r o z h o v o r y  i n c i p i t u m
 r o z h o v o r y
 r o z h o v o r y  r o z h o v o r y

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

Hirax a Lunatic Gods...
Luigi, 14.8.2008



Hirax. Dá sa povedať už osobnosť a pojem v slovenskom podzemí. Či už metalovom, punkovom, hardcorovom, pisateľskom, ale hlavne undergroundovom. Člen skupín Lunatic Gods, Editor, Nothing, zakladateľ vydavateľstiev Hirax a Hrom Records, organizátor martinského Underground Festu a mnoho klubových koncertov po celom Slovensku, debutujúci autor cez román "Raz aj v pekle vyjde slnko", úspešný bloger, cestovateľ, pisateľ cestopisov, úvah, prózy aj poézie... proste multimediálna duša. Pre metalistov a rockerov hlavne srdce martinských Lunatic Gods a tak začnem s touto oblasťou...

Začnime aktuálnymi letnými fesťákmi. Posledný krát vás bolo ako Lunatic Gods vidieť na Topfeste. Hrací čas nebol moc priaznivý, napriek tomu to podľa mňa dopadlo veľmi dobre...
Hralo sa nám dobre. Ja som mal síce prvé dve skladby problémy s prepínačom na hlave, ale keď som si vymenil kábel, už to bolo dobré. Čas sme mali skutočne nie moc dobrý, ale my sme to neriešili. Sme vďační za každé pozvanie na hranie a hlavne keď sa jedná o taký prestížny festival, akým Topfest jednoznačne je. A ľudí tam prišlo mnoho. Určite viacej, ako sme čakali. Odozva bola neskutočná. Veľa gratulácií, odkazov na našich stránkach atď. Hodnotíme to moc kladne, hlavne aj preto, lebo sme hrali s dvomi novými bubeníkmi, ktorí sa celý set naučili dva týždne pred vystúpením. Nášmu bubeníkovi Psychovi sa stal malér s rukou, bolo nemožné, aby ten koncert zahral on.

Bude s vami Psycho hrávať aj naďalej?
Dohoda je taká, že do septembra počkáme, ako sa mu to s tou rukou vyvŕbi. Momentálne s nami hrá mladunký Adam Válek z martinských Bastardov - on hrá tie pomalšie piesne. Tie rýchlejšie, klepačkové, valí Jožo Vydra známy z kultového black metalového Mystic Death. Sype mu to výtečne, skutočne sme boli všetci v kapele milo prepkvapkaní...

Dávaš prednosť hraniu na festivaloch alebo v kluboch?
Je to jedno. Fesťáky sú s pompou, kluby sú o energii. Obidvojo milujeme. Všetko má svoje výhody, len sa ich treba naučiť hľadať.

Ktoré skladby naživo hrávaš najradšej Ty a ktoré ostatný členovia kapely? Na ktoré sa najviac chytá obecenstvo?
Mám svoje "obľúbenejšie", ale v podstate zahrám všetko so srdcom a láskou. Ale ak už sa mám sťažovať, tak skladbu "Hate" už ani moc radi na skúškach nehrávame, hehe. Vieš, keď niečo omieľaš viac ako desať rokov a "musíš", začne sa organizmus brániť. Ja mám rád skladby, ktoré ma na živo dostanú do amoku. Takými bez sporu sú "The Wilderness" alebo taká "Dualita" z nášho nového albumu.

Ako skúseného kapelníka ťa podozrievam, že pri skladaní materiáli pre "Ante Portas" si čerpal inšpiráciu v malebných pohoriach oboch Fatier poblíž rodného Martina. Mýlim sa?
Inšpiráciu k všetkému, čo zo mňa tryská, čerpám z môjho psychodelického vnútra. Ale tam sa nachádza Malá aj Veľká Fatra, takže máš vlastne pravdu, hehe. A Martin nie je moje rodné mesto. Narodil som sa v Ostrave. Chceš nejaký výjav z detstva? Tak si predstav malého šesťročného chlapčeka, ktorého mama ešte za tmavého uzimeného rána drží za ruku a vedie ho náhlym krokom do škôlky. A to chlapča nechápe ktorá bije. Kráčajú povedľa veľkých otáčacích vetracích vrtúľ, všade špina, haldy, kal, prach, zima, proste šeď oceľového mesta... A teraz mi povedz - môžu zo mňa padať pesničky o láske?

