[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Dream Theater
29.6.2002 Budapest - Petofi Csarnok, 20:00

Tak som sa po dvoch rokoch dockal. Znova sa Dream Theater vybrali do nasich koncin a znova islo o Budapest ako pred rokmi dvoma.
No, uz len trebalo vyriesit problem ako sa tam dostat. Povodne som chcel ist autom, ale kedze z nasich koncin (Kosice), isiel na tento koncert zajazd (mimochodom napocital som 7 autobusov zo Slovenska, jeden z Rumunska a tri z Juhoslavie a ktovie kolko tam bolo aut zo Slovenska a mozno som nevidel vsetky autobusy), dal som mu prednost. A to z toho dovodu, ze som mohol konzumovat chladenu dvanastkou a tymto kompenzovat vysoku vonkajsiu teplotu. Cesta prebehla hladko, bez akychkolvek prekvapeni. Aspon mna urcite neprekvapovalo to, ze sme stali pomaly pri kazdej vrbe. Mne to skor prislo stale vhod.
Na miesto sme prisli asi dve hodiny pred oficialnym zaciatkom koncertu. Kedze dvanastky som mal dost a ceny a chut tunajsieho piva nestoja za nic, isiel som si troska obzriet okolie. Na nedalekom namesti sa prave rozkladal symfonicky orchester s podiom vecsim na akom hraly Dream Theater a PA-cko nebolo o nic mensie. Takze, som bol velmi zvedavi kto koho bude rusit. Nastasie ten orchester som pocas koncertu nepocul.
Nieco po siedmej zacali pustat do arealu, ktory na prvy pohlad nevyzera velky, ale na pohlad druhy sa tam zmesti ludi dost. Moj odhad je, ze tam bolo asi 4000 ludi. Ale to je len moj skromny odhad a mozem sa mylit. Este aj po nasom vpusteny do arealu technici behaju po podiu a dotahuju vsetko do dokonalosti. Tento ruch na podiu ustava nieco po 20-tej hodine a a potom sa to zacina!!!
Patica James La Brie, Mike Portnoy, John Myung, John Petruci, Jordan Rudess, zacala svoj set skladbami zo svojej novinky z dvojalbumu 6 degrees of inner turbulence a aby sme sa nahodou nenudili, tak nam zahrali hned tri a takto odstartovali 80 minut absolutna spickovej a nenudiacej produkcie. Nevedel som na koho z kapely zamerat svoju pozornost a tak moj pohlad preskakoval raz tu, raz tam a moja sanka ostala vysiet, v nemom uzase po cely koncert. Kazdy z ucinkujucich ma zaujal svojimy vykonmi ale najviac ma prekvapil Mike Portnoy, pretoze okrem strhujuceho muzikantskeho vykonu na jeho sade, momochodom zostavajecej z dvoch zostav, jenej dvojkopakovej a jednej jednokopakovej, stihal bavit publikum roznimy atleticko posunkovymi kuskami . Poskakovavie, pobiehanie, striedanie bubenickych sad, postavanie na stolicke pohadzovanie paliciek a mnohe ine cinnosti svedcia minimalne o jeho hyperaktivite. Tento chlapik ktory sa hrdil trickom Eat my ass and my balls, ma najviac zaujal a potesil, aj ked to na co ma vyzival na svojom tricku som urcite chut nemal. Nech si to zje sam!
No nic, dalsim clovekom ktory na mna zaposobil viac ako ostany bol klavesak Jordan Rudess. To, ze DREAM THEATER vzali tohto cloveka do kapely bol podla mojho skromneho nazoru, ich najlepsi tah. Aj ked klavesy, nepatria medzi moje oblubene nastroje v metale, tento clovek ma presviedca, ze ak vies, tak to tam pasuje ako rit na serbel. A Jordan urcite vie, povedal by som, ze viac ako vie. Dokonca, ma prekvapili aj tym, ze tento clovek mal ako jediny samostatne solo. Ved pamatam casy ked sola mali pocas koncertu vsetci. A co povedat o oboch struny obsluhujucich fachmanoch. Myslim si, ze vsetko uz povedane bolo, no aby som sa len nevyhovaral, tak asi tolko: John Myung prefektne ovladajuci svoju pracu na seststrunovom dreve nam predviedol to co vie a John Petruci svojou excelentnou hrou na svoje gitari, mal ich asi desat, sest a sedem strunovky a jednu dvojkrku, nam ukazal co vsetko sa da ak sa chce a vie. No a posledny z tejto petice James La Brie svojim hlasovym rozsahom vysperkoval produkciu tohto komba a priviedol produkciu kapely k dokonalosti. Okrem svojho hlasu ovladal aj nejake tie perkusie a v jednej skladbe si sadol k druhej bubenickej sade a trosku helfol svojmu kolegovy. A bol som prekvapeny aj tym, ze cely koncert vydrzal bez znamok na jeho hlase, pretoze pred dvoma rokmi uz posledne skladby zvladal z poslednych sil a vtedy to na jeho hlase bolo uz poznat. Po osemdesiatich minutach novych a starsich skladieb si vyziadali od publika 15 minut na oddych a odisli z podia. Kedze ludia boli rozbehnuti, uz za desat minut zacali davat najavo svoju nespokojnost. No, kapela vedela do coho lezie a tak sa na to pripravila, pustila nedockavcom 10 minutove intro a az potom sa vratil na podium. Nasledujucich 40 minut vyplnily produkciou, ktora zaplna druhe CD ich noveho albumu a pozostava z osmich casti. Naozaj som mal uz dost a absolutne nechapem ako to vydrzali oni. No aj napriek tomu, som neveril, ze koncia, ked sa lucili. Neveril tomu nik, verim, ze ani oni nie a tak sa asi o pat minut vratili a vsetkych dorazili dalsim asi 40 minutovym setom. Nebudem tu vypocitavat co vsetko hraly, pretoze to ani nema zmysel, proste zahrali toho dost aby si tam kazdy z divakov nieco nasiel a aby aj DREAM THEATER si nasli nas. Proste usili na nas pascu a my sme im do nej spadly. Zo zazitkov ktore som si z tejto akcie doniesol budem este dlho cerpat. Hovori sa, ze vidiet a zomriet, sice zomriet nechcem ale...

[ Jan Kosc (Without Shame Festival) ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]