Štýl: doom/death
Skladby: 1. Nightmare In Cordoba 5:25 2. Stygian Black Serpent 4:50 3. Aliens Nest 4:12 4. Schlacht bei Triebl (August 18, 1647) 4:23 5. Dark Labyrinth 3:07 6. Medusa 4:08 7. The Rose Of Nazareth 3:06 8. Digital Sabbath pt. I 1:14 9. Digital Sabbath pt. II 3:21 10. At The Gates Of Rome 6:53
Total: 40:40
Zostava:
Iva Bartlová - klávesy Jaroslav Brouzda - gitary Jaroslav Brzobohatý - basa, vokály hostia: Matthias Neumann - bicie (3, 4, 7) Jens Bergander - klávesy (4)
Kontakt:
brouzda@c-mail.cz
Vydavateľ:
Élysion Music
|
Morbid Silence - Dark Labyrinth (2002)
Keď sa mi do rúk dostalo CD skupiny MORBID SILENCE, myslel som si, že ide o nejakú mladú kapelu (možno aj celkom progresívnu, keďže jeden z členov má na fotke 6-strunovú basu). Z omylu ma dostala stránka vydavateľstva Élysion Music, kde nájdete všetky podstatné informácie o kapele. Skupina funguje pomaly už 10 rokov a na konte má niekoľko demo nahrávok a účastí na kompiláciách. Dark Labyrinth je ich debutový album.
Nahrávku otvára veľmi sľubné klávesové intro trochu v štýle DEAD CAN DANCE, ktoré po necelej minúte zruší gitarovo-basovo-klávesový, doomový riff s celkom slušným, hlbokým growlingom, ktorý k tomuto zvuku naozaj pasuje. Týmto valcovacím riffom sa dostaneme k rýchlejšej, strednej, melodickejšej pasáži, po ktorej sa všetko zopakuje. Skladbu ukončí klávesový motív z intra. Stygian Black Serpent sa nesie v strednom tempe, ktoré sa ťahá počas celej skladby. Aliens Nest otvára ďalšie výborné intro, na ktoré nadviaže pomalšia doomovačka s vybrnkávaným refrénom, so ženskými back vokálmi a šepkaným prednesom. Po refréne sa skladba podstatne zmení, nastúpi blackový, gitarový riff, ktorý je ale hneď stiahnutý do fade outu, takže sa už vlastne nič nestane. Škoda. Štvrtá skladba je inštrumentálka v strednom tempe s pomalšou strednou pasážou. Keby som mal opisovať ďalšie skladby, už by som sa len dookola opakoval. Po inštrumentálnej stránke tento album za veľa nestojí. Nedočkáte sa žiadnych komplikovaností na žiadny z nástrojov. Veľkú väčšinu materiálu by podľa mňa zvládla začínajúca kapela za dva mesiace skúšania. Klávesy väčšinou tvoria atmosferický podmaz, basa (až na pár výnimiek (najviac asi Digital Sabbath pt. I)) drží hubu a krok (alebo ako sa zvykne hovoriť „tvrdí muziku“) a gitara fičí na štvorakordových riffoch, alebo častejšie na vyhrávkach okolo nich. Čo sa bicích týka, okrem skladieb 3, 4 a 7 sú zrejme naprogramované (keďže podľa bookletu na nich nikto nehrá) a je to spravené tak, že to hudbu nijako neruší (tj. tiež úplne jednoducho). Dokonca ani nepočujem rozdiel vo zvuku oproti skladbám, kde hrá živý bubeník. Zvuk na mňa pôsobí pomerne archaicky (asi ako prvé albumy SEPTIC FLESH) ale napriek tomu sú všetky nástroje zrozumiteľné a žiadny z nich neprehlušuje ostatné. Texty z pera Jana Petřička neriešia ani neupozornujú na žiadne problémy. Ide skôr o akési temné obrazy a nálady, ktoré k tomuto typu muziky patria. Obal je strohý, čisto čierny s oranžovými textami, jednou skupinovou fotografiou a zahmlenými fotografiami členov skupiny po jednom. Z prednej strany mu dominuje obraz Albrechta Dürera s Obrnencom na koni. Po informačnej stránke je to klasika, akurát mi tam chýba informácia, ako je to s tími bicími v ostatných skladbách.
Zhrniem to. MORBID SILENCE hrajú vcelku priemerný, melodický doom/death, ktorý sa (aspoň v mojom prípade) veľmi dobre počúva pri práci, alebo šoférovaní, alebo len ako podmaz. Miestami mi pripomína zjednodušenú podobu staršej tvorby SEPTIC FLESH, vrátane kláves, brutálnych a čistých vokálov. (Totálne septikovská je Digital Sabbath pt. II, ktorá by sa na takom Ezoptrone vôbec nestratila. (dokonca ani zvukom)) Veľmi podarené sa mi zdajú soundtrackoidné intrá (tie mám mimochodom rád aj u septikov). Celkom by podľa mňa pomohlo aj častejšie využitie čistého vokálu, ako je to urobené v záverečnej At The Gates Of Rome. Odporúčam milovníkom melodickej atmosferickej muziky, ktorí si nepotrpia na nejakých virtuozitách a muzikantských výkonoch. Progresivisti ruky preč.
(Golo)
|