Štýl: black metal

Skladby:
1. Darker Than The Darkness 3:29
2. Furious Beat Of The Black Hearts 5:23
3. Legacy Of Death 4:22
4. Human Medium Of Evil 6:08
5. Bros Of Inferno 3:21

Total: 22:45

Zostava:
Igor - gitary
Khaablus - spev
Parambucha - basa
hostia:
Sigbjörn Erik Thorsen (Norway) - komplet bicie
Dasha (TLOR) - spev (1, 2, 4, 5)
Ashok (ROOT) - gitarové sóla (2, 3)
Iggy Mores (XYZ) - gitarové sólo (3)

Kontakt:
igorhubik@hotmail.com

SOLFERNUS tvorí trio muzikantov, ktorí v metalovom undergrounde nie sú vôbec neznámymi pojmami. Výhradný autor hudby a gitarista Igor Hubík si už nejaký ten rôčik robí dobré meno v brnenskej legende ROOT na poste basgitaristu, frontman Khaablus trápi mikrofón v INNER FEAR a Parambuchu niektorí poznáte z YBCA alebo z ASGARD. Na albume Diabolic Phenomenon si títo páni ukájajú svoje blasfemické chúťky. Po hudobnej stránke to znamená rýchly nekompromisný black metal husto nadupaný klepačkami, úsečnými, masakrujúcimi riffmi a škriekavými vokálmi. Takmer všetky skladby začínajú nejakým introm, či už pompéznym, orchestrálnym, soundtrackovým, alebo jednoduchým zvolaním „Jeď SATANE!“. Potiaľto by bolo všetko v úplnom poriadku. Problém je, že napriek krátkosti materiálu nadobúdam dojem monotónnosti. Iste, pomerne úspešne ju narúšajú už spomínané intrá, osviežujúce gitarové sóla a jedna pomalá skladba (Mimochodom, tá ma zaujala asi najviac. Refrén mi trochu pripomenul (zvukom a atmosférou) starú tvorbu TIAMAT (ale podľa toho sa v žiadnom prípade neorientujte).). Po nej má aj posledná šľapačka poriadny drajv. Inštrumentálne sa tiež nejedná o žiadne exhibície. Záhadou sú mi bicie, pretože meno Sigbjorn Erik Thorsen mi je úplne neznáme a internetové vyhľadávače tiež ostali bezradné. Musím rátať aj s možnosťou, že bubeník tohoto mena neexistuje a páni si z nás poslucháčov mierne vystrelili a použili automat. Ak je to však pravda, je skutočne naprogramovaný na nerozoznanie od živého bubeníka vrátane rôznych zvukov jednotlivých bubnov a činelov, podľa toho akou intenzitou, a na ktoré miesto sa na ne udiera. Čo sa týka použitia Dashinho škreku, tiež som si nie celkom istý, či to bolo vhodné. Pri povrchnejšom vypočutí som si ani nevšimol, že sú tam dva rôzne vokály (dokonca mužský a ženský). Aby som zase len nekritizoval, pochvalu si jednoznačne zaslúži zvukový majster, pretože na blackovú kapelu je zvuk naozaj zrozumiteľný a vyvážený (aj keď niektoré sóla trochu vyčnievajú, ale to mol možno zámer). Dobrý dojem na mňa urobila grafická úprava bookletu a pochvalu si zaslúžia aj veľmi poetické a obrazotvorné texty plné symbolov temnoty, plameňov, zla a smrti. Napriek tomu, že to znie ako klasické klišé v porovnaní s podobnou tvorbou zo SOLFERNUSu mám podstatne lepší pocit.

Takže to zhrniem. Napriek tomu, že sa táto recenzia nesie v dosť kritickom duchu, vôbec sa nejedná o nejakú katastrofu. Vo všetkých skladbách som objavil pasáže, ktoré ma zaujali ale aj opačné, ktoré sa zaslúžili o to, že táto recenzia dopadla tak ako dopadla. Neradím sa medzi veľkých fanúšikov čierneho kovu a z tohoto štýlu si vychutnávam naozaj iba smotánku, ku ktorej SOLFERNUS zatiaľ nepatrí. Fanúšikovia black metalu si naopak pravdepodobne prídu na svoje, pretože už som počul veľa omnoho horších nahrávok, ktoré sa ľuďom napriek tomu páčia. Každopádne má toto trio obrovský priestor na zlepšovanie a ja som zvedavý, či ho využije.

(Golo)