Štýl: death metal

Skladby:
1. Organisation Of Fear 3:53
2. Pestiferous Bastard 3:27
3. Sacred Pervert Low Life 2:55
4. Murders From The Past 3:24
5. Another Day, Another Death 4:50
6. Heavenly Hell 3:09
7. Postmortal Indignity 5:03
8. Relibitch 4:48
9. Blood Atonement 4:15
10. The Holiest One 3:32

Total: 39:21

Zostava:
Peter Hija - vokály
Alex Sucháček - gitara
René Blahušiak - gitara
Majo Letko - basgitara
Rudy Strhák - bicie
Hostia:
Peter „Pidri“ Sinkovič, Martin „Handrush“ Androvič, Tomáš „Noga“ Smida - vokály

Kontakt:
http://www.myspace.com/goddefamer

Vydavateľ:
Gothoom Productions

God Defamer - relatívne nová slovenská metalová banda, ktorá ale v žiadnom prípade nepozostáva z nováčikov. Zakladateľmi sú René Blahušiak a Alex Sucháček. Za prvého hovorí päť albumov Dementor a to, že títo slovenskí priekopníci death metalu prerazili do sveta, za druhého napríklad to, že keď spoluvytváral prvý album, na ktorom možno počuť jeho hru, mal asi 17, čo pri počúvaní toho CD ťažko uveriť aj dnes. Majú za sebou tiež spoločné hranie v Dementor a keď sa ich cesty stretli znova, obklopili sa podobne zdatnými spoluhráčmi. Výsledkom je spolok už nie nádejný, ale regulárne patriaci do slovenskej deathmetalovej špičky - God Defamer.
Pravdupovediac, dosť som rozmýšľal, ako spresniť žánrové označenie, nakoniec som nechal death metal. V tejto nahrávke je všetko - je aj progresívna, aj technická, aj melodická, aj brutálna, aj moderne znejúca. A všetkého je presne akurát, materiál je pestrý, chytľavý, hutný, agresívny a aranžérsky vyvážený. Takže asi takto - je to death metal, ktorý si predtým, než nad ním mávnete rukou s tým, že „asi zase ďalšia tuctová DM banda“, radšej vypočujte. Autor tejto recenzie nemá problém priznať, že jeho deathmetalovému vkusu sú rozhodne bližšie poriadne zverstvá, najlepšie z Kolumbie, Tennessee, Holandska, Texasu alebo Turecka než „umelecké“ záležitosti typu Atheist či The Faceless, ale „Heavenly Hell“ je mimoriadne kvalitný kus práve vďaka tomu, že sa tu stretáva viacero deathmetalových dimenzií. Takže technická vyspelosť, virtuózna hra - Alexova gitara, pokiaľ nesóluje, čo robí často a košato, hrá väčšinou rôzne vyhrávky, pokiaľ ide o Reného, Maja a Rudyho, nezaostávajú, lebo ani nemôžu, a ako celok to pri všetkej vypracovanosti a skladateľskému a producentskému vkladu znie ako poriadne nadupaný a poslucháčsky ústretový death metal, nie ako predvádzanie sa typu „sledujte, akí sme PÁNI“, v ktorom sa už utopila nejedna skupina. To, že album je prevažne v odsýpajúcich, rýchlych a veľmi rýchlych tempách, mu dodáva požadovanú surovosť, energiu a agresivitu, teda to, o čom death metal nie že má, ale musí byť. Album sa začne učebnicovým BDM postupom, a nie je to poslednýkrát, čo tam čosi také začujete. Ale popri tom zaznie aj kvantum vydarených melódií, ktoré mi na pár miestach pripomenuli jednu skupinu z Kanady, o ktorej s boľavým srdcom:-D môžem povedať, že si svoj názov už dlho nezaslúži, a niekedy zas poslucháča prenesú povedzme do čias, kedy bol švédsky melodický death metal naozaj smrteľnou záležitosťou - napr. „Pestiferous Bastard“ by aj za „starých dobrých čias“ bol jednou z lepších vecí od Dark Tranquillity. To hovorím v dobrom, nič také, že by tu ktosi kohosi kopíroval, sa nedeje, „Heavenly Hell“ skrátka prináša aj tento typ atmosféry. Že je tu miesto aj na extrémy, o tom žiadne polemiky, klepačiek s hlbokým vokálom, ale často melodickejším podkladom si užijete do vôle. Decentným poukázaním na to, že už je rok 2010, je zas striedanie melodicko/harmonických úsekov so sekanejšími pasážami, pekne s citom, skĺbene, žiadne násilie, áno, aj takto sa to dá.
Netreba zabúdať na vokálnu stránku, s ktorou sa Peter Hija, voľakedajšia „výlevka“ Moonfog, popasoval na výbornú. Viacero polôh - od agresívnej, revanej v strednom pásme, až po hlboké kloktanie, často navrstvených, prelínajúcich sa, to teda atmosfére albumu pridalo dosť. God Defamer zaradili aj troch hostí s melodickými vokálmi - úprimne povedané, nápad ktorého som sa trochu obával, robí to dnes veľa „moderných tvrdých skupín“, ani neviem načo, väčšinou to znie nasilu a ako snaha lámať tú časť obyvateľstva, ktorá sa aj tak radšej bude zvodne krútiť povedzme pri Erasure:-D Tuto to dopadlo dobre - tých melodických vokálov nie je priveľa, zvládnuté sú slušne, hoci osobne mi to v „Murders From The Past“ a „Another Day, Another Death“ trochu pripomína Lunatic Gods.
Textovú stránku má na starosti hlavne René, nie, nemyslím si, že by sa tento človek raz kajúcne navrátil „do lona cirkvi“, prispel aj Alex, ktorý pre zmenu vie, že sú v živote ľudskom momenty, kedy by mohlo a malo byť aj lepšie.
Nahrávka vznikla v štúdiu Rolanda Grapowa, tým pádom tam tie povestné a audiofilskými „aristokratmi“ (no, vedel by som to nazvať aj trefnejšie:-D) modlársky vzývané „svetové parametre“ sú. CD hrá pochopiteľne veľmi dobre.
Osobne oceňujem aj námet na obale, ktorý snáď jeho autor normálne nakreslil a namaľoval. Je zdravo pochmúrny, vyzerá dobre a ak ste ako ja už na otrávení photoshopovými kolážami, korunovanými „typizovaným“ rozfláknutým zeleným logom, asi mu aj zatlieskate. Toto je na albume „Heavenly Hell“ jediná „old school“ záležitosť a ja vravím - viac takýchto, pretože dnes už možno medzi „maliarmi obalov“ pôsobia aj typy, ktoré by asi mali problém fyzicky vziať do ruky ceruzu či iné zákerné náčinie, a na nič to nie je. Booklet ide podľa vzorca „v jednoduchosti je sila“ - ohnivo ladený podklad s notovou osnovou, na tom texty, + portréty hudobníkov, nasvietené tak, že žiadny dentista tam kšeft pre seba nevypátra:-)
Takže asi takto k tomuto celému - jasná položka v kategórii „Albumy roku 2010).

(Martin)