Hirax a jeho ďalšie aktivity...
Luigi, 11.9.2008

Minule sme sa bavili čisto iba o Lunatic Gods. Dnes sa Hiraxa popýtam na ostatok jeho aktivít a verte mi - nie je ich málo...

Čo nového je v stajni Editor. Keď porovnám termíny festivalových hraní s Lunatic Gods, máte toho dvakrát viacej.
Áno, Editor hrá podstatne viacej. Trošku to bolo aj Psychom, lebo jeho práca nám nedovoľovala brať každý koncert. Teraz je to už v pohode. Popri skladaní nových skladieb budeme hrať, čo sa bude dať.

Kedy chystá Edtor svoj nový album? Ak sa nemýlim, od výborného "Svet je proti nám", kedy som prišiel tejto tvojej druhej kapielke na chuť, ubehli už dva roky. Aké sú nové plány s touto kapelou.
V septembri ideme do štúdia nahrať nový album od Editor a od januára do decembra 2009 máme v pláne uskutočniť megalomanské turné po celom Slovensku a Čechách. Celú túto klubovú šnúru prerušíme jedine v lete fesťákmi a na jeseň pokračujeme. Bude to zaberák. To zasa niektorí hráči odídu z kapiel, prípadne sa nejaké frajerky rozlúčia s milovanými. Všetko je skúška a nič nie je na tomto svete zadarmo...

Keď už som pri porovnávaní Lunatic Gods a Editor, aj na bandzone má Editor jasný prím. Čím si to vysvetľuješ, keď LG produkuje bez sporu kvalitnejšiu tvorbu?
To je otázne s tým slovíčkou "kvalitnejšiu". Pre hudobných fajnšmekrov a metalistov určite, ale ak zoberieš hardcorovo naladeného poslucháča, Lunatic Gods mu nič nepovie. A celkovo je v posledné roky na Slovensku úplný úpadok s metalom. Nevadí, aspoň sa scéna vyčistila od pózerov. Nám je to jedno. Budeme ako Editor, či Lunatic Gods hrať aj pre tridsať ľudí. Nerobíme muziku pre prachy. To by sme tu už neboli.

S Editorom pôsobíte na undergroundovej scéne už úctyhodných 20 týchto dvoch dekád vašej činnosti udiali?
Keď sme začali hrať, nebola hudobná scéna tak rozdelená ako teraz. Metalisti, rockeri, hipisáci, punkáči a skinheadi sedeli spolu v jednej krčme, ako spoločná rodina. Editor hral na začiatku metalovú muziku, až okolo roku 1993 sme začali hrať taký mix hardcoru, metalu a aj punku (punková hymna Stop K.D.H.! vznikla v roku 1991), nazývali sme to crossover. V roku 1999 sme sa nadobro rozhodli spievať po slovensky. Odvtedy je to v týchto šlapajách - hardcore s metalovým zvukom a kde tu občas punková pohodičková pieseň.

Kam s Editor muzikou mierite? Aký bude nový album?
Nové skladby na chystaný album napísal z väčšiny Luboslav. Sú melodické, dobre zaranžované a Doctor sa opäť vypol k výborným textom. Celkový názor v kapele je, že sme už dosť starí páni. Najradšej by sme produkovali melodické piesne v štýle posledných dosiek od českých Alkehol, ale s Doctorovými textami, hehe. Nie je problém hrať technickú muziku, ši kopírovať System of a Down, ale mi to tak necítime. Editor nikdy nikoho nekopíroval a ani nebude.

Poďme k tvojim vydavateľstvám. Čo bolo impulzom k založeniu Hirax Records a Hrom Records?
Snaha založiť labely, ktorá by ťahali Editor a Lunatic Gods a popritom pomáhali slovenskej scéne. Či už punk/HC, alebo metalovej. A to sa mi myslím svojim malým prispením k zdárnemu dielu aj doteraz darí.

Ako sa ti momentálne darí? Dá sa z tohto biznisu normálne vyžiť?
Dá, ale energia tomu vynaložená je neuveriteľná. Niekedy mám sto chutí s tým praštiť. A nemám príjem len z tejto činnosti. Našťastie.

Aké novinky momentálne chystáš k vydaniu?
Nové CD od PAGAN SPIRIT. Je takisto naspievané po slovensky a je to oproti debutu poriadna šleha. Ako keby si počul slovenský MASTER´S HAMMER. Ich digipack uzrie svetlo sveta v auguste 2008. No a pod Hirax Records som vydal tento rok CD Vandalov a nový album alkáčov Sitňan.

Na čo dávaš väčší dôraz, na vydavanie albumom kamarátom, na kvalitu, alebo na to, čo sa dobre predáva?
Každé vydanie má svoje špecifikum, ale peniaze sú až na nejakom treťom mieste, teda ak sa tu dá vlastne o "priamom" predaji bez menenia aj hovoriť. Dôležitá je kvalita albumu, ale po určitých neblahých skúsenostiach dávam prednosť aj "poznaniu" samotnej kapely. Lidi jsou rúzni, povětšinou hovada, toť k tomu povedal Švejk.

Keď si porovnáš československú metalovú scénu z deväťdesiatých rokov a súčasnú, nepripadá ti, že tie dnešné akosi stratili dych a rezignovali? Akoby sa ani nesnažili presadiť aj za hranicami a stračí im ohrádka domáceho undergroundu?
Trošku sa to stabilizovalo. Sny o dobití sveta sa už rozplynuli väčšine slovenským, či českým kapelám. Ale niektoré české kapely to nevzdávajú. Uvidíme, či sa niekomu podarí dosiahnuť to, čo dokázal KRABATHOR.

Myslíš si, že niektoré zo súčasných českých a slovenských kapiel sú na takej úrovni, že majú šancu presadiť sa na svetovej scéne?
Hudobne určite. Chýba im však profesionálny prístup, silné vydavateľstvo, dobrý management a nekončiace jazero trpezlivosti. Tieto slová samozrejme platia aj na Lunatic Gods. Sme už proste starí, dozretí, leniví psy.

Čo podľa teba chýba na Slovensku, aby sa naše kapely viac presadili?
Okrem hore vymenovaných vecí ešte pomyselné šťastie. To nesmie chýbať. Niekto si ťa musí všimnúť a potiahnúť. Ale platí, že kto klope, tomu otvoria.

V novembri 2003 zavreli rádio Rebeca, kde si 7 rokov pracoval ako technický riaditeľ. Nemal si možnosť sa s tvojimi znalosťami uchytiť v inom rádiu, alebo v televízií? Čo ťa na tejto práci bavilo a čo naopak nie?
Ako končila Rebeca, mal som už otvorenú živnosť na vydavateľstvo a distribúciu. Všetci v rádiu plakali, že prichádzajú o robotu a peniaze, ja som sa tešil, že konečne sa budem môcť venovať mojej firmičke naplno. Nie, už som nehľadal ďalšiu prácu v médiách. Volali ma ešte do Bystrice, kam bola Rebeca predaná, ale už to nebolo na takej profesionálnej úrovni, ako to bežalo v Martine za čias pána riaditeľa Baču. To je ďalší človek, od ktorého som sa naučil mnoho.

Aký je tvoj názor na slovenský éter?
Meškáme za Čechmi nejaké tri roky, to znamená, že sa nachádzame v rozpuku kopírovania rádia Express, teda pár interpretov dookola opakujúcich sa a málo hovoreného slova. Žiadne okrajové hudobné štýly nemajú šancu dostať sa do hlavného vysielania. Toto bolo aj v Čechách, ale teraz je tam návrat regionálnych rádií aj štýlovo odlišných, teda aj rockových, country atď. Ešte to tých pár rokov vydržíme a situácia sa zlepší aj na Slovensku. To je môj odhad. Súčasne rádia sa nedajú počúvať. Pár silných rádií umelo vytvorí hit, ostatné malé a stredné rádia sú donútené ich potom hrať. Do vysielania sa zo slovenských kapiel nedostanú béčkové popové kapely, nieto ešte alterntíva, rock, metal či iné okrajové žánre.

