Štýl: grind core
Skladby: 1. Strongarm 03:04 2.
Diktat 03:41 3.
Work to Rule 03:16 4.
On the Brink of Extinction 03:29 5.
Time Waits for No Slave 04:26 6.
Life and Limb 04:00 7.
Downbeat Clique 04:26 8.
Fallacy Dominion 04:07 9.
Passive Tense 03:48 10.
Laurency of the Heart 03:36 11.
Procrastination of the Empty Vessel 02:56 12.
Feeling Redundant 03:23 13.
A No-sided Argument 02:13 14.
De-evolution Ad Nauseum 03:48
Total: 50:13
Zostava:
Shane Embury: basgitara
Mitch Harris: gitara, sprievodné vokály
Mark "Barney" Greenway: vokály
Danny Herrera: bicie
Kontakt:
http://www.napalmdeath.org
Vydavateľ:
Century Media
|
Napalm Death - Time Waits For No Slave (2009)
Napalm Death tu sú, ak zarátame aj ich HC/punkové začiatky pod inými názvami, už 26. sezónu, teda dlhšie, než je vek cca polovice ich fanúšikov. Za ten čas stihli okrem iného veľkou mierou prispieť k založeniu a vývoju žánru zvaného grind core a vytvoriť bohatú diskografiu, kde ani pri jednej položke nemusia dodatočne vysvetľovať, že to bol „omyl a krok vedľa“, pretože vždy, keď sa rozhodli experimentovať, robili to preto, lebo na to dostali chuť, nie preto, že „doba si to žiadala“. Preto ich hudobná tvorba nie je jednotvárna, ale pestrá, každý si tam nájde to svoje, a pritom je to stále Napalm Death, kapela, ktorú si vďaka viacerým výrazným znakom s inou nepopletiete. A ako sme mali možnosť vidieť naposledy v januári 2008, pánov to okrem toho, že sú uveriteľní v štúdiu, stále baví aj naživo.
Začiatkom roku 2009 vychádza trinásty štúdiový album „Time Waits For No Slave“. Ten prináša 14 skladieb, ktoré sa odsypú v priebehu päťdesiatich minút. Takýto časový rozsah je v grindcoreových kruhoch skôr neobvyklý, ale bez ohľadu na to je grind žáner, ktorý birminghamskú štvoricu stále charakterizuje najlepšie. V porovnaní s predošlým CD „Smear Campaign“ tu isté rozdiely sú - kampaň bola skôr na prapodstatu osekaný agresívny a pomerne uvrieskaný rýchly klasický „drvič“ v starom napalmovskom štýle, tak, ako ho hudobníci oživili po roku 2000. Nový album je pri všetkej zdravej a nehranej extrémnosti a energickosti hudobne veľkorysejší - nestojí len na klepačkových tempách, ale aj na valivých voľnejších pasážach, občas sa vyskytnú aj vyslovene pomalé ťažké úseky, pripomínajúce niektoré momenty ND v rokoch deväťdesiatych. Do typického grindu ďalej vo veľkej miere vstupuje metal - množstvo riffov starej školy, niektoré by sa dokonca uživili aj u blackerov, iné pripomenú klasický thrash (trochu ako Slayer s iným zvukom), ale počuť v prvom rade to, že Shanemu a spol. je stále blízky kov smrti. Keďže kompozície majú v priemere tri až štyri minúty, sú bohaté na riffy a zmeny, pretože drhnúť tak dlho dva postupy dookola, to by nedopadlo dobre. Pokiaľ ide o vokály, Barneyho burácanie a rev je klasicky na úrovni a Mitch mu do toho vrieska tým správnym „menej príčetným“ tónom. Oproti minulosti sa na albume nedočkáme žiadnych „extras“ typu hosťujúceho ženského vokálu či prejavu na záver, ale mám pocit, že to ani netreba. Napalm Death stvorili pestrý, chytľavý, zaujímavý a zároveň kompaktný extrémny album vo veku, kedy už iné spolky bojujú s prinajmenšom druhou tvorivou krízou. O pár týždňov sú tu Napalm Death opäť, kto ich ešte nevidel, nech mieri do BB, neoľutuje.
(Martin)
|