Štýl: rock – metalový magazín

Kontakt:
http://www.paratmagazine.com

Ani sa to nezdá, ale v jeseni 2009 ubehne desaťročie odvtedy, čo Herdron a Anxur vydali prvý plod na poli podzemnej metalovej žurnalistiky. Odhadujem, že vtedy ani netušili, ani neočakávali, ako ďaleko ich táto cesta zavedie. Obsiahlejšie na túto tému, ako aj na rôzne iné, súvisiace s ďalším pokračovaním existencie už veľmi dobre etablovaného štrvťročníka nájdete v úvodníku jeho 27. čísla, ktoré je vonku od polovice decembra. Sú to informácie, ktoré by nikoho nemali naplniť pesimizmom, hoci koncoročné DVD je už posledné (o ňom zase nabudúce) a priložené CD budú v ďalších číslach už tiež „trochu“ o inom než o kompiláciách.
Obsah aktuálneho čísla otvára dvojstranový pokec, kde sa k svojim videám vyjadrujú spolky z DVD. Dozviete sa dosť zaujímavého a takým svojráznym paradoxom je, že práve jedna z najmodernejšie znejúcich bánd tam „zaperlila“ s hláškou, ktorá už koncom reálneho socializmu bola vtipná len s na kosť odretými ušami:-D
V každom vydaní Pařátu je jeden profilový rozhovor, mapujúci celú kariéru vybranej bandy. Tentokrát došlo na Endless a na vyše troch stranách si hlavne pamätníci pripomenú okrem iného aj severomoravský doommetalový boom...to je des, ako dávno to už bolo, pre človeka s nemazacou pamäťou dvojnásobný:-) Štvrtú stranu dopĺňa kompletne zrecenzovaná diskografia.
Na doommetalovú nôtu už síce Endless až tak nehrajú, ale o jej pokračovanie sa fínski Swallow The Sun starajú viac ako dôstojne a rozhovor s nimi je zaujímavý – dozviete sa napríklad, že vo Fínsku je metal všeobecne akceptovaný žáner a na „depresívnych“ Fínov hudba tejto skupiny účinkuje celkom inak, než by sa dalo čakať.
Folklórom strihnutý metal dnes vládne časti kovového sveta a Folkearth hrajú možno skôr len príjemnú, romanticky bojovnícku, nie nejakú strhujúco prelomovú, náročnú a úžasnú +/- viking hudbu, ale nezaškodí si prečítať niečo o tom, ako funguje medzinárodný projekt, na ktorom sa už zúčastnilo okolo 70 muzikantov z 20 krajín.
Viac na zem a do súčasnosti sa vrátime s maďarskými deathermi Casketgarden...je zvlášnosťou našej doby, že hudbu, nespochybniteľne koreniacu v At The Gates, dnes niekto môže považovať za odraz „súčasnej metalcoreovej vlny“. Ešteže sa proti tomu chalani ohradili so smiechom, byť na ich mieste, tak asi „pustím z reťaze Meliška“:-D
Špeciál o vrahoch pokračuje dvoma partnerskými dvojicami, tentokrát pedofil Dutroux a jeho „polovička“, a o tridsať rokov starší „povedený páreček“ Brady/Hindleyová zo Škótska. Medzi tie blbšie vyhliadky do budúcnosti patrí aj to, že materiálu na takéto články sotva začne ubúdať.
Brutálne, ale našťastie na hudobnú nôtu, sa pokračuje v rozhovore s bulharskými BDM Enthrallment a o stranu ďalej na to vletia prešovskí Perversity (o.k. páni, vďaka za pochvalu môjho takrečeno recenzentského prístupu, ale ono to celé bude skôr tým, že márniť čas recenzovaním vyslovených sračiek fakt nehodlám, a to o nahrávky, kedy by adekvátnym ohodnotením bolo leda tak pár faciek, zakopávam často).
Kto to má rád goticky či povedzme avantgardne, dozvie sa čo-to z pokecu s brnianskymi Alvaréz Peréz - ja viem, názov zvláštny, ale fakt to nie je nič v štýle „la cucaracha, la cucaracha...“
Kdesi som na adresu Kašpyho seriálu o čarodejníckych procesoch, stredovekých a ranonovovekých mravoch a českej démonológii čítal čosi ako „detinsky napísané“, nuž, život je občas smutný ako krava ktorú vedú na bitúnok, ale takýto nechcený vtip spoľahlivo zaplaší akúkoľvek trudnomyseľnosť. Zastávam názor, že o akýchkoľvek veciach by mal písať ten, kto do nich naozaj vidí, tu je tento predpoklad splnený viac ako stopercentne, len si niekedy nie som istý, či bežný konzument metalovej hudby niečo takéto plne ocení a či by sa takéto články viac neujali v časáku o histórii, každopádne ja osobne som za to, aby v Pařáte boli.
Ďalšie tri strany a zase spomienky ako hrom - Petr Korál, Pavel Maňas, kompilácia „Breath Of Doom“, výborné, vyčerpávajúce, nechýbajú vyjadrenia členov zúčastnených spolkov, resp. „pozostalých“. A aj spomienky na koncert The Gathering v Banskej Bystrici sú zrazu zhruba ako z predvčerajška (dlab na to Mates, ty to máš tak všetko, niekedy na vlastnú škodu:-D)
Na odľahčenejšiu tému je v Pařáte rubrika „V pazúrech“, tentokrát bol na dvoch stranách zdatne a vtipne výrečný Kino, posledný vokalista nedávno zosnulých Cerebral Turbulency. Nadaný spisovateľ Cichoň zrejme dal školu aj spoluhráčom.
Ak si pamätáte najprv speedmetalový, potom funkythrashový Abax z Prahy, tak ďalšia zo skupín, ktoré začali ešte za totáča, je znovu na scéne, pamätníci alebo milovníci žánru, čítajte rozhovor.
Na strane 27 sa dostávame k rubrike pre kapely zásadnej – k recenziám. Nuž, aké novoty tu máme – bodovaciu tabuľku, ktorá je dobrý nápad, ale aj tak je z nej to najzaujímavejšie v pravom hornom rohu:-) Zrecenzované sú najprv oficiálne albumy, ktoré sú po novom hodnotené ako v škole, jednotku dostane ten, kto fakt vie, päťku ten, kto by asi lepšie urobil, ak by si našiel prácu alebo pil toľko, aby mu jeho stav bránil siahnuť na inštrument hudobný. Najlepšie vysvedčenie dostali Misery Index, Amon Amarth a Endless...s prvým miestom sa môžem stotožniť, ale AA podľa mňa hrajú tak posledných sedem rokov strašne rutinérsky a nový Endless som nepočul:-) Recenzie na splity, EP, demáče a podobné veci sú v ďalšej časti s názvom Bonusy.
Témou čísla sú najdepresívnejšie metalové albumy, pomerne často sa objavuje titul „Time Ruins Also Beauty“ od Dissolving Of Prodigy...nuž, každý sme iný, je fakt, že túto vec mám rád, keď mi je odveci, pustím si radšej Loud Pipes alebo také niečo, ale depresívny mi nepripadal nikdy, že smutných nálad je tam koľkokoľvek, to je už iná vec.
„The only good gore is more gore“ - prevažne v tomto odvetví štýlu známeho ako grind core sa na dvoch stranách budeme rochniť s Jig-Ai a Choked By Own Vomits. Dobrá práca, hoci rozhovor s CHOV je do istej miery o hovne:-D
„Pohledy pod víko rakve“ – stále platí, že platňa „Invaze“ od Assesor má zvuk desivý, na druhej strane, bola to prvá tunajšia oficiálna tvrdá metalová nahrávka, hudobne sa to dá ešte aj dnes a neprávom skoro zabudnutá parta si spomienku zaslúžila. P.S. Takže toho bubeníka z kapely, v ktorej spievala Veškrnová vo filme „Co je doma, to se počítá, pánové“, som odhadol presne:-)
Agro nemusí byť vždy len nutné (?) metalové zlo, niekedy to môže byť aj farmársky grind/metal, na ktorí sú naslovovzatými odborníkmi švédski Birdflesh, farmári hrdí a jeden z nich dokonca farmár naozajstný. Podľa toho, čo má doma, smelo možno povedať, že je to priam poľnohospodár.
Trochu vážnejšie (však samozrejme) porozprával ďalší Švéd, gitarista Lord Ahriman, pochopiteľne sa teda dozvieme, čo je nového u Dark Funeral.
