[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Flower Kings
25.10.2003, Stará Pekáreň - Nitra

Október 2003 bol pre mňa šialený mesiac. Počet dní, ktoré som strávil služobne mimo Slovenska, ďaleko prevyšuje čas, ktorý som sa vyskytoval doma. Žiaľ práve v tomto období sa v našich končinách konalo neobvyklé množstvo koncertov, na ktoré som si brúsil zuby, a na ktoré som proste nemal buď čas, alebo sily, alebo oboje. Začalo to vlastne už na prelome septembra a októbra koncertom OPETH vo viedenskej Aréne, ktorý som síce k svojej plnej spokojnosti absolvoval, ale spánkový deficit z tejto noci sa mi nepodarilo dohnať doteraz. Pokračovalo to Bratislavskými jazzovými dňami (17. - 19. 10. 2003), na ktoré mi nevyšiel krok ani tento rok (kým som sa rozhýbal, už bolo aj tak kompletne vypredané....) a samozrejme koncertom legendárnych IRON MAIDEN (21. 10. 2003), ktorých prítomnosť v Banskej Bystrici som musel oželieť aj tento krát (asi sú pre mňa fakt zakliatí....). Nad hviezdnym podujatím s účasťou MORTICIAN a spol. v Brne (19. 10. 2003) som musel len smutne mávnuť rukou. Až 25. októbra sa všetko podarilo zosynchronizovať tak, že moje kroky smerovali do Nitry na ďalší diel z cyklu "Koncert pre náročnejšieho poslucháča sa (z času na čas) odohrá aj na Slovensku".
Stará pekáreň bola už v dobe nášho príchodu okolo smädnej hodiny večernej taká plná, ako som ešte nezažil. A ľudia stále prichádzali a prichádzali, a dokopy ich mohlo byť podľa môjho odhadu tak asi 300. Národnostne boli zastúpené snáď všetky susedné krajiny, vekovo snáď všetky vekové skupiny. Ak zoberiete do úvahy rozmery nitrianskeho klubu, je to dosť slušný nátresk. V tom čase už na plátne bežala projekcia nejakej artrockovej formácie tvorenej staršími pánmi, ktorej názov sa mi zistiť nepodarilo. Pravdupovediac, až na jednu jedenástkovú pasáž sa mi to veľmi nepozdávalo, a zdalo sa, že aj zvyšok osadenstva skôr čaká na začiatok koncertu. S akceptovateľným polhodinovým sklzom Flower Kings o pol deviatej vychádzajú na pódium a štartujú svoj bezmála dva a polhodinový set.
K produkcii švédskeho zoskupenia FLOWER KINGS som sa dostal v podstate len nedávno, a aj to len prostredníctvom zatiaľ stále aktuálneho dvojalbumu "Unfold the Future" (2002). Z neho som usúdil, že títo chlapci vedia zahrať nadupané progresívne ladené skladby rovnako dobre ako sa vedia bezmyšlienkovito utápať v nič nehovoriacich, až improvizačne znejúcich partoch. A presne v tomto duchu sa niesol aj ich nitriansky koncert.
Set odštartovali polhodinovkou "Devil's Playground", ktorú zahajuje niekoľkominútové ambientno-feelingovo-improvizačné intro. Žeby inšpirácia od deda Frippa? Druhá, rovnako dlhá, je staršieho dáta, názov som žiaľ zabudol. Už v nej sa k slovu, teda vlastne k sólu dostal basák Jonas Reingold. Sviňa, vie to. Ale k tomu neskôr. Aj trojka svojou dĺžkou ďaleko presahovala 20 minút, takže bilancia v čase cca tri štvrte na desať: odohrané tri skladby, 80 minút.
