r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Nostradameus, Masterplan, Hammerfall
25.1.2003, Športová hala - Detva, 19:00

Detviansky športový stánok sa už pomaly stáva tradičným dejiskom kvalitných akcií a ako ďalší to mali potvrdiť spolky NOSTRADAMEUS, MASTERPLAN a HAMMERFALL. Na miesto sme sa dopravili zájazdom, ktorý spískala istá košická predajňa hudobnín, vďaka čomu nám odpadli problémy spojené s dopravou, nocovaním na stanici a podobne. Navyše taká cesta v autobuse plnom metlákov a piva je ozaj zábavný zážitok, vrelo odporúčam každému. Bolo asi pol šiestej, keď sme sa dostali pred halu, naivne si mysliac, že usporiadateľ, majúci skúsenosti s predošlými akciami, zabezpečí vstup do haly aspoň hodinu pred avízovaným začiatkom koncertu. Veľký omyl. Zodpovední ľudia situáciu absolútne nezvládli, kvôli čomu sme v treskúcej zime strávili celé dve hodiny. Nervozita ľudí rýchlo stúpala a keď sa konečne okolo siedmej otvorila brána, nastala tlačenica, pri ktorej by košická MHD bledla závisťou. O pol ôsmej ma dav vtlačil do dverí a po veľmi symbolickom prehľadaní ochrankou sme sa dostali do haly. Z neoficiálnych zdrojov som sa dopočul, že predkapelou by mali byť DEAD POETS' SOCIETY, takže som čakal, že zhliadnem aspoň záver ich setu. Táto kapela tu ale nakoniec nehrala, takže som aspoň o nič neprišiel. Niečo pred ôsmou hodinou na pódium nabehli Švédi NOSTRADAMEUS, s ktorými som sa stretol prvýkrát. Chlapci začali hneď zostra mastiť svoj speed metal, zmiešaný s klasickým hevíkom. Rozhodne nič prevratné, ani kompozične, ani inštrumentálne, ale táto kapela vie podať svoju muziku s prehľadom a chuťou. Stál som tesne pod pódiom, a možno aj kvôli tomu sa mi zvuk vôbec nepozdával. Zatiaľ čo bicie boli nazvučené takmer dokonale, gitary boli hotová katastrofa a rozoznať prvú a druhú gitaru šlo len počas sólovania. Toho bolo počas tohto setu hojne, v sólach sa demokraticky striedali obaja gitaristi a občas si dali aj vkusné "both" sólo. Publikum na túto bandu reagovalo veľmi pozitívne a muzikanti neskrývali prekvapenie a potešenie z takýchto reakcií. Kapela dohrala svoj set, zbalila si nádobíčko a na pozadí pódia sa zjavila plachta s nápisom MASTERPLAN, keby náhodou niekto zabudol, ktože to hrá. V priebehu ich setu sa hala zaplnila na detviansky štandard, čo znamená takých 1000 - 1500 ľudí. Po chvíli na pódium vyšiel Uli a za ním ostatné hviezdy. A v tomto prípade sa dá hovoriť ozaj o hviezdach. Bubeník Uli Kusch a gitarista, Roland Grapow, ktorý sa rozhádali so svojimi bývalými kamarátmi z HELLOWEEN a založili si svoju truckapelu. Mikrofónu sa ujal spevácky svetobežník Jorn Lande, ktorý sa asi snaží prekonať nejaký rekord, keďže jeho spev sme mohli počuť u Yngwieho Malmsteena, Nikolo Kotzeva, u kapiel ARK, MILENNIUM, BEYOND TWILIGHT, JORN, MUNDANUS, IMPERIUM a ktovie ešte kde. Jan Eckert z IRON SAVIOR obsluhoval basgitaru, ktorú mal v tvare akejsi pirane a počas setu jej riadne dával do tela, takže bolo zábavné sledovať, ako táto nevkusná vec pomaly prichádza o plutvy a kostičky. Posledný člen kapely, Axel Mackenrott, ako jediný nemá za sebou žiaden známy spolok a doma v Nemecku sa realizuje v tributnej kapele RAINBOW. To mu však nebráni v skvelom zvládaní dvojice synťákov a na pódiu pôsobil aj medzi takými veličinami veľmi sebavedome. Hudba MASTERPLAN sa zakladá na melodickom heavy metale, s trochou hardrockového feelingu občas sa ozvú aj vplyvy z dyňovej minulosti vedúcich osobností. V každom prípade kapela si dáva záležať na silných skladbách s dôrazom na Jornov spev. Ten je ozaj kapitola sama osebe, spieva ozaj geniálne v štýle starých rockových hviezd a je celkom oprávnene prirovnávaný k Davidovi Coverdaleovi. Ostatní hudobníci tiež predvádzali solídne výkony, Rolandova hra a sóla boli perfektné, tak ako aj Uli, ktorý pevnou rukou a precíznou prácou na bicích udával rytmus kapele. Zvuk sa podstatne zlepšil, vďaka čomu žiadny nástroj ani spev (na zboroch sa podieľali všetci muzikanti) nebol potlačený. Kapela prehrávala veci zo svojho nového CD (čo iného jej ostávalo?) a v závere si vo forme "medley" vystrihli pár vecí z Jornovho sólového projektu. Je škoda, že ľudia nepoznali nič z ich tvorby, rozhodne by to prospelo atmosfére v sále, ktorá bola aj napriek tomu veľmi dobrá. Kapela ukončila svoj program bez prídavku a začalo sa chystať pódium pre hlavnú hviezdu. Objavili sa rekvizity ako lebky napichnuté na koloch a nakoniec aj veľká nákova v strede. Úvod koncertu posadil mnohých ľudí na zadok. Za zvukov intra vyšiel na pódium rytier známy z obálok albumov s obrovským kladivom a udrúc ním na nákovu odpálil ohňostroj. Následne na to padla plachta za ktorou boli bicie na podstavci vysokom asi dva metre. V podstavci boli dvere, z ktorých začali vybiehať členovia kapely. Čakal som, že bicie ostanú tak po celý set, ale po chvíli sa celý podstavec spustil na normálnu výšku. HAMMERFALL začali zo songom Raiders Of The Storm z nového albumu, nasledovali Heeding The Call, inštrumentálka Raise The Hammer a ďalšie. Musím uznať, že na koncerte sa naplno ukázala sila ukrytá v týchto skladbách. Ľudia spievali so spevákom refrény a chorály, muzikanti mastili ostošesť, vedení bicmenom za impozantnou bicou súpravou, ktorá obsahovala neuveriteľných šesť basových bubnov. Zo začiatku mi trocha vadil spevák, ktorý očividne nestíhal a chvíľu som mal pocit, že to už zabalí. Inštrumentálky a exhibície ostatných hudobníkov mu však padli vhod a počas nich sa snažil dať v zákulisí nejako dohromady, čo sa mu našťastie aj podarilo, takže spev sa potom začal pomaly zlepšovať. Po hudobnej stránke však bolo všetko skvelé a kapela predvádzala svoj heavík, akoby osemdesiate roky nikdy neskončili. Väčšinu sól odohral holohlavý Stefan Elmgren, ale aj druhý gitarista, Oscar Dronjak, dostal svoj priestor na realizáciu. Vystúpenie doprevádzali skvelé svetlá, množstvá pyrotechniky, na pódiu horeli fakle, takže sa stále bolo na čo pozerať. Počas balady vytiahli nejakú mašinku, z ktorej vyletovala pena a zrazu to vyzeralo, akoby v hale snežilo. Po dvoch hodinách v tej zime vonku mi to veľmi veselé nepripadalo, ale inak to bolo vcelku efektné. Kapela prevetrala svoje najväčšie hitovky, po Raise The Hammer nasledovali skladby Stonecold, Legacy Of Kings, The End Of The Rainbow, Unforgiving Blade, balada, ktorej názov som si nezapamätal, Let The Hammer Fall, Crimson Thunder a Renegade. Samozrejme nasledoval prídavok so skladbami Templars Of Steel, Hearts On Fire a na úplný záver Hammerfall. Zvuk bol počas setu celkom dobrý, aj keď ja si viem predstaviť aj lepší. Bicie aj spev, obzvlášť v zborových refrénoch, boli nazvučené skvele, ale gitary mohli na tom mohli byť aj lepšie. Treba však povedať, že kvalita zvuku v hale bola rôzna podľa toho, kde človek stál, takže zvuk mohol byť aj lepší, ako sa mi zdalo. Kapela zožala obrovské ovácie, na rozlúčku nám ešte bubeník predviedol svoj holý zadok a muzikanti odišli odkiaľ prišli, teda cez dvere v podstavci bicích. Táto akcia bola ozaj skvelá a nebyť nezvládnutej organizácie, bola by takmer dokonalá.

[ Rasťo "Noctis" Perniš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999