Myslíš si, že je ešte možné, aby sa veci zmenili k lepšiemu?
Vždy je ten predpoklad a ja som človek pozitívny. Verím v zmeny k lepšiemu. Vo všetkom...

Založil si aj projekt Nothing. Čo nám k nemu môžeš povedať?
Bola to skôr taká výzva pre mňa. Je to projekt, kde som použil všetky moje nápady, ktoré som nemohol dať do Lunatic Gods, či Editor. Rock, alebo akoby som to nazval. Žiadne veľké ambície, žiadne hľadanie vydavateľskej firmy, koncerty, či pokus o komerčný pokus. Oslovenie dobrých muzikantov, nacvičenie skladieb, nahratie, vydanie debutujúceho CD-čka "Prvoprameň" v najmenšom náklade, aký sa dá realizovať, dokopy päť odohratých koncertov a uloženie tejto kapielky k ľadu, kým opäť nepríde jej čas. Pohodička, žiadne stresy...

Nezdá sa ti, že slovo "emo" v definovaní štýlu Nothingu môže byť trošku zavádzajúce? Alebo to bol tak trochu aj komerčný ťah?
To slovíčko "emocionálne" sme skôr mysleli na textovú zložku. Tie sú opäť o vzťahoch, rozchodoch, smútku a beznádeji. Hudobne sa jednoznačne nejedná o emo punk v americkou poňatí. Nechceme nikoho zavádzať! Nothing nehrá emo, má iba emo texty, xixi.

Poďme k tvojim pisateľským aktivitám. Napísať román bol iba popud, alebo dávna túžba? Bavilo ťa to?
Ten román musel zo mňa von. Ja keď niečo robím, nedávam si otázky, aký to bude mať ohlas a aké budú na to reakcie. Musím to spraviť, aj keby to drvivá väčšina ľudí neprijala. Vieš, ja si moje vnútorné JA strašne hýčkam. Pýtam sa ho čo chce a ono mi odpovedá. A ja mu to plním. Chcelo písať, vydať román, tak som to realizoval. Odkazujem všetkým - snívajte, pozitívne myslite a všetko sa vám splní. Robte všetko z láskou a budete naplnení. Nepretvarujte sa a nežite život podľa pravidiel iných, ušetríte si čas a trápenia. A písanie? Momentálne ma písanie napĺňa zo všetkého najviac. Dokonca viacej ako hrať na gitaru. Mám rozpísaný druhý román a možno vydám knižne aj ten panamský cestopis. Uvidím, ešte som si nepoložil otázky, hehe.

"Raz aj v pekle vyjde slnko" - čo všetko ťa to stálo? Neľutuješ? Aké sú reakce? Vyšli na Slovensku nejaké recenzie? Máš negativní ohlasy?
Nastal boom. Prvých tisíc kusov sa predalo za necelé dva mesiace. Dotlačil som druhú tisícku a pred letom 2008 došlo aj na tretiu. Som viac než maximálne spokojný. Keď nemáš očakávania, môžeš byť len a len príjemne prekvapený, hehe. V tom románe sa nachádzajú hlavne mladí. Píšu mi maily, že zažili to alebo ono, že sa to je napísané presne tak, aká je teraz doba, kruto realisticky. Čoraz viacej sa vo mne zbiera pocit, že táto spoločnosť okopírovala šablóny z Ameriky či zo západnej Európy, teda že na piedestál hodnotového rebríčka dala kariéru, peniaze, postavenie či fyzickú krásu. A mladí sú stratení. Prichádzajú do tvrdej reality vzťahových katastróf, finančných dostihov a pomýlených spoločenských hodnôt. Nikto ich pred týmto nevaruje - nevyučuje sa žiadna psychológia, psychohygiéna, zdravé stravovanie či potreba pohybu. Všetci mladí kvasia doma za kompíkmi, masturbujú pred pornostránkami, hrajú bezduché počítačové hry, prípadne sa vrhajú na alkohol a drogy. A do toho tlak školy, rodičov, cirkví, rozchody s partnermi, no proste děs, beznádej, apatia, nezáujem... Áno, boli aj kritiky na môj román. Hlavne proti vulgarizmom, sexizmu, drogám... Tí ľudia ako keby zatvárali oči pred tým, čo sa tu vôkol nás nachádza. Rodičia o tom nič nevedia, alebo lepšie povedané nechcú vedieť. Klamú sa blbosťami: "Naša malá Petra a sex? Veď má len päťtnásť. Kdeže, žiadne strachy!" A drb ho, za mesiac príde s plačom domov, že je tehotná... A takto je to aj s drogami. Všetko to zlé je tu, preto o tom píšem. A keď mi prídu maily od ľudí, že za posledného pol roka nevideli žiadne svetlo, chceli spáchať sebevraždu, ale tá kniha im dala energiu a ukázala cestu, som šťastný. Nepísal som tie riadky pre kňazov, puritánov, malomeštiakov, ale pre "stratených". A oni si ju našli...

Ako prímaš kritiku?
Pozitívne, hehe. Veď bez nej by sa človek neposunul nikdy ďalej. Ludia, teraz dobre čítajte: Ďakujte každému človeku, čo vám povie bolestivú pravdu do očí. Je to váš najväčší priateľ, aj keď ho v tej chvíli nenávidíte. Stretli ste ich preto, aby ste vďaka ním rástli. Nezatracujte ich, ďakujte im a prijímajte všetko "zlé" (nerád toto slovíčko používam, lebo neexistuje žiadne zlo, či dobro) na váš ďalší duševný vývoj!

Nakoľko je tvoj romá autobiografický? Verím, že ľudia majú tendenciu skúmať, čo je podľa "skutočnosti".
Tretinu som prežil osobne, tretinu mám z rozprávania môjho okolia (ja som ti taká bútľavá vŕba, počúvam náreky ranených a pokúšam sa ich liečiť) a tretina je dielo mojej šialenej fantázie, hehe.

Keď si román dopísal, dal si ho niekomu k posúdeniu? Zasahoval si do neho na niekoho popud, alebo takú prácu neuznávaš?
Dal som to prečítať asi desiatim mojim kamarátom. Všetci to vyniesli do nebies. Hneď som vedel, že to nie sú praví priatelia, hehe. Ale áno, nejaké veci som pomenil, ale moc toho nebolo. Dokonca to neprešlo ani redaktorskou úpravou, iba to redigovala jedna silne veriaca pani a ja jej za to moc ďakujem. A doteraz sa čudujem, že to prežila, hehe.

Kniha je takmer obludná svojou fantasmagorčnosťou. I keď to nechcem a priori spojovať, predsa sa pýtam - aký je tvoj vzťah k drogám?
Pozitívny, hehe. Ale nie, teraz bez srandy. Kde tu si zafajčím trávu. Mám už tridsaťšesť rokov, narodil som sa s pevnou vôľou ako oštep indiána, proste mám už dobre otestované, či chcem alebo nie. Napríklad keď ma na druhý deň čaká dôležitý deň na rozmýšľanie, radšej sa prikloním k tráve ako k alkoholu. Alkohol je veľké svinstvo. Civilizovaná droga, ktoré vlády štátov prijímajú len kvôli obrovským peniazom tečúcim do štátnych kás. A pritom dobre vedia, aká je to brzda spoločnosti. S tvrdými drogami som nikdy nekoketoval a ani nikdy nebudem. Toto zloží aj vola, netúžim sa s tým konfrontovať, nechcem sa toho chytať a howg! Ale teraz sa ti nachádzam v nejakom očistnom období. Som na 80% vegetarián a ľudia ma zasa začali považovať za blázna a jebnutého. To sú vynikajúce znamenie - vtedy viem, že som na dobrej ceste, hehe.

