[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Type O Negative
7.7.2003, Sky Club Brumlovka - Praha (CZ)

TYPE O NEGATIVE patrí ku kapelám, ktoré som rozhodnutý vidieť aspoň raz za život stoj-čo-stoj. Príležitosť sa mi naskytla práve teraz v pondelok. Keď som okolo siedmej dorazil na miesto konania, ľudia ešte húfne prichádzali. Medzi pol a trištvrte na osem sa začala plniť sála a okolo ôsmej svoj set rozbalila, pre mňa úplne neznáma predkapela. Nepodarilo sa mi dokonca zistiť ani jej názov. To však nie je dôležité. Dôležitá je hudba. Intro bolo veľmi sľubné (v štýle world music) no potom na nás týto mladíci vyvrhli vcelku obyčajný, dnes ale nesmierne moderný nu-metal. Väčšina vystúpenia sa odohrávala v strednom až pomalom tempe s dôrazom na rytmiku a (zväčša agresívne) spevy. Melódie sme si veru veľmi neužili. Zaujímavé boli niektoré rytmické zvraty a dosť sa mi páčila aj skladba postavená na orientálnom gitarovom motíve. Inak to nebolo naozaj nič výnimočné. Svoju zásluhu na tomto mojom dojme mal aj nie celkom najlepší zvuk.
Po poriadne dlhej (aspoň zdanlivo) prestávke nastúpili okolo deviatej na pódium aj samotné hviezdy večera, v zelených chirurgických odevoch poobliekaní TYPE O NEGATIVE. Po prvých tónoch som neveril vlastným ušiam. Otrasný zvuk, do ktorého Peter Steele nejako divne škriekal... bolo to proste zlé. Našťastie sa zvuk postupne zlepšoval a aj samotný frontman začal spievať svojim tradičným, čistým, hlbokým vokálom trízniac pritom svoju husto skreslenú basgitaru a popíjajúc červené víno s minerálkou. Gitarista Kenny Hickey svoj nástroj zvládal s úplným prehľadom, ba povedal by som, že miestami vďaka škatuľkám hral aj za dvoch. Škoda len, že niekedy zanikal v zvukovom tieni Steeleovej basy. Zároveň bol aj najaktívnejším Steeleovym pomocníkom, čo sa spevu týka aj keď niektoré zbory spievala vlastne celá kapela. Z hry mohutného klávesáka s mohutným három Josha Silvera som si bohužiaľ veľa nevychutnal, pretože jeho nástroj som hudbe skôr tušil ako počul a naozaj počuť ho bolo len zriedka. Asi jediným dobre nazvučeným nástrojom boli bicie Johna Kellyho, ktorý svoju robotu odviedol naozaj na úrovni a hlavne vďaka nemu sme niektoré pomalé skladby počuli v podstatne rýchlejších verziách. V repertoári boli rovnocene zastúpené staršie aj novšie a rýchle aj pomalé skladby. Nie som veľkým znalcom posledných dvoch albumov a tak ma potešili najmä staršie hitovky typu Christian women, Black No. 1 (tu našťastie bolo klávesy počuť), Kill all the white people (tá bola poriadne nadupaná, rozhýbala takmer celú sálu) z Bloody Kisses, alebo Love you to death (v značne zrýchlenej verzii) a My girlfriend's girlfriend z October Rust. Atmosféru koncertu dopĺňalo aj do hráškovozelena sfarbené osvetlenie gradované stroboskopom, v ktorom členovia kapely vyzerali ako tí, ktorí na patológii hrajú pasívnu úlohu.
Keby som mal tento koncert nejako celkovo zhodnotiť, podľa mňa bol drahý. Keby stál nejakých 400 Kč bolo by všetko v pohode a nejaké tie chybičky by sa dali aj odpustiť. Za takmer 700 korún by som si ale predstavoval podstatne lepší zvuk. Celkom problém bolo aj vetranie pretože hustý a horúci vzduch bol v sále ešte pred vystúpením TON. A to vonku nebolo nejako extrémne teplo. Atmosféra však bola aj napriek tomu veľmi dobrá a sála bola takmer plná.

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]