Štýl: avantgarde black death metal
Skladby:
1. Overture: It has just begun
2. Stronger than madness
3. Ground zero
4. Bei den eichen
5. Roten regen
6. Nachtmahr der verfuehrer
7. Dunkle seite
8. Cosmic spheres of lewdness
9. Instinct
10. Schrei der erinnerung
Total:
Zostava:
Sebastian - gitara
K.G. - gitara, čistý spev
Michael - basa
T.H. - spev
Stephan - bicie
Kontakt:
http://www.draconissanguis.de
Vydavateľ:
Metalage Prod.
|
Draconis Sanguis - Between Insanity and Brilliance (2002)
Nemecko je krajina, kde na sto tisíc obyvateľov je minimálne tisíc kapiel, o čom som sa mohol presvedčiť niekoľkokrát osobne. Samozrejme, že to nie sú len metalové kapely, ale všetky, čo sa snažia tvoriť muziku, od ľudovky až po techno. Samozrejme, že tam pôsobí obrovské množstvo metalových kapiel, od tých najslávnejších ako Helloween, Sodom, Kreator, Atrocity, Crematory až po tie menej známe a úplne neznáme. Pre mňa k tým neznámym patrí aj kapela Draconis Sanguis o ktorej som sa dozvedel až keď som dostal ich CD na zrecenzovanie. Pravdupovediac som od takejto kapely nič prevratné nečakal a moje obavy sa potvrdili po niekoľkonásobnom vypočutí ich debutového CD. Album má celkom prehľadný booklet, obsahuje všetko potrebné a aj grafická úprava je na dobrej úrovni. Horšie je to už z hudobným obsahom. Akonáhle som si prečítal charakteristiku ich štýlu ako Avantgarde Black Death metal, bolo mi jasné, že pôjde o náročné počúvanie, ktoré moc neobľubujem, ale predsa len som sa pustil do počúvania a recenzovania. Na úvod kapela zaradila klávesové intro, v ktorom znie prednes. Nasleduje klasická metalová melodická muzika z rezanými gitarami a dvoma mužskými spevmi, jedným škrekotom a druhým melodickým, ktorý sa navzájom dopĺňajú. Spieva sa v dvoch jazykoch, v nemčine a v angličtine. Bol by som zvedavý, odkiaľ kapela prišla na svoju štýlovú charakteristiku, ja som sa akosi k Death metalovým prvkom nedopracoval, alebo pod týmto označením rozumiem ozaj niečo iné. Ja by som tvorbu kapely označil ako Black / Doom, lebo tých Doomových pasáží je tu ozaj dostatok nato, aby to kapelu dokonale charakterizovalo. Musím však konštatovať, že kapela neprichádza z ničím, čo tu už dávno nebolo, klasické postupy pre tento štýl, ale občas sa aj oni utrhnú z reťaze, ako tomu je pri skladbách „Nachtmahr der verfuehrer“, čo je skvelá rýchla skladba z dobrým gitarovým riffom, alebo celkom slušná Blacková pochodovka „Schrei der erinnerung“. Ale predsa len mne sa najviac páči štvrtá skladba „Bei der eichen“ kde je veľmi chytľavá melodická linka doplnená o vokálne dueta. Trochu mi to pripomenulo Moonspell z ich začiatkov. Vlastne teraz ma tak napadá, že mi to hudobne týchto Portugalcov pripomína. Neviem ako uzavrieť túto rozporuplnú recenziu, na jednej strane nič nové, na druhej ale pár momentov stojí zato. Asi to nechám na fans, máme pri každej recenzii odkazy, vyjadrite sa ak budete mať možnosť počuť tento album.
(Darkoldus)
|
