Štýl: modern melodic death/thrash metal

Skladby:
1. Origin 01:11
2. Survive 04:05
3. Nothing 04:28
4. Via Lucis 04:19
5. Kill-19 03:44
6. Eyes Wide Open 05:22
7. Symbol of Life 03:56
8. The

Total: 39:56

Zostava:
Bart - bicie
Andrew - vokály
Majkl - gitary
Sir - basgitara
Milon - gitary

Kontakt:
http://bandzone.cz/neuroticmachinery

Vydavateľ:
Pařát magazine

Pri sedemskladbovom debute „Catalept“ tachovských Neurotic Machinery, ktorý vyšiel v roku 2007, som ako žánrové označenie zbúchal hybrid „death/thrash metal vs. post/black core“. Prešli tri roky, na svete je oficiálny album, vydaný pod záštitou magazínu Pařát a tento zhluk slov už na označenie toho, kam sa Neurotic Machinery hudobne prepracovali, potrebný nie je. Od čias prvej nahrávky sa tvorba nádejného zoskupenia vykryštalizovala, „utriasla“ a „dospela“ a miesto ambiciózneho, ale miestami kostrbato vyznievajúceho mixu kovových štýlov tu máme čosi, čo možno považovať za moderný tvrdý metal, zapadajúci do súčasného diania na scéne. Desaťskladbový album pracuje s vyváženou súhrou elementov klasického i aktuálneho melodického death metalu, odkazujúceho hlavne na vplyv tón udávajúcich škandinávskych zoskupení, a energického, skôr technickejšieho thrash metalu. Dôraz je tu kladený tak na kompozičnú a aranžérsku vypracovanosť, stavajúcu hlavne na košatých gitarových linkách a vyhrávkach, podkreslených pomerne výraznou a zaujímavou hrou basgitary, ako aj na energiu a náladovosť, čo dokopy dáva čerstvo, zaujímavo a vyzreto pôsobiaci materiál. Atmosféru dotvára množstvo zaujímavých harmónií, melodických vyhrávok a sól, a tiež variabilný štýlový vokál, ctiaci hlavne revané death/thrash polohy, občas doplnené výraznejšími deathmetalovými hĺbkami (čím N. Machniery v niektorých momentoch hudobne i vokálne pripomenú dokonca staršiu tvorbu Depresy) a občas umiernenejšími tónmi, pričom našťastie nikto nedostal nápad „vylepšovať“ to vyslovene melodickými vokálmi, ktoré by sa tu podľa mňa vôbec nehodili a ucelené hudobné dielo by rozbíjali. Takto je tu zachovaná aj dravosť, aj náladovosť. Albumu na hodnote pridáva aj kvalitné profesionálne znenie a produkčná dotiahnutosť, čo je v žánri, ktorý by som v súčasnosti rozhodne nepovažoval za nejaký hlboký underground, viac-menej povinnosť, keďže v tomto štýle (nakoniec ako vo väčšine metalových žánrov) situácia smrdí prehustenosťou kapiel, z 95 % v lepšom prípade priemerných, resp. vyvolávajúcich dojem stokrát predtým počutého. Neurotic Machinery sú na česko-slovenskom poli výrazným a kvalitným zjavom, v rámci svetovej scény to asi nebude viac než vydarený priemer, ale ako hovorím, medzi každou stovkou súčasných bánd vyberiete možno päť, ktoré si zaslúžia označenie lepšie ako „dobré“. Priaznivci moderného tvrdého metalu bez „nu-„ a „-core“ prímesí by určite mali zbystriť pozornosť.

(Martin)