Štýl: slamming brutal death metal

Skladby:
1. Intro 00:51
2. Four Times Irradiated 02:14
3. Hate, Sick And Disemboweled Human 02:34
4. Zaire 03:09
5. Conveyor 02:51
6. Cryptic Milk 02:56
7. Awakening Of The Something Abominable 03:08
8. Violence 02:27
9. Drowning Into The Green Mass 03:13

Total: 23:27

Zostava:
Kirill Kozlov - vokál
Roman Mojarovsky - gitara
Andrew Karpukhin - basgitara
Dmitry Nectovenko - bicie

Kontakt:
http://www.myspace.com/svinkiller

Vydavateľ:
Eclectic Productions

Ukrajinskí SVIN KILLER vznikli v roku 2008 v krymskom Simferopole. Pokiaľ ide o názov, mám silné podozrenie, že to bude niečo ako „zabijak svíň“, keďže z obalu predošlého, debutového albumu „Copropolitan“ na vás šibalsky jedným očkom hľadí prasa.
Debut som nepočul, a ak by som sa k nemu aj dostal predtým, tak na základe obalu a názvov skladieb - samé copro-anal-sperm hovadiny - by som kapelu zaradil do odpadového porno pseudo gore grindu, prípadne (ak by som videl len tie názvy) do úpadkového akože brutal death metalu, čiže medzi veci, s akými čas strácať nehodlám.
Zdá sa, že rok od vydania debutu stačil kapele na to, aby aspoň trochu zapracovala na úrovni - texty nie sú žiadna katedra filozofie, ale sú to už také prijateľné gore štandardy, tu a tam aj s myšlienkou - tou hlavnou je degradácia ľudstva. A podaril sa zaujímavý, tak „moderne“ vyzerajúci obal, pri ktorom som si spomenul na seriál „Zem po vymretí ľudstva“.
Hudobne sú na tom SVIN KILLER dosť dobre. Podobne ako kvantá ďalších súčasných, hlavne mladých skupín z rusko-ukrajinského teritória sa aj oni našli v najextrémnejších končinách death metalu. Slamming brutal death metal, mixnutý trochou nadupaného gore grindu, s kanálovým vokálom. Potešiteľné je, že skupina má ďaleko od mnohých kolegov, úmorne opakujúcich to isté hojdavé slam-tempo na ploche päť a viac minút, kedy je výsledkom stereotyp a nuda. Tu sa počas tých v priemere troch minút naozaj aj niečo hrá, a podľa možnosti v o dosť pestrejších tempách vrátane náklepov. Žiadna primitívnosť, kompozične sa s tým chalani v rámci žánru celkom vyhrali a skladby majú hlavu a pätu. Vokál je pochopiteľne kruto odgrúlený a výlevkový, do prasačieho kvíkania našťastie príliš často neupadá. Pozitívom je takisto riadne surový, ale čitateľný zvuk, podladený a zbustrovaný. SVIN KILLER sa viac-menej vyhli modernej „preprodukovanosti“ a umelohmotnému vyzneniu, a ďalším pozitívom je časový rozsah albumu, ktorý je pre tento žáner tak akurát, dokonca by sa tu zniesla aj jedna - dve skladby navyše.

(Martin)