[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Nazareth, Turbo, Peter Pačut & Queenmánia
29.11.2003, hala Cassosport - Košice (SK)

Posledná novembrová sobota sa v Košiciach okrem upršaného počasia v okolí Cassosportu vyznačovala aj zvýšenou koncentráciou rockových fanúšikov z celého východu Slovenska. Práve tam sa konal záverečný koncert česko-slovenského turné českej rockovej legendy Turbo, na ktorom bola hosťom ešte väčšia a "služobne staršia" škótska hardrocková stálica Nazareth. Nie je to úplne moja parketa, ale dostal som ponuku ísť tam ako "zástupca tlače", tak prečo nie, z čias ranoteenagerských si oba spolky pamätám. Absolvoval som aj tlačovku s kapelami, aspoň som s Nazareth prevetral angličtinu... Budem teraz odporný, ale nebyť toho, že som sa ujal kladenia otázok, tak neviem-neviem, ako by to dopadlo, nemenované médiá by si vystrúhli inú hanbu...
O propagáciu akcie, atraktívnej nielen "pre pamätníkov" sa usporiadatelia postarali na úrovni, a preto sa niet čomu čudovať, že v zaplnenej hale sa stretlo hneď niekoľko generácií fanúšikov, od tých, ktorí si pamätajú úplné začiatky rockovej hudby až po tých, ktorí ešte derú lavice v triedach základných škôl. "Plný dom" iste potešil tak účinkujúcich, ako aj organizátorov.
Koncert sa mal začať o siedmej večer a pravdepodobne sa to podarilo dodržať. Vďaka tomu, že v Cassosporte som bol naposledy pred ôsmimi rokmi na koncerte Kreator (ktorý nakoniec nebol, hoci kapely prišli, "vďaka", pán B., ešte aj po rokoch!) som netušil, že cez Blšák sa do haly nedostanem, a ďalšie dve trasy sa tiež ukázali ako nepoužiteľné. V daždi som sa ponevieral po maximálne neosvetlenom areáli Blšáku, aj hore-dole po Alejovej, a chvíľami klial ako dlaždič, strihnutý Kennym McCormickom (brblanie pod kapucňou má čo-to do seba). Nuž, ak sa raz narodíte ako muž, na cestu sa nepýtate nikdy, a okrem toho sa dotyčný muž zvlášť na opustenom trhovisku ani veľmi nemal koho pýtať... Nakoniec som sa do haly dostal smerom od Carrefouru. Kvôli otravnému putovaniu hore-dole som nevidel a nepočul ani len koniec vystúpenia košického Freddyho Mercuryho a skupiny Queenmánia. Petrovi Pačutovi "prevteľovanie" do jeho vzoru ide celkom dobre, že vraj až dopopuku, takže "cover show" s piesňami legendy britského rocku ľudí navnadila na "hlavný chod". Jeho prvú časť obstarala plzenská rocková kapela Turbo v zložení Míra Chrástka (gitara, spev), Petr Šťastný (gitara, spev), Jirka Lang (bicie, spev) a Míla Orcigr (klávesy). Štvorica plnila haly a štadióny hlavne v 80.rokoch, keď vydala hitové albumy "To bude pánové jízda" alebo "Hráč", a po niekoľkých rokoch, keď nefungovala, sa pred piatimi rokmi rozhodla skúsiť to znovu. Dnes tu z pôvodnej zostavy hrajú basák a bubeník. Klávesista je nový, a úlohy fromtmana sa po zosnulom gitaristovi a spevákovi Richardovi Kybicovi plne ujal nováčik Míra. Na pódiu je vo svojom živle, vie publikum rozhecovať, a dokáže i zalichotiť: "Každý, kto bol hrať na Slovensku, nám vravel, že najlepšie publikum býva v Košiciach. Asi preto sme sa rozhodli zavŕšiť turné u vás, a sme radi, že tí, ktorí nám Košice odporúčali, mali pravdu!" Nuž, skutočne sa nebolo na čo sťažovať. Svižnejšie i baladické melodické rockové pesničky so silnými klávesovými motívmi fungujú u publika všetkých vekových kategórií i po rokoch. Refrény spievali dokonca aj tí, ktorí v dobe, keď Turbo žali na Slovensku najväčšie koncertné úspechy, za sebou akurát tak ťahali dreveného káčera. Veď v Košiciach bola kapela naposledy tuším v roku 1986...Hity ako "Díky, já jdu dál", "Chtěl jsem mít", Křídla racků", "Hráč", "Krásným dívkám" a ďalšie akosi nezostarli. A o nič horšie nie sú ani nové skladby, ktoré Míra venoval "pamiatke výborného gitaristu, speváka, človeka a kamaráta Richarda Kybica." Odznelo teda pár skladieb z albumov "Jsou stále v nás" (2001) a "Byl to hráč" (2003). Práve ten je spomienkou na Richardov skladateľský um a na košickom koncerte ho pivom pokrstil Peter Pačut. Počas vystúpenia plzenskej stálice prebehlo aj vyžrebovanie súťaže o motorku a v Lipanoch je zrejme už dnes veselo, výherkyňa je totiž odtiaľ.
Turbo odohrali koncert, na ktorom sa profesionalita spájala s entuziazmom a človeku celkom dobre padlo zaspomínať si na staré časy. Po ich show prišiel čas na úpravu pódia. Trvalo to trochu dlhšie, ale nakoniec svetlá zhasli, vyvalil sa dym a v sprievode majestátnej playbackovej ouvertúry na motívy škótskej ľudovej hudby (niečo ako hudba z filmu Highlander) sa na pódiu zjavili členovia skupiny, ktorá pod názvom Nazareth pôsobí už 35 rokov. Spevák Dan McCafferty a basák Pete Agnew sú tu vlastne od začiatku, novými členmi sú gitarista Jimmy Murrison a za biciu súpravu zasadol Peteov syn Lee.
Napriek tomu, že dvaja členovia kapely majú už za sebou päťdesiatku, bolo ich vystúpenie skutočnou hardrockovou jazdou v podaní pánov hudobníkov, ktorých to po všetkých tých rokoch stále baví. Oproti Turbo sa dosť pritvrdilo, menej vznosných melódií a viac rockandrollového drajvu, skrátka to, čo možno čakať od popredných predstaviteľov generácie Black Sabbath/Uriah Heep/Deep Purple - nefalšovaný hard rock rokov sedemdesiatych. Program bol postavený na najväčších hitoch skupiny, takže "Razamanaz" zaznela ako tretia a tuším krátko po nej došlo aj na notoricky známu baladu "Dream On". Nazareth sa očividne dobre bavili, Dan sa k publikom skúšal ozvať aj po slovensky: "Djekuji...bolo to po slovensky? Nemyslím, že by moja slovenčina bola bohvieaká..." Program v tomto duchu odsýpal aj ďalej: "Táto skladba...je o sexe! Bad Bad Boy!" Súčasťou koncertu bol okrem svetelného parku aj trik s "levitujúcimi bicími", ktoré sa vzniesli niekoľkokrát. Okrem prierezu najväčšími hitmi Nazareth nezabudli ani na novinku "Boogaloo", ktorá za klasikami určite nezaostáva. Skrátka sobotňajšia rocková pohoda s legendou: "Táto skladba je o vašej novej priateľke- je taká sladká, všetko ide úžasne...až pokiaľ vám na to nepríde manželka. Takže si dáme Love Leads To Madness" . A dali sme si i "Whisky Drinking Woman", "Broken Down Angel"... Fanúšikovia si koncert naozaj užívali, napríklad pán, ktorého tanečné kreácie pripomínali ukladanie tehál a prácu s lopatou.
Súčasťou rockových show tohto typu bývajú aj sólové exhibície. Nazareth majú v tomto smere pripravenú špecialitu - Dan McCafferty v jednej skladbe zahral na škótsky národný nástroj - gajdy. Potom bol oficiálny koniec, ale aké by to bolo publikum, ktoré by si nevydupalo dva prídavky. Boli, a po nich už nezostalo nič iné, len dostať sa v dave ľudí cez dvere systémom "ťava uchom ihly" a prekľučkovať pomedzi autá, ktoré parkovali dobreže nie na schodoch haly. Ale až na tieto dobrodružné detaily bol koncert v sobotu 29. novembra veľmi vydarený, tak snáď niečo v podobnom duchu môžeme čakať aj v budúcnosti.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]