Ako som správne predpokladal, hlavné slovo na pódiu mal frontman a zakladateľ Roine Stolt. Spieval väčšinu textov, hral lead gitaru a takmer výlučne aj všetky vyhrávky a sóla. Zo začiatku pôsobil ako nesmelý študentík, časom sa však dali spozorovať jeho šediny prezrádzajúce vyšší vek. Občasný znechutený výraz v tvári napovedal, že nie všetky prejavy prichádzajúce z publika sú mu po vôli. V každom prípade koncert odohral s prehľadom a bolo vidno, že väčšina lyricko-onanistických, ku koncu až priveľmi dlhých pasáží je mu šitá na mieru. S takýmito pasážami je vždy problém, poslucháč sa v záujme úspechu musí nachádzať na tej istej vlnovej dĺžke ako kapela, čo nie je vždy zaručené. Až na pár výnimiek sa kvetinovým kráľom dostať ma na ich frekvenciu nepodarilo. S gitarovými doprovodmi a čiastočne aj so spevom mu pomáhal ľavák Hasse Froberg. Klávesy obsluhoval chlapík menom Tomas Bodin. Išlo mu to vôbec nie zle, aj keď na viacerých miestach to znelo až príliš ako tvorba Emerson, Lake and Palmer, čo je ale asi problém väčšiny klávesákov pôsobiacich v prog/art/rockových telesách. Gitaristi a klávesák stáli na pódiu vpredu, takže vidieť ich v akcii nebol vôbec problém. Presne naopak to však bolo s druhou polovičkou kapely. Prakticky neexistovalo miesto, z ktorého by ste mohli vidieť všetkých členov. Najviac na to tradične doplatil bubeník. Bol schovaný za svojou sadou v rohu Starej pekárne, čo bola určite škoda, lebo pozerať rozhodne bolo na čo. Maďarský bubeník Zoltán Csörcz (btw hral s metronómom) totiž svoje nádobíčko ovládal dokonale a aj to počas koncertu predvádzal. Viackrát to zamiešal podstatne inak a zaujímavejšie ako na albume. V druhom rohu pódia sa schovával Daniel Gildenlöv z PAIN OF SALVATION, sprevádzajúci Flower Kings na tomto turné. Obsluhoval gitaru, kláves, perkusie a spev, takže také dievča pre všetko. Napriek tomu, že koncert intenzívne prežíval a vzadu si aj riadne zakrepčil, nemohol som sa zbaviť dojmu, že keby tam nebol, nič by sa nestalo. Zrejme nemal dlhšiu dobu čo robiť, tak zavolal svojim kvetinovým kamarátom, či sa niečo preňho nenájde:))
Po úvodných troch skladbách nasledovali ďalšie tri, tento krát v rámci akustického bloku. Dve boli zo starších albumov kapely, no a tretiu si len tak z recesie dali nejaký country štandard, čo bolo celkom zábavné. Zaspieval si aj klávesák, ktorý vraj inak mikrofón príliš neobľubuje. Potom nasledoval pre mňa vrchol koncertu. Flower Kings spustili ďalšiu polhodinovú skladbu, otváraciu "Truth Will Set You Free" z aktuálneho dvojCD. Tak ako sa mi pri počúvaní albumu táto skladba nevedela dostať pod kožu, tak ma v živom prevedení odrovnala. Napriek tomu, že z kompozičného hľadiska ju veľmi vysoko nehodnotím (ide vlastne o klávesovo-fade-outové prelievanie sa viacerých za sebou naukladaných navzájom nesúvisiacich pasáží, čo žiaľ nie je typické len pre túto skladbu), jej úprimné a bezchybné živé prevedenie som si náramne vychutnal. Myslím, že pre viacerých to bol zásadný moment koncertu. Čo sa dialo potom, ma už príliš neoslovilo, nasledovala ešte jedna staršia vec a potom jediný prídavok. Hlavne ten prídavok už bol dosť otravný, po 140 minútach zaradili popovú gitarovú odrhovačku.... Asi si chceli byť istí, že ľudia už nebudú chcieť, aby hrali ďalej. Potom sa za neutíchajúceho aplauzu už nadobro stratili v šatni, aby po pár minútkach vyliezli späť medzi ľudí rozdať nejaké tie autogramy.
Čo ma na celom koncerte prekvapilo najpríjemnejšie, a čo je zároveň veľmi nádejné do budúcna, bol zvuk. Po koncerte som s úžasom zistil, že zvuk mala na starosti istá firma z Prievidze, a jej výkon bol obdivuhodný. Pred koncertom som už pri pohľade na pódium mal v tomto smere nemalé obavy, predsa len nazvučiť tri gitary, tri spevy, dva klávesy, perkusie, basu, bicie a rôzne ďalšie maličkosti v klubových podmienkach nie len tak. Na začiatku prvej skladby to síce ešte znelo trochu nevyrovnane, ale to sa po chvíľke upravilo a potom všetko šlapalo na vysoko profesionálnej úrovni. A najlepšie to bolo počuť na basgitare. Keď sa do toho Jonas Reingold poriadne oprel, srdcová arytmia nebola ďaleko a keď ešte k tomu pripojil svoj Fender Step Bass (alebo niečo na ten spôsob), osoby s kardiostimulátormi v okruhu 500 metrov boli v ohrození života. K tomu samozrejme neradno zabudnúť dodať, že Jonas hral nenormálne dobre. Striedal pražcový a bezpražcový 4-strunový nástroj, dal si zo dve sóla a popritom všetkom sa tváril akože sa nič nedeje. Fakt makač. Vďaka skvelému zvuku bez problémov vytváral protiklad všetkým tým gitarám, klávesom a spevom. K zvuku snáď len jedná malinká výčitka: myslím že na rozmery Starej pekárne to bolo až príliš nahlas, ale to sa zniesť dalo.
Ako som už spomenul, po koncerte nasledovalo intenzívne fotenie a rozdávanie podpisov, do čoho opäť hrala videoprojekcia, v tomto prípade SPOCK'S BEARD. Preto chvíľku trvalo, kým som nahnal svoju posádku do auta a vyrazili sme naspäť do Blavy. Kým som všetkým porozvážal domov, bolo pol druhej, teda najvyšší čas zalomiť, veď ráno zase cestujem.... Celkovo výborný koncert so skvelým zvukom a fajn atmosférou. Vďaka Raymond, a so zvedavosťou čakáme, čo vymyslíš nabudúce....

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]