Štýl: melodický death/core

Skladby:
1. The Truth Is Absolution 4:17
2. Ghost Of The Past 5:09
3. Numb 5.46
4. Stay Of Execution 3:37
5. In The Land Of Dreams 6:16
6. Among The Grey Masses 5:03
7. Outro 3:16

Total: 33:26

Zostava:
Marcin - spev
Adrian - basa
Marek - bicie
Olek - gitara
Wojtek - gitara

Kontakt:
http://www.faustagain.prv.pl/

Vydavateľ:
Circulation Records

Začnem úplne od veci pripomenutím, že austrálsky revival ABBA zo začiatku 90. rokov sa volal Björn Again… V prípade zatiaľ nie veľmi známej kapely Faust Again sa však ocitáme v Poľsku a v štýle, ktorý promomateriály Circulation Records označujú ako „death metal in the vein of Beyond The Sixth Seal and The Year Of Our Lord“. Trúfam si povedať, že bežnému slovenskému deathmetalistovi tak trochu zvláštne mená spomínaných kapiel nič nepovedia. Ja som na tom trochu inak, a už predtým, ako som videl firemné prirovnanie, mi mnohé veci došli pri pohľade na fotky členov skupiny. Krátke vlasy a kapucne jednoznačne ukazujú na to, že Faust Again sú súčasťou modernej hardcoreovej scény, ktorá je okrem množstva názorových prúdov charakteristická aj silným príklonom k metalu, preto napr. spolky ako Caliban, Heaven Shall Burn, Between The Buried And Me, The Darkest Hour, Rancor, Uphill Battle, Dead To Fall atď. atď hudobne viac-menej možno označiť za metal, najčastejšie dokonca za death alebo black (odporúčam napr. „Asunder“ od Heaven Shall Burn, to je black, ako sa patrí, sem-tam to hrá ako starý Ulver s lepším zvukom…), len s mierne odlišnou, pozemskejšou, kritickou či filozofujúcou lyrikou. Musím povedať, že otvorenosť prinajmenšom časti HC scény a to, že z ich tvorby cítiť rešpekt k štýlom, ktoré „pretvárajú k obrazu svojmu“ mi absolútne nie je proti srsti, a ak sa nejaký „metalista“ náhodou začne rozvášňovať na tému „čo si to kto dovoľuje vykrádať“, tak lepšie urobí, ak sa zameria na ozajstných zlodejov z celkom inej „scény“. Aby som sa konečne venoval hudbe Faust Again, tak spomeniem, že „Seize Our Souls“ je ich debutom a vychádza u nemeckých Circulation Records, orientovaných na hard core a zvlášť na jeho „metalizovanejšie“ odnože. Zvukovo ide o nahrávku, ktorá nerobí hanbu ani metalovým, ani HC kritériám, je čistý, hutný a agresívny, nejaké chyby sa mi v ňom fakt nechce hľadať. Album obsahuje sedem skladieb rýchlej, divokej, vášnivej a naliehavej hudby, mixujúcej prvky slayerovského thrash metalu, agresívneho melodického death metalu s niekoľkými HC zasekávačkami. Ide o veľmi priamočiaru muziku, výbušnú, s kvantami silných melódií a nálad. Energia sa nestráca ani v občasných atmosferickejších zvoľneniach a musím uznať, že na takú mladú kapelu je tento materiál skutočne presvedčivý. Ani vokalista sa nedá zahanbiť, používa hlavne ten vyšší, mierne rozzúrený rev trochu v štýle Tomasa „Nedostižného“ v At The Gates, niekedy sa trochu upokojí niekde k melodickejšiemu či polorecitovanému prejavu, inokedy zas zryčí v hraniciach klasickejších deathmetalových teritórií. Textová stránka vychádza z reality súčasného světa a pocitov z diania okolo. Lyrika je napísaná dosť dobre, nie sú to žiadne nahlúple polopatistické „agitky“, ku každému textu je aj vysvetlenie, takže nikto si nemusí lámať glóbus nad tým, že „čo chcel básnik povedať“. Veľmi dobrý album, pre mňa niečo skoro až na úrovni aktuálneho CD „Whatever It May Take“ od Heaven Shall Burn. Celkovo ho možno odporúčať nielen fanúšikom metalového HC, ale aj tým, ktorí sú zažratí do melodického death metalu. Nedeje sa tu sice nič dosiaľ neobjavené, ale zvlášť tí, ktorí nemajú šajnu o tom, čo sa v súčasnosti deje na HC scéne, budú príjemne prekvapení.

(Martin)