Veľkým prekvapením je šikovné použitie slovenčiny namiesto tradičného Shakespearova jazyka vo výborných textoch. Kedy a prečo nastal tento zvrat?
Smrťou Horára. Po odchode Jaríka zostal na spev už len Emil a ten vôbec nevie po anglicky. Jeho výslovnosť je príšerná. A keď máš dávať v štúdiu pozor na výslovnosť, intonáciu, pocit, rytmus a text, radšej si povieš, že ustúpiš a budeš to robiť v materskom jazyku a hotovo. Tie texty mnohých ľudí dostali viacej ako muzika. Je to ďalší rozmer, prečo ho nevyužiť? Poviem ti pravdu, že predtým som moc textov nenapísal a mal som trošku strach, ako ich verejnosť príjme, ale väčšina poslucháčov to zhodnotila ako veľký plus,. Dokonca aj českých fans, čo nás nesmierne teší.

Hudobná zložka mieša radu metalových i nemetalových žánrov. Existujú pre Lunatic Gods v tomto ohľadu nejaké hranice?
Nie, žiadne hranice, žiadne obmedzovanie! Iba sloboda našich duší hrajúcich za nás na hudobné nástroje. Chcú kričať, nech sa páči. Chcú vybrnkávať, nech sa páči. Chcú psychodéliu, nech sa páči. Chcú dynamickú a šťavnatú jazdu, nech sa páči. Žiadne škatuľky, žiadne vyhranené štýly, iba náš "lunatic" metal a radosť a potešenie z hrania a tvorenia. Žiaden kalkul, čo letí, čím by sme mohli zaujať a podobné neúprimnosti. Na to sme už starí kokoti.

Predstav prosím ťa zaujímavých hostí i atypické inštrumenty, ktoré je možné v hojnej miere z dosky počuť.
V prvom rade traja hosťujúci speváci a to naša verná Grétka, ktorá nám vždy bezzištne helfne. Plus tentoraz sme si zavolali aj Roča (bývalá Metalinda, teraz Rebro a Nothing) a Peťa z Antaresu. No a na nástroje nemôžem zabudnúť na Andreja z Karpatských chrbátov. Vošiel do štúdia s vakom alá keby šiel na hrať hokejbal. Vravím mu: "Chcem gajdy". A on ti vytiahol nejakú malú elektronickú krabičku a začal ju mačkať. Začalo to vydávať zvuk gájd a ja som sa ho spýtal, či je ináč v pohode a duševne v harmónii. Usmial sa. Vravím mu: "Andrej, tu by sa šikol saxafón". No a on ti vytiahol z tej cestovnej tašky nejaké polepené záchodové kolená, išiel do nahrávačky a fúkol na pás saxafón. Pozerám sa na neho, že kto je tu vlastne zdravý. Ale nakoniec som ho dostal! "Andrej, tu sa pýta drumbľa," prehovoril som na neho. A on ti vytiahol z vrecka pravú drumbľu. Hneď mi na neho vystrelil prst: "Áááá, mám ťa!"

Váš lunatic metal stratil pred rokom skvelého kamaráta Horára, ktorý zomrel. Čo s apresne stalo a ako s vami táto tragická rána zamávala?
Jaríka stretla ťažká choroba. Neprekráčal ju. Už je tam a na všetkých sa usmieva s tou svojou prekrásnou bradou. Jarík, zdravím ťa. Ako máš? Dobre? Ja viem, že ti už je dobre, to len my sa tu plazíme v bolestiach premiešanými s radosťami. Vravíš mi, že život je krásny? Áno, je. Viem to. Že sa zanedlho stretneme? Aj to viem Jarík. Objímeme sa ako za starých čias, drž sa zatiaľ... Ááá, prepáč Cyklo, mal som hovor z neba. Kde som to skončil. Ahá - prestali sme úplne koncertovať. Už aj miniturné s nórskymi Ancient v máji 2005 sme šli bez Horára. Ku koncu bolo moc zle, to sme už skoro ani neskúšali. Keď sme ho pochovali, pustili sme sa do "Ante Portas" s plnou energiou. Pre Jaríka...

Mala jeho smrť v určitom smere vplyv taktiež na zmenu názvu albumu, ktoré ste pôvodne pracovne nazvali "Konečně v pekle!"?
Ten názov bol pracovný. Nie, nie, to len mne tak zdravo prepína. Každé časové obdobie sa stotožňujem s niečím iným. To vieš, duševný rast nie je hra pre každého...

Na aktuálnych fotografiách je kapela oblečená do slušivých červených kravát uprostred širokého lánu s červeným makom. Má to nejakú súvislosť s novou perfektnou piesňou "Balada o makovom mlynčeku"?
Raz prišiel ku mne náš gitarista Luboslav a vraví mi: "Hirax, išiel som vo vlaku a videl som neskutočné makové pole. Totálne červené. Mali by sme sa tam odfotiť, bude to popičovka." Pozerám na neho a potom sme obratom vytáčali nášho fotografa a grafika v jednej osobe" "Héj, Miško, zajtra štartuj objektív, ideme do poľa." Kúpili sme si červené kravaty a nafotili sme to. Keď sme už pri Mišovi, on zalamoval aj náš obal. Doniesol som mu master, texty a vravím mu: "Tu máš, sprav nejaký originálny obal." A on sa doma vyzliekol do naha, nasadil si na hlavu plynovú masku, nasadil foťák na statív a spravil tú vynikajúcu fotku na prebal. Potom mi volal, vraj ty kokos Hirax, keby mi niekto vtedy zazvonil na dverách a ja by som mu taký otvoril, asi by ma odviedli v kazajke. Vravím ti, my sme všetci jebnutí, hehe.

Cvičí ešte Lunatic Gods poctivo v skúšobni, alebo tvoríte tak, že si nápady ako ostrieľaní hráči posielate už iba cez internet?
Ja si doma drnkám na gitaru a keď je správny "zraz múz", padá to zo mňa ako drogy z dílera. No a potom sa stretneme v skušobni, nikomu nič nepoviem a začneme hrať do toho vymysleného panenského riffu. Keď sa to začne akumulovať, zastavím vlak zdvihnutou rukou a každému poviem, čo bolo dobré a nech to rozvíja. Ale sme už jedna veľká zohratá duša, väčšinou to ide všetko samé. Dokonca aj naša nová klávesáčka Majica je úžasné invenčná a rýchlo medzi nás zapadla. Je moc šikovná. A teraz by som poprosil všetkých uslintaných samčekov, aby tú predošlú vetu nebrali ako dvojzmysel. Do riti, čítate metalový web a nie nejaký pornočasák, tak sa uvedomte! Ale späť do skušobne... Akonáhle by som cítil, že niečo začína byť umelé a silené, odkladám ten nápad na inokedy. Každý má právo dostať druhú šancu... aj vrah.

