Štýl: death metal

Skladby:
1. Multiple Flatlines 04:42
2. Awaken the Aggressor 04:10
3. Reap the Suffering 04:03
4. Leech the Blood 04:11
5. Bludgeon 02:54
6. Amongst the Tortured 04:21
7. Heinous Acts of War 03:41
8. Malevolence Converged 04:18
9. Juggernaut 03:06

Total: 35:26

Zostava:
Scott Jensen - vokály
Martin Sørensen - gitara
Thomas Egede - gitara
Bjørn Jensen - basgitara
Kim Jensen - bicie

Kontakt:
http://www.myspace.com/dawnofdemise

Vydavateľ:
Deep Send

Ak sa niekto death metalom zaoberá dlhšie a nepasie len po aktuálnych špičkách, ten vie, že najlepší album v Európe (možno aj vo svete, kto si to má pamätať) prinajmenšom za rok 1995 vydali pod názvom „Man’s True Nature“ dánski Infernal Torment. Vyslovene prasácka textová náplň bola zabalená do naklepaného, úderného a zároveň chytľavého extrémneho death metalu ovplyvneného hlavne starými Suffocation a korunovaná brutálnym vokálom, ktorý aj v konfrontácii s dneškom strčí do vrecka akékoľvek grganie do ešte stále uctievaného slammingu (o tzv. „brutal“ deathcore ani nehovorím, tie kvíkačky ofinkárov sú fakt tragédia). Druhý album „Birthrate Zero“ z roku 1998 bol posunom do takrečeno „pesničkovej“ tvorby, stále fajnový death metal, len nie každý ho pochopil a veľká nádej európskej scény to po nejakých personálnych problémoch zabalila.
Keď som pred necelými dvoma rokmi zistil, že v Dánsku je nová banda Dawn Of Demise, kde za mikrofónom negrúli nikto iný než Scott Jensen z nebohých pekelných múk, kliknutie na myspace bolo okamžité a zháňanie debutového albumu „Hate Takes Its Form“ zákonité. Prvý, a neskôr pretrvávajúci dojem bol ten, že IT sa vrátili v mierne pozmenenej podobe - surovo, drsne, nadupane, nie nejako extra rýchlo, s občasnými melodickými riffmi, ktoré by jeden očakával skôr od ich krajanov Illdisposed, ale hlavne s vokálom, ktorý je rovnako beštiálny ako v roku 1995.
Druhý album Dánov vyšiel v januári tohto roku, na čosi vyše 35 minútach prináša 9 skladieb, o ktorých sa dá povedať v prvom rade to, že toto teleso sa Infernal Torment nevolá asi len zo slušnosti, keďže z IT je tam jediný člen, vieme na ktorom poste. Tento album mohol pokojne vyjsť miesto „Birthrate..“ alebo po ňom, pretože ak by mi niekto toto CD pustil a ja by som nebol v obraze, tak poviem, že je to Infernal Torment a ešte k tomu riadne namakaný. Oproti debutu sa mierne pridalo na tempe, ale skupina sa prevažne stále drží v tom pochodovom a sekanom, klepačky tu nejako výrazne nedominujú. Riffovanie je dosť klasické, európske a staroškolské, sóla melodické a celok mimoriadne drvivý aj vďaka hustému kopákovému spodku. Skladby sú veľmi energické, agresívne, občas skĺzavajú až do brutálneho death metalu, ale vplyvy amerických klasikov Dawn Of Demise prekopali natoľko, že dnes už ich hudba americky neznie vôbec. O to sa stará aj hutné, hlboké a zároveň ostré nazvučenie a hlavne mimoriadne krutý vokál v asi troch hladinách - hlboký, v rámci štýlu zrozumiteľný growl, ešte hlbšie tlmené chrochtanie a zlostné ručanie. Scottov prejav je navyše veľmi špecifický, s niekým iným sa popliesť nedá. Pomerne výrazne počuť basgitaru, ale len na miestach, kde dostáva priestor na predvádzanie, väčšinou robí svoju prácu - spevňuje znenie, ktoré sa toho z 90. rokov drží ako kliešť, čo v tomto prípade úplne stačí.
Neviem, či sa Jensen alebo kto postaral o to, že Dawn Of Demise v súčasnosti viac ako predtým hrajú a znejú ako celkom iná skupina z minulosti, ale osobne im to nezazlievam, naopak, robia mi tým veľkú radosť, lebo toto je svinsky šťavnatý death metal, nie nejaký revival či nebodaj recyklát. Povinnosť pre mládežníkov, pokazených „novinkami“ s rozprsknutými logami, hudbou v štýle „ch.jovo okopčený Devourment“ a textami o puberťáckych hovadinách, konečne totiž budú počuť death metal.

(Martin)