Tvoj vzťah k spoločnosti je v románu dostatočne čitateľný. Myslíš, že je šanca na záchranu? Nejaká dobrá cesta, ktorou by sa mohla spoločnosť uberať? Alebo zostane opozícia jednotlivcov a stádovitý konzum?
Všetko je tak, ako má byť. Ale keď sa pýtaš, odpoviem ti: Šanca na záchranu je pre všetkých, ktorí o to prejavia záujem. Vždy. Stačí mať otvorené oči, rozmýšľať a konať. Ak dovolíš, nakopírujem tu výňatok z môjho druhého pripravovaného románu. V tej stati sa nachádza odpoveď, na čo sa ma pýtaš. A jedná sa o panenskú premiéru, pretože vety z tohto románu ešte nikto nečítal. Nech sa páči:

Prekvapilo ma, že román nie je ani čiastočne o muzike. Nechystáš napísať niečo "zo života rockerského"?
Nie. nechcem sa špecifikovať na nejaký výsek ľudí. Zaujímajú ma celospoločenské problémy, vzťahy, ľudská beznádej, bazradnosť. Svetové podvedomie sa rozhodlo, že sa chce zrkadliť vo vyššom leveli. Postupom rokov to pôjde do čoraz väčších otáčiek. Všetci ľudia, ktorí sa nezmieria s vecami takými aké sú, budú dostávať choroby a umierať. Preto sa budem opakovať: Naučte sa prijímať všetky veci také, ako k vám idú, netrápte sa s malými ako aj s veľkými starosťami. Aj tak musíte kráčať a žiť ďalej, nič vám plač, slzy, nadávky, oplácanie či ohováranie nepomôže a nedá, iba zoberie. Všetko, čo negatívne konáte, sa vám vráti. Vždy každého, koho v mojom živote stretnem a koná "vedomé zlo" jemne varujem. Rozhodnutie a následný život je potom už len na ňom. A keď sa vám niečo nedarí? Zoberte si príklad od vtákov. Krvopotne zliepajú svoje hniezdo počas dlhých dní. A keď im ho silný vietor sfúkne, začnú bez reptania stavať nové. Neuveríte, ale spievajú si popritom! A čo mi "inteligentní a povýšeneckí" ľudia? Búchame schúlení pästičkami do piesku...

Pokiaľ viem chystáš sa vydať ďalšiu knihu. Na Tvojom blogu máš už uverejnených zopár kapitol. Kedy by mala kniha vyjsť a čomu sa venuje?
Nový román s pracovných názvom "Kým nás láska nerozdelí" vyjde niekedy pred Vianocami. Tento môj druhý pisateľský počin sa rozbieha veľmo pomaličky, nie je to taký maras ako "Raz aj v pekle vyjde slnko". Nie je ani z ulice, je tam menej alkoholu a drog. Naopak, zameriava sa na vzťahy a ponímanie lásky tretieho tisícročia. Bude rozdelený na dve knihy. Ten druhý diel vyjde pred letom 2009. Ale obidva zväzky budú maž svoj koniec, nebude to otvorené, takže jedna časť bez druhej bez problémov prežije a čitateľ nebude nútený dokupovať si chýbajúcu sestričku. Nie je to ani vychcanosť z mojej strany. Proste to tak vyšlo a ja som nechcel vydať 400 stranový román. Asi by to bolo dosť ťažké na strávenie, pretože tam mám zasa veľa vnútorných dialógov, hľadaní a všelijakých filozofovaní na rôzne témy žijúce okolo nás.

Na záver by som sa spýtal ešte na Tvoju prezývku - Hirax. Ako vznikla?
Ako mladí chalani sme si všetci v partii vymysleli prezývky. Ja som si ju dal podľa jednej americkej corovej kapely. Tá skupina dodnes existuje. Spieva v nej černoch a občas si s ním napíšem mail. Trošku ho mrzí, že moja prezývka predbehla v Československu meno ich kapely, hehe.

Moc ti ďakujem za odpovede.
Ja tebe tiež. Buď štastný, Hirax

www.baricak.blog.sme.sk - Hiraxové úvahy, glosy, kapitoly z románov, cestopisy, básne...
www.hiraxrecords.sk - Hiraxov punk / HC label a web distribúcia
www.hromrecords.sk - Hiraxov metalový label a web distribúcia
www.bandzone.cz/lunaticgods - Lunatic Gods
www.lunaticgods.sk - Lunatic Gods
www.editor.sk - Editor
http://bandzone.cz/nothing - Nothing

Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.