Začali ste už pracovať na novom albume? Ak áno, kedy sa naň môžeme tešiť? Čo od neho môžeme očakávať?
Áno, už sme začali robiť nové songy. Máme zatiaľ iba dva. Jedna je rýchla a dosť technická, druhá je ťažká, taký Gorefest. Neviem, čo môžu fanúšikovia od nás čakať, lebo ani my nevieme, čo môžeme čakať sami od seba, hehe. My nechávame na hudobné nástroje hrať naše vnútra. Oni sú pánmi situácie. Veľa kapiel kopíruje veľké vzory. My voláme do našich duší: Hej, nech sa páči, tu sú gitary, bicie, klávesy, mikrofóny, poďte si zahrať, dajte čo je vo vás, nehanbite sa, ukážte po čom túžite. A oni nesmelo prídu, chytia ich, chvíľku sa ostýchajú a potom to prichádza. Psychodélie len tak tečú, bolesť sa zarýva cez struny do uší, brutalita sa strieda s nebom... a my letíme, vznášame sa, lapáme po dychu, bojíme sa a zároveň si vychutnávame zimomriavky behajúce nám po tele. Nie je nič krajšie na svete ako tvoriť a milovať...

Čo je pre teba najpodstatnejšie z kompozičného hľadiska?
Momentálne prehľadnosť, čitateľnosť a vyniknutie sily gitarového riffu, či melódie... Myslím si, že pokrok mojich aranžérskych schopností je medzi predposledným albumom "Mythus" a posledným "Ante Portas" priam čitateľný.

Nedávno ste zverejnili videoklip k "Balade o makovom mlynčeku". Ste s ním spokojný? Aké sú naň ohlasy? Kto v kapele rozhodol o tom, že sa bude jednať o animovaný klip?
Sme s ním maximálne spokojní. Martin Ferko už pre náš okruh spriaznených kapiel (Digitus in Recto, Editor, Nothing) robil tri klipy. Jeho kvality sú nedocenené a my ich musíme využiť, kým na ne máme. Ten človek bude raz veľmi slávny. Ja som iba načrtol začiatok scenára, toho snehuliaka, dom, muža, krv z oka atď. Ostatok dorobil Martin. Keď nám to poslal, nebolo čo dodať, len veľké ĎAKUJEME znelo cez mail. A ohlasy? Sú veľmi kladné. Dobrá vec nepotrebuje reklamu. Na bandzone máme 700 prehratí, čo sme s našimi dvomi predošlými klipmi nikdy nedosiahli. Na youtube je to chvíľku a číslo letí rýchlo hore. Ale čo budem kecať, tu sú linky:

www.youtube.com/watch?v=SJDx5jE3A9U
bandzone.cz/lunaticgods/video/baladaomakovommlynceku

Sú to myslím zo dva mesiace, čo ste dostali za váš aktuálny album "Ante Portas" Aurela v kategórii Hard & Heavy a Punk. Znamená pre vás niečo toto ocenenie? Odzrkadľuje nejako vašu snahu?
Našu snahu odzrkadľuje podanie ruky hocijakého fanúšika na koncerte, mail, či sms s obsahom, že album sa páči. Ten smiešny tučniačik na polici nie je viac ako topiaca sa vločka v povetrí. Samozrejme, že za tú cenu ďakujeme, prijali sme ju a poďakovali za ňu. Ale zimomriavky pri skladaní skladieb, či koncertovaní to nevynahradí.

Na Slovensku ste v metalovej obci dosť známou kapelou. Máš pocit, že môžete byť pri súčasnej popularite metalovej hudby ešte známejší?
Neviem, takéto otázky si už dlho nekladieme. Čo je "známejší", čo znamená "popularita"? Nič. Sme obyčajní ľudia hrajúci sa na muzikantov, nič viacej, nič menej. Chceme hrať, skladať, koncertovať. Cítime to tak, robíme to z lásky, vyviera to z nás. To je dôvod našej existencie.

Nedávno ste absolvovali menšie turné po Slovensku. Ako ho hodnotíš?
Kladne. Pár koncertov bola nízka účasť, ale drvivá väčšina dopadla skvele. Ďakujeme všetkým, ktorí nás prišli podporiť! Sme vďačný za každý pár uší a očí, ktorý si nás príde vypočuť a pozrieť.

