Štýl: melodický death metal

Skladby:
1. Green Mile 04:13
2. G.O.T.S. 04:26
3. False Friend 02:47
4. The Game 04:55
5. Tomorrowland 04:19
6. VS 05:48
7. So What? 04:10
8. Dreamer 05:55
9. Fulfilled Dreams 04:34
10. Empatic (instrumental) 03:16
11. Enola Gay (OMD cover) 02:43

Total: 47:30

Zostava:
Maciej Rochaczewski - vokály
Jakub Bednarski - sólová gitara
Przemysław Cikacz - gitara
Włodzimierz Wałaszek - basgitara
Jaroslavus "Yopeque" Slivkus - bicie

Kontakt:
http://www.empatic.com

Vydavateľ:
Wydawnictwo Muzyczne Psycho

Tento album už celkom nový nie je, vyšiel začiatkom decembra 2010, ale nedá sa vždy písať len o prudko aktuálnych veciach, patrí sa priblížiť aj niečo, čo tu ľudia zas až tak nepoznajú. EMPATIC z poľskej Ostrołęky myslím tento prípad budú.
Skupina vznikla v roku 2005, o dva roky nato vydala päťskladbové promo, ktoré sa stalo aj základom jej debutového albumu „God Of Thousand Souls“. Ten prináša jedenásť skladieb, z toho jednu inštrumentálku a jeden cover. Materiál bol nahrávaný v troch štúdiách - Zed (bicie), SB (gitary, basa) a Emka (vokály), mixovalo sa opäť v Zed a výsledkom tejto zložitej operácie je čistý, ostrý, mohutný a vydarený deathmetalový zvuk, ktorý ocení tak milovník klasického ozvučenia, ako aj ten, kto prahne po „moderných štandardoch“.
Hudobne máme dočinenia s energickým, hutným melodickým death metalom s istým vplyvom thrash metalu v gitarových riffoch. Ide o pomerne svojské podanie, ktoré v podstate nezaváňa okatým napodobňovaním napríklad škandinávskych vzorov, hoci na viacerých miestach EMPATIC znejú ako pritvrdená verzia IN FLAMES z čias, kedy Švédi hrali death metal a nie melodické „rádiové“ pesničky (to nič v zlom, kiež by rádiá hrali radšej takúto hudbu než ten popový separát, ktorý tam znie 24/7). A rozhodne ide o metal od A do Z, nie o súčasnú melodickú tvrdú hudbu pre masy teenagerov, od istého času nazývanú metalcore. Toto je úderná, často agresívna záležitosť, ktorá má aj atmosféru, aj nálady, ale nesnaží sa hrať na city a nikdy neuberá na tvrdosti a nasadení. Vynikajúcim momentom sú popri ostrých, mohutných gitarách kvalitné melodické linky a prepracované sóla, a taktiež dobrý vokál, ktorý neškrieka ani nejačí, pohybuje sa väčšinou v hlbšom, zrozumiteľnom deathmetalovom reve a vokalista ním pomerne solídne naozaj spieva. Melodický výškový spev tu nikto neťahá, je tam pár vyšších revaných doplňujúcich liniek a trocha viac - menej civilných recitácií. Textovo nejde ani tak o v Poľsku obľúbené rúhanie, ako skôr o námety zo života, zamyslenia sa nad kadejakými jeho úskaliami a medziľudskými vzťahmi.
Kolekciu kvalitnej a príjemne počúvateľnej vlastnej tvorby uzatvára cover „Enola Gay“ od anglických novoromantikov OMD, čo nie je zas až také prekvapenie, nápady s „hudbou odinakiaľ“ sú pomerne stará záležitosť, takých DEPECHE MODE scoverovali IN FLAMES aj VADER už pred rokmi. Metalová verzia tejto skladby je vydarená, však teda OMD mali počúvateľné veci, ani by som sa nečudoval, keby nejakí metaloví „náladotvorcovia“ nabudúce oprášili „Maid Of Orleans“.
Záver - ak máte radi melodický death metal, ktorý má aj to, čomu sa za Pyrenejami hovorí „cojones“, skúste túto poľskú nádej. Neohúri vás síce originalitou, ale úroveň tu je.

(Martin)