[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

More//Than//Fest 2003
Deep Star Six (SK), Death Revival (SK), Orkrist (SK), Inner Fear (CZ), Dead Poets Society (SK), Tristana (SK), Editor (SK), Seven (CZ), Midnight Scream (SK), Masterplan (GER), Gamma Ray (GER), Arakain (CZ)
6.9.2003, anfiteáter - Banská Bystrica (SK)

Po niekoľkých úspešných koncertoch si borci z EPG vybrali akciu väčšieho kalibru, jednodňový metalový fesťák. Síce nie je prvý na Slovensku, ako to s hrdosťou vyhlasovali, no od toho posledného ozaj metalového fesťáku u nás už pár rokov ubehlo, takže som túto ich aktivitu privítal s nadšením. No na druhej strane treba povedať, že tento podnik sa konal v tieni dvoch, pre mnohých ľudí asi lákavejších akcií, koncertov Iron Maiden a Helloween, ktoré sa čochvíľa uskutočnia na našej rodnej hrude a keď sa kvôli malému záujmu zrušil zájazd na túto akciu, začal som tušiť nejaký podraz.
Na banskobystrický amfik sme sa dovalili s miernym oneskorením, takže nám unikli bratislavskí progresivisti DEEP STAR SIX. Títo zaskakovali za SUNGATE, ktorí v záchvate svojej hviezdnej slávy odmietli účinkovať ako otvarák. To by sa ešte dalo prekusnúť, no spôsob, akým to oznámili usporiadateľovi asi ťažko, nehovoriac o vyhlásení na ich domovskej webstránke (odporúčam ako vzorku, kam až siaha ľudská hlúposť). Od nasledujúcich DEATH REVIVAL som stihol len posledné tri skladby, no hanbu svojmu vzoru rozhodne neurobili.
Tretiu kapelu som si už ale ujsť nenechal, pretože šlo o mojich obľúbencov ORKRIST. Predviedli kvalitný set, za dobrého nazvučenia. Zvuk sa mi pozdával ešte viac než na ich poslednom albume, kde majú na môj vkus príliš upozadený Cromov spev aj gitary. Tu však boli pomery nástrojov ozaj ideálne a aj keď títo Blaváci rozhodne nie sú žiadni inštrumentálni géniovia, ich hudba má v sebe presne tie elementy, ktorými ma vždy dostanú. A ako chuťovku na koniec ponúkli cover od Nightwish, ktorým si zaspomínali na svoj asi najvydarenejší koncert, keď predskakovali týmto fínskym hviezdam. Vtedy sa im dostalo rozhodne lepšej odozvy od publika, aj keď teraz sa po amfiku motalo len niečo cez päťsto ľudí.
Ďalší účinkujúci sú tiež kvalitatívne dosť vysoko, aj keď mám pocit, že personálne zmeny hudbe DEAD POETS SOCIETY veľmi neprospeli, no stále si zachovávajú solídnu úroveň a vkusne miešajú power, speed a progess. V novej zostave našťastie stále ostal Mayo Petranin, vynikajúci všestranný spevák, ktorý predvádzal viacero vokálnych polôh, pričom v každej pôsobil ozaj sebavedome a profesionálne. DPS, tak ako aj všetky nasledujúce kapely, disponovali nazvučením, ktoré nemalo chýb, takže nebol problém vychutnávať si hru jednotlivých muzikantov a v žiadnom prípade nehrozila známa zvuková guľa, ktorá sabotovala napríklad Stratovarius pred pár mesiacmi.
Asi jediná speed metalová kapela na Slovensku, Považskí Bystričania TRISTANA, majú za sebou pár personálnych zmien. V prvom rade sa zmenil post speváka, čím sa odstránila jediná, ale zato fatálna, chyba, ktorú táto kapela mala. Nový spevák totiž skutočne spievať vie a dokáže to v naozaj impozantných výškach. Okrem toho ubudol jeden gitarista z pôvodných troch, takže muzika Tristany sa vďaka tomu oveľa prehľadnejšia a myslím, že aj nejeden zvukár sa tejto zmene potešil. Vo svojom našľapanom sete predviedli svoju tvorbu, ktorá ničím nezaostáva za ich zahraničnými vzormi, ako porovnanie mohli poslúžiť covery od Helloween a Stratovarius.
Martinský EDITOR sú tým najlepším, čo naša HC scéna môže ponúknuť, a aj keď takejto muzike neholdujem, táto banda je zastúpená aj v mojom domácom archíve. V ich sete boli zastúpené staré hitovky ako Červená Čiapočka alebo Stop KDH, ako aj nové veci z pripravovaného CD. Tie ma však trocha sklamali, pretože sa niesli v jednoduchšom priamočiarom duchu a ich úroveň zachraňovalo len nasadenie celej kapely na čele so skvelým gitaristom Hiraxom.
Prvá importovaná záležitosť boli Česi SEVEN. Títo predviedli inštrumentálny rock par excellence s vynikajúcim drivom a nápadmi. Frontmanom bol gitarista, ktorý na nás vytiahol pestrú škálu gitarových techník, sól a aj tvrdých riffov za podpory nemenej kvalitnej rytmickej sekcie.
Ďalší muzikanti spoza našich západných hraníc fungujú pod menom INNER FEAR. Pôvodne blackmetalové teleso prekonalo podobný vývoj ako mnohé nórske kapely a začali do svojej tvorby vkladať elektronické sample a ruchy. Neskôr bol vypustený blackový vokál a ostala len speváčka, ktorá disponuje hlbším, kvázi operným, vokálom a tanečnými kreáciami a lá Shakira. Okrem nej na pódiu dreli dvaja gitaristi a bubeník, za doprovodu elektronických spodkov z disku. Hudobná tvorba týchto Čechov sa mi celkom pozdávala a vzdialene mi pripomenula súčasnú tvár The Kovenant.