„Za hudební clonou“ sa tentokrát skrýva Vargstjern, ktorého projekt Skogsra ma baví bez ohľadu na to, že pohľadať niečo viac „na kolene“ urobené, na to by si už asi bolo treba vziať dovolenku. Tento človek sa však okrem niekoľkých kapiel a práce venuje aj literatúre a poézii zvlášť, preto sa debata točí okolo tejto témy a k dispozícii je aj pár vzoriek tvorby posledného z prekliatych básnikov:-)
V Belgicku našťastie nemajú len škodnú typu Dutroux, ale aj súpravu kvalitných kapiel – v tomto čísle nech ako príklad poslúžia Leng-tch’e.
Alternatívny metal zo severnej Moravy, to je Crashpoint, taký klasický rozhovor o hudbe, nahrávkach, koncertoch a podobne, ale fanúšikov nemá ako sklamať.
Label Story – na pretras prišli Mondongo Canibale Records a informácie poskytol Rojas, bubeník z Haemorrhage, lebo prečo? No lebo je to šéf a majiteľ vydavateľstva.
Dve veľmi čierne strany patria fínskym blackmetalistom Azaghal, zrejme ďalší kvlt, čosi som počul, mne to nič extra nehovorí, ale dozviete sa tu aj o kvante ďalších podobne orientovaných bánd, s ktorými mal alebo má „spovedaný“ čo dočinenia.
Naopak My Dying Bride mi hovoria dosť, Aaron síce v rozhovore bol skôr vážny, ale otázky ho k slzám nedohnali, nakoniec, oni ani tí doommetalisti nie sú nejakí plačkovia na plný úväzok:-)
Chaos In Head je známe meno z južnej Moravy, a to ani nie preto, že zakladateľ kedysi hral v Krabathor, pretože hudobne tieto dve telesá nemajú spoločné dokopy nič. Ale nebojte sa, aj na ten „Krabec“ tu príde reč.
Poučný je rozhovor s momentálne najslávnejšou bieloruskou metalovou skupinou Rasta, aj keď teda vyjadrenie typu „áno, Lukašenko robí chyby, ale my sme muzikanti a staráme sa hlavne o to, aby sme mohli hrať tak, ako sa nám páči, čo našťastie nie je problém“ – vari je nakoniec v Bielorusku všetko inak?
Aby to v tomto čísle nebolo celkom bez ženského vokálu, pozvánku na kus reči dostali aj brnianski hardrockovo-metaloví Ynnity, a o stranu ďalej to (aj) o ženách, ale celkom inak, bude v rozhovore s Tomášom Kohoutom alias Necrocockom. Kaviar Kavalier vydali nový album a výlet za týmto svojským hedonistom a umelcom je už tradične „jízda“.
Bola tu reč o Assesor – ich veci nedávno vyšli na spomienkovom 2CD u Underground Records a priestor teda dostal aj nadšenec „metalovej archeológie“ Lubor Kolařík, hlavná postava vydavateľstva „pre pamätníkov“.
Ďalšie dve čierne strany patria gréckemu blackmetalovému kultu Zemial, zase raz vec, ktorú registrujem fakt okrajovo, ale napriek tomu sa tu okrem klasických vecí o hraní, živote tam i inde a pod. možno dozvedieť čo – to zaujímavého o fungovaní skupiny v podmienkach médií 3. tisícročia:-)
Máme tu záver, a veru impozantný – že je Lepra z Abortion okrem účinkovania na UG scéne už od jej praveku nielen zdatným, ale aj nadaným spisovateľom s nezameniteľným štýlom, o tom sa opäť presvedčíme v svižnom a humornom reporte z dánskeho miniturné, na ktorom boli Abortion spolu s Idiots Parade. Mr. Varga má zvyk začať tak každú šiestu vetu „Takže...“, takže tento report pred odoslaním skúsim skontrolovať, je to totiž nákazlivé a nie moc správne:-D
Toľko k obsahu aktuálneho čísla Pařátu, fakt som neopísal už len reklamy a avíza na koncerty, však to si dohľadáte sami. Časopis je už dlhý čas zárukou kvality, prajem teda príjemné čítanie.

(Martin)