r e c e n z i e  i n c i p i t u m
 r e c e n z i e
 r e c e n z i e  r e c e n z i e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás





Gigant promotion
Hirax Shop
hardcore&punk a metal obchod
ROCK PLANET - Časopis pre fanúšikov rockovej hudby
Metalzone.info - nejrozsáhlejší databáze metalových odkazů
metalovĂ˝ magazĂ­n ABYSS
Metalirium.com
Catacombs
Whiplash
funshirt.sk
innocence-music.com
Artrock.cz - progresivnĂ­ rock nejen 70. let
True-Empress.sk - metalove, goth, a ine temne oblecenia
deathcore.sk




Negative Creeps - In Uterus Rebirth

Štýl: thrashcore/satancore

Skladby:
1. Magnetic Fields 1:48
2. Code 3:48
3. Son of Shotgun 4:28
4. Bored 3:47
5. Quantum 4:47
6. In Uterus Rebirth 4:31
7. Reincarnation 1:39
8. Last of the Ancients 3:52
9. Nipple Torture 3:11
10. One Hate 5:23

Total: 37:26

Zostava:
Makis Kanakaris - vokály
John Boulamakis - gitara
George Katsaitis - basa
Tomek Solomonidis �
bicie

Kontakt:
boulam75@hotmail.com

Vydavateľ:
Black Lotus Records


Negative Creeps - In Uterus Rebirth (2002)

Jediné, čo sa mi v prvom momente vybavilo, keď sa mi do rúk dostalo CD pre mňa úplne neznámej gréckej kapely NEGATIVE CREEPS, bola pesnička s takmer totožným názvom „Negative Creep“ z výborného debutového albumu Nirvany „Bleach“ (1989). Keďže to na napísanie recenzie asi celkom nestačí, a keďže nepredpokladám, že je medzi vami veľa znalcov gréckej UG scény (aj keď samozrejme nechcem nikoho podceňovať), dovolím si na úvod prebrať pár promo informácií z „príbalového letáka“. Kapela vznikla začiatkom 90. rokov a medzi fanúšikmi si vytvorila dobré meno svojimi živými koncertmi. Ich prvé CD vyšlo pod názvom „999“ v roku 1999 a niektoré kusy z neho vraj boli kritikmi charakterizované ako stratené skladby z legendárneho albumu „Bomber“ (1979) od Motörhead. Zatiaľ to znie dobre, nie?

Rok 2001 priniesol druhý zásek v doskografii (toto náhodne vzniknuté slovo sa mi celkom pozdáva, takže asi ho budem používať, niekedy môže byť aj preklep užitočný....) v podobe EP „Satancore“, na ktorom sa kapela snaží prezentovať vlastný rovnomenný štýl, zložený z vplyvov nu, thrashu, HC, deathu a blacku. V podobnom duchu sa vraj nesie aj ich najnovší počin „In Uterus Rebirth“. Kto si pod štýlom satancore predstaví vysoko originálnu zmes silných thrashových riffov s chytľavými HC pasážami, osvieženú z času na čas beštiálnymi blackovými náklepmi a dochutenú strašným deathovým kanálom, bude sklamaný. Aj ja som bol. Na predmetnom albume síce takmer všetky menované ingrediencie nájdete, ale od originality to má veľmi ďaleko. Poďme sa teda pozrieť, ako to NC s tým vlastným „novým“ štýlom mysleli a sami uznáte, že k tomu až tak veľa netreba.

Album otvára ľahko industriálne intro „Magnetic Fields“. Nie je mi celkom jasné, akú atmosféru chce navodiť, ale našťastie odznie pomerne rýchlo a prenechá tak miesto regulérnym pesničkám. Tá prvá nesie názov „Code“ a nasledujúce slová platia aj pre ďalšie skladby až po titulnú šestku „In Uterus Rebirth“. V týchto skladbách NC ponúkajú priemerný až podpriemerný miestami HC/thrash, miestami thrash/HC. Jednoduché paroháčové gitarové riffy, primitívna rytmika, pri ktorej sa celý čas neviem zbaviť dojmu, že ide o automat, a monotónny revaný vokál, ktorý pozná iba dve polohy, zapnutý a vypnutý, to je to, čím nás chcú NC ohúriť. CD bolo nahrávané a produkované v domácom štúdiu NC, ktoré určite patrilo gitaristovi, lebo gitarové riffy dominujú a prehlušujú všetko ostatné, a je jedno, či ide o hajtku, rytmičák, basu, alebo taký „detail“ ako je vyhrávka. Navyše domáce štúdio môže čiastočne podporovať moju hypotézu o automatickom bubeníkovi, ktorého služby nemuseli byť využité vo všetkých skladbách, ale v niektorých určite. Jediné, čo sa dá vyzdvihnúť na thrashcoreovej časti albumu, sú celkom obstojne postavené a zahrané gitarové sóla, ktoré majú žiadaný osviežujúci účinok a aspoň na chvíľu umlčia ten nudný vokál.

Siedmou skladbou je cca 90-sekundové klávesové intro, ktoré konečne predpovedá už ako soľ potrebnú zmenu. A tá aj prichádza, z podpriemerného thrash/HC sa razom stáva na 2 pesničky podpriemerný black metal s častými klepačkami a tentoraz typickými bzukotavými riffmi. Paradoxne práve v týchto dvoch skladbách je konečne trochu počuť aj basu. Oživenie blackovej časti albumu prichádza v podobe hneď troch hosťujúcich vokalistov, ktorí dopĺňajú teraz trochu priškrtený rev speváka NC. Jedným z týchto hosťov je Sakis Tolis, pre ktorého si zašli len tuhľa k najbližším susedom a gréckym spolupútnikom Rotting Christ.

Takže čo tu už máme: HC, thrash, black. Nechýba nám ešte niečo? No jasné, death! Veď do konca albumu chýba ešte jedna skladba, a tá sa nesie práve v tomto duchu. Gitarku trochu podladíme, bicie pritvrdíme a môžeme ísť na to. Ale aby sme nezabudli, odkiaľ sme vyšli, preložíme to opäť metalcoreovým motívom, a sme opäť na začiatku cyklu, aj keď CD už (našťastie) končí.

Tak vidíte, vymyslieť „nový“ štýl nie je až také ťažké. Stačí zobrať 5 dielov HC/thrashu, 2 diely blacku, 1 diel deathu, pridáme 2 intrá, a pozor, nezabudnúť na dôležitú podmienku, kvalita všetkých súčastí musí byť maximálne priemerná. Potom už len tomu vymyslieť nejaký hrozivo znejúci názov a hurá do sveta. Nemám vôbec jasno, čo si od tohto albumu sľubuje grécky label Black Lotus Records, ktorý ho vydal so skutočne profesionálne spracovaným bookletom obsahujúcim všetky texty. Žeby tým hlavným lákadlom boli práve na promo letáku spomínané živé vystúpenia? Ak sa ale zameriame iba na to, čo sa dá počuť na CD „In Uterus Rebirth“, žiaľ, musím povedať, že o originalitu ani nezavadilo. Zatiaľ zrejme najväčším úspechom NC bolo ich predskakovanie na aténskom koncerte Biohazard. Ak nezačnú hrať niečo poriadne, ostane asi aj jediným. Tento album by som ja osobne za úspech rozhodne nepovažoval.

(Dáša)





Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits