Štýl: metalcore
Skladby: 1. Intro 0:47 2.
Knife Fights And Butterflies 3:14 3.
Lust And Lies Spell Flashing Lights 3:45 4.
The Horror 3:29 5.
The Sirens Scream Assult 3:53
Total: 15:10
Zostava:
Olie - bicie
James - gitara
Joedy - gitara
Sam - vokály
Bloomie - basgitara
Kontakt:
http://www.myspace.com/killemdeadcowboy
Vydavateľ:
samovydanie
|
Kill’em Dead Cowboy - Darkened Dreams (EP) (2009)
Kill’em Dead Cowboy z juhoanglického Portsmouthu koncom januára koncertovali v Košiciach. Predstavenie som kvôli iným povinnostiam nestihol, ale o čo malo ísť, som vedel už dopredu, keďže CD prišlo pár dní predtým. Ušla mi teda živá prezentácia štýlu, ktorý asi ešte stále hlavne valcuje tú časť fanúšikov tvrdej hudby, ktorá má v kolónke dátum narodenia okolo roku 1990 a neskôr. Metalcore existoval dávno predtým, než sa z neho v posledných rokoch stal trend, neznel vždy tak ako dnes a ani sa mu vždy nehovorilo metalcore, skôr HC/metal, ale v prípade britského kvinteta ide o jeho súčasný hlavný prúd so všetkým čo k tomu patrí. Zvukovo kvalitná, nabrúsená a producentsky na slušnej úrovni zvládnutá nahrávka prináša intro a štyri tu energické, agresívne, tam zas naliehavé, emotívne vyznievajúce skladby, postavené na základe z tvrdého melodického metalu (povedzme dosť odľahčená, uhladenejšia verzia klasického škandinávskeho melodického death metalu, ale aj thrash a heavy prvky), trochy údernejších hardcoreových partov a pár melancholickejších pasáží. Melodika je dosť príjemná a chytľavá, hoci okolo originality ani nešla, toto skutočne dnes hrajú stovky skupín okolo celého glóbusu, ale tu ide o ten kvalitnejší prípad, má to drive aj náladu, takže pohoda. Vokály sa klasicky odohrávajú v revanej polohe, opäť viac (melo)deathmetalovej ako hardcoreovej, a samozrejme nechýbajú hojné melodicky odspievané pasáže, často skombinované s narevanou druhou stopou. To je v poriadku, ide o metalcore, tam to patrí i inventáru a vokalistovi sa darí pomerne slušne. Pokiaľ ide o texty, tak je vcelku zrejmé, že prípona –core aj v tomto prípade hovorí len o hudobnej spriaznenosti s HC, keďže nejaké spoločenské či problémové témy sa tu ani hľadať nedajú, možno ešte tak problémy zľahka súvisiace s opačným pohlavím. Keď sa to tak vezme, tieto príbehy, celkom trefne napísané, by miestami uspeli aj v „slaďákoch“ takých Skid Row a niekedy používajú priam „emo“ (presne to „emo“, o ktorom sú už aj vtipy) rekvizity:-) Celkový verdikt – slušná, kvalitne vyprodukovaná hudba, má potenciál zabodovať vo väčšej miere, pokiaľ sa dostane k vydavateľovi predtým, než metalcoreová vlna opadne.
(Martin)
|