r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Metalmania Festival 2003
Samael, Opeth, Anathema, Marduk, God Dethroned, Malevolent Creation, Endless
6.4.2003, Palác kultury a sportu - Ostrava-Vítkovice

Vítkovický Palác kutury a sportu tentokrát uvítal skutočne unikátnu zostavu kapiel. Napriek tomu, že americký IMMOLATION svoju účasť odriekol, podarilo sa za pomerne krátky čas nájsť vcelku adekvátnu náhradu v podobe holanskej úderky GOD DETHRONED. Veľmi som sa na tento koncert tešil, pretože, okrem ENDLESS, ANATHEMY a SAMAELU som ešte žiadnu z týchto väčšinou už legiend tvrdého metalu naživo nevidel. Hlavne OPETH bol pre mňa osobne neodolateľným lákadlom. Koncert sa začínal v dosť netradičnom čase, už o 14:00. Mal som to presne vyrátané, že prídem akurát pár minút pred začiatkom akcie, ale prerátal som sa. Vlak pol hodinu meškal, takže som nestihol ENDLESS. Nie som veľkým obdivovateľom tejto kapely, ale pokiaľ viem tak ani jimi a ten povedal, že zahrali skvelý koncert. Škoda.
Tesne po mojom príchode svoje vystúpenie odpálila americká old-school-death-metalová legenda MALEVOLENT CREATION. Pohostili nás surovou dávkou rýchleho, smrtiaceho kovu s thrashovými (niekedy až SLAYERovskými) pasážami. Zahrali prierez celou svojou dlhoročnou kariérou a krásne ukázali, kde majú všetky tie terajšie americké zverstvá korene. Škoda len dosť nevýrazného a zahuhlaného zvuku.
Holanďania GOD DETHRONED sa už na undergroundovej scéne tiež pohybujú nejaký ten rôčik. Nasúkali do nás ďalší old-schoolový death, tentokrát trochu okorenený blackovu omáčkou miestami poriadne ostrou. Jedna sypanica za druhou v trochu melodickejšom háve a s mierne lepším zvukom. Ich vystúpenie bolo pre mňa celkom príjemným prekvapením. Vidieť ich s výborným zvukom môže byť silný zážitok.
Ďalšími zástupcami starej, tentokrát surovej blackovej školy na tomto fesťáku boli švédi MARDUK. Priznám sa, že som od nich doteraz žiadny celý album nepočul, ale to čo som počul ma zaujalo svojou surovosťou a neustálym blast-beatom. Pravdu povediac, na koncerte to vyznelo dosť zle. Hlavne zvuk sa veľmi nepodaril, gitara aj so všetkými svojimi vyhrávkami, len nesmelo vykúkala spoza bicej kanonády (ten bubeník je fakt zviera). Mierne komicky vyzeral koženými pásmi opásaný a domaľovaný spevák, ktorý mi svojim umením v jednej pasáži dokonca pripomenul dávnu hitovku od GREEN JELLY - Three little pigs. A to som sa neskôr dozvedel, že som nebol ani zdaleka jediní, koho to napadlo. Každopádne som zvedavý, čo predvedú o necelý mesiac v pražskom Future.
ANATHEMA je skupina, ku ktorej nedokážem byť kritický (a už tobôž nie objektívny). Sledujem jej (ich?) kariéru v podstate od debutového EP Crestfallen a napriek tomu, akou obrovskou hudobnou zmenou medzi tým prešli, ešte nikdy ma nesklamali a podľa mňa je to v dnešnej dobe jedna z najlepších pop-rockových kapiel. Videl som ich doteraz len raz v čase vydanie Eternity v Bratislave a vtedy boli skvelí. A ako to bolo včera? Znovu boli skvelí. Nádherné kompozície, namakaný zvuk, precítený Vincentov spev. Proste paráda. Škoda len, že už nesiahajú až na dno svojho repertoáru do doom-deathových čias. To by bola nostalgia. Veľkú časť obecenstva našľapali cover verziou od IRON MAIDEN, mňa by však viac potešili takou Lovelorn Rhapsody, alebo Sleepless z prvého albumu.
Ako som už spomínal, hlavným lákadlom tejto akcie pre mňa boli švédsky melodickí géniovia OPETH. Napriek tomu, že dĺžka ich skladieb sa štandardne pohybuje okolo 10 minút, svojimi plynulými melódiami, rytmickými hračkami a striedaním melodicky spievaných vybrnkávačiek s brutálne odmurmurovanými, death-doomovými pasážami vás udržia v neustálom miernom napätí, čo bude nasledovať. Zahrali 5 skladieb, každú z iného albumu, basák Martin Mendez oslávil svoje 25 narodeniny a skončili. Obrovská škoda. Keby to záležalo na mne, kľudne mohli hrať ešte aspoň hodinku. Aj tak to bol skvelý zážitok.
Uzavrieť túto Metalmaniu dostali za úlohu švajčiari SAMAEL, ktorých diskografia nie je síce nijako rozsiahla, ale zato kultová až strach. Ich terajšia hudba je založená na strojovo presných, automatických, väčšinou pochodových bicích, do ktorých sa hlboko zarezávajú studené a strohé gitarové riffy. Napriek tomu, že nový materiál už nevydali takmer 4 roky, nestratili ani trochu zo svojej popularity. Ľudia sa bavili vynikajúco. Je je len moja vina, že sa mi viac páčila ich stará, o niečo ľudskejšia tvár. Nemôžem si pomôcť, ale až príliš často mi na rozum prichádzala momentálne jedna z populárnych nemeckých skupín, RAMSTEIN. Napriek tomu som sa však aj cez SAMAEL dobre zabával. (Mali ste vidieť šialené útoky bývalého bubeníka na pár prechodov, ktoré mu z pôvodnej bicej súpravy ostali.)
Koncert skončil niekoľkými prídavkami a nekonečnou, ubíjajúcou bicou slučkou okolo desiatej večer. Chvíľu som sa ešte postretával a polúčil so známimi a zamieril na železničnú stanicu. Vlak nám išiel presne o pol noci, čo bolo skoro ideálne. Bol ale bohužiaľ dosť plný. Ráno som prišiel umordovaný a nevyspatý domov, sprcha, do roboty, brutálna večera a teraz tu spokojne sedím s pivkom pred sebou a píšem tento report. Chcel by som ešte na záver poďakovať usporiadateľom, za túto skvelú akciu. Škoda len, že také nebývajú častejšie.

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999