejú naozaj príliš počítačovo, a občas uháňajú v neľudských rýchlostiach, skrátka živý bubeník by na mnohých miestach hral celkom inak. Na druhej strane, keď už je človek odkázaný na PC, prečo by si nedovolil naprogramovať veci, ktoré človek nezahrá, a popliesť tým poslucháčsku obec zvyknutú na štandard. Mne osobne z tohto pohľadu vadí skôr trochu suché zaranžovanie, vyvolávajúce dojem demáčov, aké na Slovensku vychádzali okolo polovice minulej dekády, a podobne oldschoolový zvuk. Ten zvyšok je v poriadku a znie zaujímavo, zvlášť v kontexte celosvetového boomu kopírovania amerických „brutal“ vzorov alebo hrania techniky bez ohľadu na hudbu. So živým bubeníkom, lepším štúdiom a producentom by sa z tejto nahrávky dal vytrieskať slušný nadpriemer.

(Martin)