Štýl: doom metal

Skladby:
1. Deliverance 05:20
2. Deep 05:45
3. Insatiable Wrath 05:35
4. Cupio Dissolvi 06:34
5. The Cross and the Rose 08:22
6. Vanity in Vain 05:55
7. Abstain 04:21
8. The Last Poem 07:50
9. Žal (bonus track) 03:03

Total: 52:45

Zostava:
Zdeněk Nevělík - vokály
Honza Stinka - basgitara
Michal „Datel“ Rak - bicie
Albert Fiala - klávesy
Fedor Furnadžiev - gitara
David Viktorín - gitara

Kontakt:
http://bandzone.cz/etmoriemur

Vydavateľ:
Pařát

Už jednoduchý, ale efektný obal a booklet so štylizovanými vážne hľadiacimi ženskými bábkovými figúrami pôsobí vážne stiesňujúcim dojmom, okamžite cítite, že niečo ako nádej, radosť zo života či aspoň pokoj v hudbe pražských Et Moriemur hľadať ani nemusíte. Album je určený tuším v prvom rade pre tých, ktorí sa radi „romanticky“ opájajú vlastným smútkom, prevažne kvôli veciam, ktoré za nejaké prehnané smútenie zas až tak nestoja. Neodporúčam ho tým, ktorí majú sklon prekotiť sa z týchto stavov až niekde do depresií, možno by totiž mohol byť tým posledným, čo v živote počuli, a to teda nemám na mysli to, že by po vypočutí „Cupio Dissolvi“ na hudbu zanevreli. Dosť dlho som nepočul nahrávku, z ktorej by tak presvedčivo razila atmosféra smútku, žiaľu, beznádeje, hmla podvečerov neskorej jesene, závan zvädnutého lístia, kvetov na hroboch a spálených listov. Teraz trochu pozemskejší popis vyše päťdesiatminútového náreku i zúrivého ryku za vecami dávno stratenými – šestica mladých (príliš mladých na takéto stavy :-D) Pražanov oživuje najlepšie časy českej doom, alebo ak chcete doom/death metalovej školy polovice 90. rokov, vo všetkej jej rozorvanosti, drsnosti a autentickosti. Toto nie je ani tak pocta štýlu, ako skôr nadviazanie na neho, a to aj vďaka presvedčivému, drsnému, často až akosi škrípavému zvuku. Pohybujeme sa v ťažkých, pochmúrnych a bolestných melodických a harmonických náladách, podporovaných hlbokým bolestno-zúrivým rykom, niekedy až posmešným či zlovestným krákaním a čistým spevom, ktorý k záveru nahrávky prechádza skoro až do vzlykotu. To, že na CD iný ako mužský hlas nezaznie, je ešte o dôvod menej na smiech. Tým pádom si hudobne predstavte prvé dva albumy od Dissolving Of Prodigy, prípadne aj klasické elégie My Dying Bride a podobné záležitosti, a hudobne ste zhruba tam. Akurát že bez „netradičných“ nástrojov ako sú husle či flauty, na to, aby bolo smutno a totálne zadoomane, úplne stačia klávesy, hrajúce väčšinou klavírne linky, aké možno znejú v duši človeka, ktorý má pocit, že jeho pozemská existencia rýchlosťou svetla stráca zmysel. K tomu tu máme niekoľko pôsobivých akustických vsuviek, anglické texty so vsuvkami v taliančine, latinčine, nemčine a ruštine, záverečný český žalospev na smutnú tému lásky a straty, a solídny ortodoxne doommetalový album je hotový. Netvrdím, že ho budem vo veži brúsiť extra často, ale po niekoľkých vypočutiach mu kvality skrátka uprieť nemôžem.

(Martin)