Mám taký pocit, že vaša webová adresa www.lunaticgods.sk stagnuje. Posledné koncertné dátumy sú staré už niekoľko rokov...V čom spočíva problém?
V nás, hehe. Málo tlačíme na nášho admina. Vieš, je to náš kamarát, ktorý to nerobí za peniaze. Má svoje priority a tie ho živia. A my to musíme rešpektovať. Ale dal som si do plánu, že všetko do štvrťroka upraceme... Fonzo, čítaš tieto riadky?

V auguste hráte na Hardfeste...Hneď po vystúpení s Lunatic Gods hráš s Editorom. Predpokladám, že to nie je prvý krát čo hráš dve vystúpenia po sebe. Ako to zvládaš?
Dvojkoncerty sú v pohode. Ľudia ti väčšinou dajú energiu. Po prvej odohranej kapele si myslíš, že už nebude sily a zrazu stojíš opäť na pódiu a tečie to cez teba prúdom. Máš chuť rozbiť gitaru. Sú to neviditeľné toky, hehe. Náš druhý gitarista Luboslav má s týmto takisto veľa skúseností, hehe, lebo on hrá ešte aj v Digitus in recto a pomáha cez leto hrať druhú gitaru Horskej chate. No a ja som jedného času vypomáhal v Proteste na basu a mal ešte taký úlet Šialený Emil, takže hrať ani trojičku nie je pre mňa, či Luboslava problém, hehe.

A čo gitara? Stíhaš popri troch kapelách, dvoch labeloch a písaní aj hrávať na gitare? Kedy si s hraním na gitare začínal a kto bol Tvojim vzorom?
Začal som rok pred maturitou, to som mal asi sedemnásť, lebo ja som chodil ešte do osemročnej základy. Keď som skončil vysokú, povedal som mame (otec mi zomrel, keď som bol malý harant), že nebudem robiť nič, čo ma nebaví. A tak som bol dva roky na podpore. Odmietal som všetky ponuky ohľadne strojárstva, lebo ja som vyučený inžinier. Hral som dva roky na gitare. Osem hodín. Mama šla do práce a ja som držal gitaru v ruke. Vracala sa a ja som stále hral na gitare. Niekedy sa smiala, inokedy po mne kričala. Právom, uznávam, hehe. Až potom sa naskytla práca zvukového technika v rockovom rádiu Rebeca. Vieš, mňa vždy ťahalo všetko okolo muziky. Práca so zvukom, nahrávanie, mixovanie, mastering, hranie, vydávanie, manažovanie, promovanie, organizovanie koncertov či festivalov atď. A to mi zostalo dodnes. V Rebece som to dotiahol na technického riaditeľa. Keď rádio padlo, mal som už rozbehnuté labelíky a začal som sa živiť nimi, masteringom, promom pre zahraničné labely atď. Nebral som si toho na parohy dosť, tomu ver, xixi. Nespomenuli sme totiž ešte organizovanie môjho festivalu UNDERGROUND FEST, ktorý má piaty úspešný ročník zdárne za sebou, či robenie množstva miestnych koncertov v oblasti Martina a Žiliny. A to nepočítam turné s Editorom, či Lunatic Gods.

Zatiaľ ďakujem za odpovede. Druhá časť rozhovoru ohľadne tvojich vydavateľských a pisateľských aktivít, debutu tvojho románu "Raz aj v pekle vyjde slnko", skupín Editor a Nothing, bude nasledovať zanedlho.
Aj ja ďakujem Incipitum stránke za podporu! Kto by mal záujem o niečo ohľadne mojich kapiel, nech sa bez ostychu ozve. Buďte všetci šťastní, prajem vám to z celého srdca! Hirax

www.baricak.blog.sme.sk - Hiraxové úvahy, glosy, kapitoly z románov, cestopisy, básne...
www.hiraxrecords.sk - Hiraxov punk / HC label a web distribúcia
www.hromrecords.sk - Hiraxov metalový label a web distribúcia
www.bandzone.cz/lunaticgods - Lunatic Gods
www.lunaticgods.sk - Lunatic Gods
www.editor.sk - Editor
http://bandzone.cz/nothing - Nothing





Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits