r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Wacken Open Air
Ancient Rites, Annihilator, Assassin, Circle Ii Circle, Dark Age, Dark Angel, Dew -Scented, Diamond Head, Die Apokalyptischen Reiter, Dismember, Eidolon, Evidence One, Extreme Noise Terror, Freedom Call, Gamma Ray, Heavenshallburn, Iced Earth, In Flames, Kataklysm, Lordi, Lotto King Karl, Malevolent Creation, Masterplan, Nile, Primal Fear, Rage, Raunchy, Running Wild, Sentenced, Sinister, Sinner, Slayer, Soilwork, Sonata Arctica, Stratovarius, Subway To Sally, Testament, The Almighty Punchdrunk, The Crown, Thyrfing, Vader, Victory
31.7.-2.8.2003, Wacken

Keďže sme na ceste do neznámeho ďaleka nevedeli vopred vyčísliť množstvo rôznych nepríjemných úskalí ako aj toaletných zastávok, dorazili sme do nášho cieľa, dedinky Wacken cca. 75 km severozápadne od Hamburgu už prakticky na sklonku prvého hracieho dňa, označeného, mne celkom nepochopiteľným názvom "a night to remember" v čase prípravy true metal stage na príchod germánskych Running Wild. To už pred nimi odzneli sety od Circle II Circle, Victory, či Annihilator-u, ktoré sme žiaľ (Annihilator), či v ostatných prípadoch vďaka bohu nestihli. Hladný po prvom skutočne hlasnom metalovom nátresku sme plný očakávania začali vnímať pôsobenia RUNNING WILD, no títo už dlhšiu dobu metalový oceán brázdiaci páni nás veľmi o svojich kvalitách nepresvedčili, klasický nemecký hevík, ktorý potešil snáď len skalných fanúšikov. Dosť nechutne mi pripadala reklama z úst vokalistu, ktorý snáď po každej druhej skladbe pripomínal 20-te výročie kapely a k tomu pripravovaný Best off album…. Veď koho to už zaujíma. Takže som sa asi v polovici setu na celú "parádu" vykašlal a išiel sa zorientovať do hustej spleti predajných stánkov ošatenia, hudobnín, piva, či pochutín. V tejto prechádzke ma však celkom milo vyrušil celkom bohatý ohňostroj na koniec celého prvého dňa,…. žeby toto som si mal z úvodného dňa zapamätať? Keďže sa medzičasom začínala prejavovať únava z 18 hodinovej cesty (a to som ešte nešoféroval),bolo len ťažko fyzicky možné pobudnúť dlhšiu dobu pod Wet-stage-om na metalovej discotheke a aj vďaka vidine obrovského areálu a niekde hlboko v ňom zapichnutého stanu, ku ktorému najbližšia cesta v triezvom stave trvala 20 minút, ma to ťahalo viac do ríše snov ako muziky. Snáď zajtra viac!
Noc bola na festivalové pomery celkom pokojná, ani neviem čí som sa nechal niečím vyrušiť. Piatok o 11.00 odštartovali ďalší festivalový deň tiež nemeckí trashmetalisti DEW SCENTED, pre mňa dovtedy veľká neznáma. Snaha po napodobnení Slayerov čí inej trash tvorby nebola ničím svetoborným, no mohlo to byť nakoniec aj horšie, a 45 minút zase nie je až tak veľa, po nich skok na true metal stage k EXTREME NOISE TERROR - nič extrémne, ani terorizujúce, za povšimnutie stali 2 vokalisti - 1. vrešťajúci, 2. grgajúci, neviem si pomôcť, nepodobalo sa to na nič, no ani nič mi to nedalo. 13.00 nástup The CROWN na black stage, ďalšia pre mňa neznáma švédska partička, hrala celkom svižne i napriek pálivému slnku a keďže sa v publiku objavili viacerí občania s ich tričkami, začal som si pripadať ako človek, ktorému akosi uniká metalový kolotoč chrliaci nespočetne vysoký počet nových kapiel s nemožnosťou všetko to obsiahnuť (vlastne tento pocit mám stále, ale čo už, vývoj nezastavíš…). Ale späť… V tomto čase už začínal nabiehať striedavý program medzi true metal stage a black stage (ak odhliadnem od ďalšieho programu na wet a party stages), takže bolo načase vybrať si priority, keďže obsiahnuť celú hudobnú masu by z kvantitatívneho hľadiska asi len ťažko uspokojilo moje rozmaznané a mlsné hudobné bunky. T.j. v tejto chvíli sa ospravedlňujem všetkým priaznivcom power a speedu (DIAMOND HEAD, FREEDOM CALL, PRIMAL FEAR, GAMMA RAY, TWISTED SISTER, METALIUM, MASTERPLAN, RAGE, STRATOVARIUS, SONATA ARCTICA), že ich kapely v tomto reporte nespomeniem, keďže stihnúť sa to fakt nedalo (a ani som to nechcel... :) ) Celkom spokojný po Crownoch som teda odchádzal na malý obedík (bratwurst so žemľou za 2.50EUR + pivko hasseroder za 3EUR), s myšlienkami, že snáď to zo mňa pri čakaní na preplachovačov žalúdkov z DISMEMBERu nevyjde von... Deathová smršť dismemberákov však padla na úrodnú pôdu a príjemne pošteklila žalúdok, keďže celým setom ma sprevádzal dosť slastný pocit, death ako sa patrí, žiadne zbytočné klábosenie, dobrý zvuk... Niečo také som si asi predstavoval, snáď len škoda krátkeho setu cca 45 min.
Prestávka na ďalšie pivo a opäť predieranie sa na výhodnú pozíciu s cieľom predĺžiť si euforický pocit, tentoraz so SENTENCED, celkom som bol zvedavý ako to títo Fíni zvládnu, keďže ich predposledný (?) počin Frozen ma len veľmi málo dočinenia s metalom.... No moje očakávania sa naplnili a Sentenced sa nedali ani tentoraz zahanbiť... (kam sa hrabú HIM...). Opäť dobrý zvuk, zaujímavý playlist, v ktorom bolo aj dosť pomalších songov, no nie až tak aby narušili celkovú koncepciu príjemne pôsobiaceho rock-metalu. Nasledujúce dotankovanie, tentoraz energetickým semtexom a šup ho na TESTAMENT, doteraz som sa diskom tejto bandy úspešné vyhýbal, no páni ma pekne vytočili, eufória trvá, som unášaný na vlnách písomného prejavu poručiteľa a ani sa nestačím nazdať a pomaly po hodinovom sete klesám do sfér trocha vnímajúcich realitu, koniec D.N.R, koniec True Believeru... Celková atmosféra už bola pekne rozžhavená, no bez akéhokoľvek iskrenia.
Hoci som mal ešte 1:30 do začatia môjho piatkového favorita, nebolo odveci si pri pomyslení na vyššie spomínanú vzdialenosť od stanov trochu pohnúť, oddýchnuť si, predýchať a hlavne zbaviť sa foťáku, okuliarov, či akýchkoľvek vecí brániacich mojej prítomnosti v prvých radoch pri návale plameňov od IN FLAMES. Už celková úprava stagu bola celkom zaujímavá, žiaden čudný názov, ale veľká švédska zástava v rozmeroch tak 4x6 metrov. Super nápad. Miesto som si vybojoval na úrovni 2-6 radu, keďže sme sa dosť pohybovali.... Výbuch pyrotechniky a Švédi začali spaľovať všetko navôkol: Clayman, Swim, Gyroscope, Trigger, Episode 666, Pinball Map atď., atď. až po skvelú Colony, skrátka niečo ťažko popísatelné, niečo medzi sexuálnym a drogovým opojením... Klobúk dolu pred touto švédskou smečkou. Už dávno ma nik tak dokonale nerozpálil... Vďaka im za to. Po ich skončení nemalo zmysel ešte čokoľvek vnímať, snažil som sa rýchlo rýchlo utiecť od akýchkoľvek ďalších tónov, precítiť túto náladu v plameňoch... (akurát som sa ešte priplietol do vystúpenia Lordi, vraj novému objavu Nuclear Blastu, ale aj tých 6-10 sekúnd mi stačilo, aby som pridal a vypadol...). Tož plný dojmov hlavne z In Flames, Dismember, Testament som sa rýchlo uchýlil do ríše ticha a snov s očakávaním rovnako dobrej metalovej soboty.
Z príjemného sobotňajšieho rána ma vyviedla akurát neúčasť Sinisteru a ich náhrada kapelou Holy Moses, čo ma teda dosť nezaujímalo, radšej som si ešte trochu poležal, zistil všetky modriny pochádzajúce z predchádzajúceho dňa, celotelový sivý povlak, snáď aj pod trenkami, ako aj začínajúcu hnilobu... Ale čo už, fest je fest a sprcha je drahá 2.50 EUR, to sa radšej za to najem... Kvôli raňajkám mi ušli aj Graveworm, vraj mix Hypocrisy a Cradle Of Filth, ale keďže Nuclear Blast trepe 2 na 5, snáď ani neľutujem.
No na MALEVOLENT CREATION som sa dosť tešil, U.S death metal Simmonsa a spol. pred už pekne husto osiatym publikum padol na úrodnú pôdu, zdá sa mi, že hrali oveľa lepšie ako čo som ich naposledy videl v Katowiciach a Ostrave, potešili euforickú dušičku a ubolenú telesnú schránku. Rýchle pivko a už to pomaly rozbaľujú Nattefrost a spol. s idylickým CARPATIAN FOREST, v strednom tempe sa valiaci black metal musel i v takýto skorý čas (15.30 hod) usúdiť kvality týchto Nórov. Za povšimnutie stojí aj Natterfrostove "šabľovanie" za reprákmi a s tým spojené vypľúvanie žalúdočnej šťavy, čoho dôsledkom po asi 4-5 songoch ušiel do back-stagu a až na početné skandovanie a už bez warpaintu dobehol späť a odspieval ešte 1 či 2 skladby, škoda, hudba veľmi dobrá, akurát to trochu fyzicky nezvládol, ale prepáčenie je namieste.
O 17.15 naskakujú švédsky SOILWORK, hrajú tvorbu prevažne z posledného Figure Number Five, typicky švédsky metal na pomedzí trashu a deathu, o pár rokov snáď dosiahnu úroveň In Flamesov, ak sa budú veľa snažiť, ale inak celkom príjemné na posluch. Tam kde skončila svätá omša Carpatian Forest, tam sa obráteného kríža uchytili DARK FUNERAL, krásny surový melodický black metal ako sa sluší a patrí, kvalitný sound, triezvy vokalista, no čo viac si priať (akurát len to, že v tom istom čase mi na party stage unikali Kataklysm..., "vďaka" zostavovateľovi schedulu). Necelých 66.6 minút čiernej skazy uplynuli akoby nič a ja som sa opäť pobral napiť trochu energizujúcich nápojov, našťastie sa mi podarilo aj trocha schrupnúť, takže som tak trochu premeškal NILE, koniec koncov boli celkom fajn, akurát, že v tom čase sa už začínalo bojovať o fleky na vedľajšom stagi, keďže Slayer bolo už veľmi, veľmi blízko, nie však natoľko, aby nás po vystúpení Nile nechali ešte vyše 40 minút topiť sa vo vlastných šťavách, výparoch a čo ja viem čo ešte a keďže som si musel bezpodmienečne sadnúť, rozlúčil som sa s dobrým flekom... Ešte vďaka za to 3x4 metre veľké plátno, lebo inak by som bol videl asi iba veľké h... (stál predo mnou asi najvyšší účastník WOA, čo pri mojich 166.6cm nič moc nie je). Atmosféra krásne hustne, asi každý z 30 000 návštevníkov (počet lístkov bol limitovaný) chcel Arayu a spol vidieť na vlastné oči, lebo inak si tie rôzne tlaky neviem vysvetliť. No a SLAYER sa nenechali nikým prehovárať a vychrlili na nás klasické pecky ako Jesus Saves, South of Heaven, Reign In Blood, Death Skin Mask, Angel of Death atď. atď, až do absolútneho vyčerpania mnohých jedincov. Je však vec, ktorú treba zvukárovi vyčítať. A to je strašne nízke volume na aparatúre, čakal som, že mi roztrhne bubienky, no a to som musel uši pekne nastražovať, aby som tóny pochytal. Dosť mi to teda pokazilo zážitok, v hale mi naposledy zneli pri rovnakých songoch o 666 % lepšie.
Nevadí, na moje a snáď i prekvapenie mnohých iných situáciu zachraňovalo štetínske komando okolo Piotre Wiwcareka VADER, konečne som si ich vychutnal z prvého radu spolu s mnohými poľsko-palestínskymi prvoradníkmi. Nátresk ako sa patrí a veľmi kvalitná bodka za celkom vydareným festivalom. Ako som mohol doteraz žiť bez Vaderu… Tromfli aj Slayer a to nie je len môj skromný názor. Už sa teším, že ma opäť raz niekde zabijú.
Konštatovanie na záver? Trocha ďaleko, trocha veľa peňazí, no celková energia, ktorú som prijal je asi na nezaplatenie, výborný nekonfliktný poslucháči z celej Európy, skvelá medziľudská nálada, dosť kvalitné obsadenie (hoci Lipsko, kde som nebol malo viac stars), trochu horší zvuk, a čo je najdôležitejšie zážitok na celý zvyšok života.
PS: Moje veľké poďakovanie patrí osádke nášho Twinga: Cile, Ďurimu a Robovi (in alphabet order).

[ Marian Toth ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999