Ako poslední sa pred hlavnými hviezdami ukázali MIDNIGHT SCREAM. Kvôli nezhodám sa rozišli so svojím klávesákom, takže ich hudba získala na tvrdosti, pričom si stále zachovávajú vysokú inštrumentálnu úroveň. Žiaľ, ich spevák je mi stále tŕňom v uchu a aj keď sa tento človek snaží, stále z neho lezie veľa teplého vzduch. Zato gitarová dvojka rezala jedna radosť a okrem svojej tvorby si vystrihli aj covery od veličín ako Judas Priest a Metallica.
Následné nazvučovanie MASTERPLANu sa pretiahlo asi na hodinu. Nemeckí technici sa nikam neponáhľali a navyše sa vyskytli problémy s nazvučením klávesov Alexa Mackenrotta. Medzitým sa banskobystrický amfiteáter pekne zaplnil a môj hrubý odhad je asi 2 až 3 tisícky metaluchtivých divákov. Avšak, ako som sa neskôr dozvedel, usporiadateľ rátal s trocha vyššími ciframi. Okolo deviatej na pódium konečne vybehli štyria Nemci a jeden Nór a skladbou Spirit Never Die odštartovali svoje vystúpenie. Zo začiatku bol zvuk kapely dosť pochybný, spev bol takmer nepočuteľný a klávesy úplne zahrabané pod Rolandowou gitarou. S postupom času sa to však dalo do poriadku a ja som mohol začať vychutnávať pohodovú muziku tejto kapely. Po úvodnej vypaľovačke sa pokračovalo nemenej rezkou záležitosťou Enlighten Me, po ktorej nasledovala ťažkotonážna záležitosť Soulburn. Keďže Masterplan majú na konte zatiaľ len jedno album, museli sa s 90 minútovým setom dobre popasovať. Okrem toho, že odohrali takmer celé svoje album, prihodili cover od Deep Purple - Woman From Tokyo a nejakú tú vec z Jornovej sólovky. Samozrejme nesmela chýbať exhíbicia Rolanda Grapowa, ktorý poriadne preleštil hmatník svojho Stratocastera. Aj keď publikum bolo počas setu na môj vkus až príliš kľudné, odmenili kapelu búrlivým potleskom po každej skladbe, takže muzikanti boli spokojní a vyžarovala z nich pohoda a radosť, že nám tu dnes mohli zahrať.
Tak ako Masterplan, aj GAMMA RAY už Slovensko navštívili, avšak tu sa jednalo o trocha iné kafe. Asi nikomu neuniklo vydanie dvojcédečkového živáku Skeletons In The Closet, na ktorom sa objavili skladby, ktoré títo Nemci naživo hrávať nezvykli. A práve set z tohto dvojalbumu nám kapela prišli ponúknuť. Setlist bol takmer identický s albumovým, takže sme si mohli vypočuť pecky ako Gardens Of The Sinner, Rich And Famous, No Return, Armageddon, Heavy Metal Universe a ďalšie. Treba povedať, že čo skladba, to perla a kapela ich ponúkala s veľkou chuťou a muzikantským nasadením. A ako bonus navyše vypálili okrem Victim Of Fate ďalšiu helloweenovskú klasiku, skladbu Ride The Sky, ktorá publikum poriadne rozhýbala. Milým prekvapením bola výpomoc masterplaňáckeho klávesa Alexa, ktorý v tento deň oslávil 18 rokov. Jeho prínos však nebol nejako prevratný a uplatnil sa väčšinou iba v intrách jednotlivých skladieb, po ktorých ho spoľahlivo pochoval gitarový tandem Kai/Henjo. Osobitnou kapitolou bolo sólo kapitána bicej artilérie Dana Zimmermana. To bolo ozaj vypečené, pestré a nápadité a nespadlo do nudy ani napriek svojej dĺžke. Jediná chybička bol opäť zvuk, hlavne gitary boli ťažko rozlíšiteľné a najväčšia katastrofa bola, keď počas Ride The Sky vypadla celá ľavá strana reprákov. Našťastie to trvalo len chvíľu, ale takéto veci by sa rozhodne stávať nemali.
Češi ARAKAIN vyšli na pódium až o jednej hodine, čo rozhodne bola veľká dramaturgická chyba, pretože po Gamma Ray sa asi tri štvrtiny ľudí zobrali a odišli. Nemožno im to zazlievať, keďže na amfiku sa poriadne ochladilo a po predošlých dvoch kapelách som bol aj ja na konci so silami. Každopádne si to Arakaini nezaslúžili, pretože ponúkli výborný set, ktorý disponoval asi najlepším zvukom zo všetkých účinkujúcich. Okrem toho sa nenechali znechutiť a svoj set odohrali s nasadením a profesionálnym prehľadom. No a vrchol všetkého bol nový frontman Petr Kolář, ktorý sa na svojej pozícii už dobre zabýval a jeho vokálny prejav možno ohodnotiť len a len superlatívmi.
Celý festival sa skončil okolo druhej hodiny, akurát včas nato, aby sme stihli autobus do Košíc, odchádzajúci o tretej z banskobystrickej stanice. Tento fesťák bol celkom vydarený podnik a Amoka a spol. treba pochváliť za odvahu pustiť sa do takejto náročnej akcie. Snáď sa uvidíme o rok na More Than Feste 2004, ktorý je údajne už teraz v príprave. No uvidíme...

[ Rasťo Perniš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]