[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Shaman, Kotipelto, Dragonforce, Salamandra, Krleš, Power 5
20.11.2004, Športová hala - Martin (SK)

20.11.2004 sa konala v Martine akcia, ktorej som sa jednoducho musel zúčastniť. Dôvod bol jediný - vystúpenie brazilskej bandy Shaman v blízkom okolí a v prijatelnom víkendovom čase, to všetko v kombinácii s tým, že usporiadateľ poňal akciu ako trojkoncert hviezd speed a power metalových veličín súčasnosti (Kotipelto, Dragonforce, Shaman), doplnených o tri viac či menej invenčné CZ náprotivky (Krles, Power 5, Salamandra) - no ktorý milovník power/speed metalu by odolal?
Na miesto som dorazil žiaľ až po ukončení setu prvej kapely Krleš, takže pre mňa sa ten večer začínal českými (alebo moravskými?:) Power 5, ktorí sa predstavili porciou slušne odohraného power metalu, aj keď veľa originality som v ich sete nezaznamenal (ale to môže byť moja chyba - nepoznám ich tvorbu). Po hudobnej stránke zvládli svoju rolu dobre, ohlas publika bol celkom slušný (apropo - publikum - musím konštatovať, že som nebol návštevnosťou ani nejak extra sklamaný, ale zas ani nijak príjemne prekvapený - takéto kapely by si zaslúžili viac fanúšikov, ale vyslovený prepadák to nebol).
Trochu iné kafe bola z môjho pohľadu druhá banda - Salamandra - ktorá svojim pompezno-epickým speed metalom a la Rhapsody (nech sa na mňa nikto nehnevá - ale toto porovnanie je v takomto prípade maximálne na mieste) poriadne zavarila pod kotlom. Výborny spev, podporovaný vokálmi, medzi ktorými nechýbal ani spev ženský (klávesáčka), mohutné refrény, rýchle skladby - tento set bol pre mňa asi najprekvapujúcejší zo všetkých - skutočne som od týchto kapiel nič neočakával, ale v tomto prípade bol výber organizátorov výborný. Pevne verím, že sa mi dostane do rúk aj nejaké to CD, aby som si tento talentovaný spolok mohol trošku bližšie rozanalyzovať a posúdiť, do akej miery sa kapela definuje v rámci štýlu sama a do akej miery je ovplyvnená svojim slávnejším talianskym náprotivkom. Naživo ale zneli výborne.
Okolo pol siedmej prišla na rad prvá hviezda večera - divoký spolok z UK - Dragonforce. Keďže poznám ich album Valley Of The Damned z roku 2003, celkom som sa na týchto bláznov tešil. Hovorím bláznov, lebo síce si o ich neoficiálnom označení ako najrýchlejšej speed metalovej kapele súčasnosti môžete myslieť svoje, fakt ale je, že ss s tým hoši vôbec nepárajú, a pravdu povediac pozerali sme, či po ich koncerte bubeník ešte vôbec dýcha - to tempo bolo fakt šialené. Piesne sú melodické, rýchle, častokrát pozapletané do dlhých gitarových sól, všetko sa to valí dopredu bez milosti a človeku nezostáva nič iné iba metať hlavou :-). Naviac bolo vidno, že si to hoši výslovene vychutnávajú a hrajú s radosťou - mali najdynamickejší pódiový prejav zo všetkých kapiel, o ktorom môže svedčiť aj pád gitaristu Sama Totmana v úvode koncertu alebo "demontáž" klávesového stojana (aj s klávesami), kedy to stojan pod náporom zápalu hry ich klávesaka (Vadima Pruzanova - ano, tušíte správne, nie je povodom z UK, podobne ani ich gitarista Herman Li :) ) nevydržal a oba inštrumenty zleteli na zem, na čo dotycný umelec zareagoval pokračovaním v hre na imaginárne klávesy - jednoducho bola zábava :-). Jedinými slabinami bolo klávesákove "techno" sólo, ktoré bolo podľa mňa zbytočné (naviac si myslím, že pre takúto kapelu by bolo zaujímavejšie zaradiť sólo gitarové alebo na bicích) a hlavne zvuk - miestami to bola pomerne hlučná zvuková zmes, kde sme na detaily a čitateľnosť jednotlivých nástrojov mohli zabudnúť.
Po vyčerpávajúcich rýchlikoch z ostrovov prišlo spomalenie a ochladenie zo severu - kapela speváka Tima Kotipelta, ktorá vystupuje pod jednoduchým názvom Kotipelto. Hovoriť o kvalitách ex-speváka (?) fínskych Stratovarius je asi zbytočné, za tých pár rokov strávených v prvej metalovej lige z neho vyrástol frontman ako sa patrí, keď k vynikajúcemu spevu (vynikajúcemu myslím samozrejme na speed metalovej úrovni) pridal nemalú mieru charizmy, vystupovania, komunikácie s publikom, image... atď, proste má to fazónu. Kapelu má výbornú, obsadením je to presná kópia Stratovarius (bubeník, gitarista, klávesák, basák), a aj výrazovo majú obe kapely k sebe pomerne blízko - ak by som to zjednodušil, môžem kľudne povedať, že Kotipelto je spomaleným klonom Stratovarius, a to nemyslím vôbec v zlom. Timovi tento štýl zjavne sedí, skladby si ale zjavne neladí do takých rýchlostí a výšok, ako to robi(l) Tolki z domovskej kapely, v každom prípade som bol príjemne prekvapený aj zohratosťou kapely, aj inštrumentálnymi výkonmi (chalani predviedli pomerne zaujímavé sóla, a to tak na bicie, ako aj na basu a gitaru), no a k výkonu Kotipelta nemám čo dodať. Okrem asi troch vecí v rýchlejšom "dvojkopákovom" rytme bola väčšina skladieb skôr v strednom alebo pomalšom tempe. Čo bolo koniec-koncov po Dragonforce aj pozitívne :-) .
Na najväčšiu hviezdu večera sa čakalo najdlhsie, ale bolo to cítiť aj na zvuku - oproti Kotipelto, ale hlavne oproti Dragonforce bol o poznanie čistejší a čitatelnejší. Kapela sa na jedinom koncerte v širokom okolí predstavila aj s dvomi hosťami: jedným z Brazílie - klávesákom Fabiom Ribeirom, ktorý Shamana sprevádzal počas celého koncertu, a druhým bol slovenský huslista (nehnevajte sa, ale nezapamatal som si meno:), ktorý kapelu doplnil vo vynikajucej skladbe Fairy Tale, ktorá patrila urcite k vrcholom celej akcie.
Ale pekne po poriadku - Shaman vznikol po odchode frontmana (a treba povedať, že aj jedného z hlavných skladateľov a zakadateľov) Andre Matos-a a rytmickej sekcie z kapely Angra, ktorá dosiahla hlavne svojim druhým a tretím albumom pomerne výrazný celosvetový úspech. Už vtedy sa ich hudba vyznačovala bombastickosťou, technickosťou, pestrosťou (okrem klasických postupov využívali aj prvky domácej hudby - aranžérsky to je hudba na veľmi vysokej úrovni), miestami aj progresivnosťou a - samozrejme - rýchlosťou. Po doplnení o gitaristu Huga Mariuttiho (mimochodom, je to brat basáka Luisa Mariuttiho z tej istej kapely) sa v roku 2002 po dlhšom čakaní predstavili albumom Ritual, ktorý je jednoducho perfektný - ideovo nadväzujúci na dielo Angry, ale podľa mňa omnoho kompaktnejší. Na koncertoch hrá kapela prakticky celý album (keďže majú len jeden - momentálne chystajú druhý) a aj skladby sú odohrané v podstate v tom istom poradí, ako na CD, a nie inak tomu bolo aj v Martine.
Po úvodnom dlhom intre Ancient Winds nasledovala nadupaná Here I Am a Shaman sa predstavil v plnej kráse, na čele s charizmatickým a hlasovo fantastickým Matosom. Nasledujúca Distant Thunder len potvrdila, že to kapele proste ide - všetko šlo ako po masle (až na ojedinelý výpadok mikrofonu), komunikácia s publikom bola na výbornu (a to sa týka nielen speváka), koncert proste šlapal ako mal. Ako ochutnávku sme mali možnosť vypočuť si aj pár (dve či tri) nových skladieb, ku ktorým sa ale vyjadrovať príliš nebudem, keďže po prvom počutí ma málokedy nejaká skladba chytí (to sa týka aj Shamana a Angry). Po štandardne odohranej For Tomorrow nasledovala pecka Time Will Come, ktorú začínal Andre za svojimi klávesmi, ktoré mal prichystané na kraji pódia, a ktoré využil počas koncertu viac krát.
Počas koncertu (po spomienke na Angru v podobe skladby Lisabon) sme sa dočkali aj sóla na gitaru a na bicie. Na tomto mieste sa musím priznať, že som ich očakával s obavami, pretože exhibície týchto pánov sa mi na DVD Ritualive (recenzia) z brazilskeho Sao Paola (ak si chcte pozrieť juhoamerické publikum v akcii na metalovom koncerte a aká z toho plynie energia pre kapelu, tak potom toto DVD vrele odporúčam) vôbec nepáčili. Našťastie sa moje obavy nenaplnili a sóla boli podstatne invenčnejšie a hlavne menej priamočiare ako na tom spomínanom DVD (ktoré je inak fakt fantastické).
Nebudem ďalej popisovať jednotlivé skladby - z tých ďalších by som vypichol už vyššie spomínanú Fairy Tale s hosťujúcim huslistom. Hostí majú v Shamanovi asi veľmi radi, lebo to nebol jediný hosť ich koncertu - spolu si zahrali aj s gitaristom Masterplan (ex-Helloween) Rolandom Grapowom (štandard od Judast Priest - Breaking The Law a pecku z CD Ritual - Pride, v ktorej mal pôvodne pomáhať aj spevák nemeckých Edguy Tobias Sammet) a aj Tomim Kotipeltom (s Andrem sa podelil práve o klasiku Breaking The Law), a z koncertu sa stávala pomaly jedna veľka párty s pozvanými hosťami. Ako sa ale hovorí, v najlepšom treba konciť. Po krátkej prestávke nasledoval prídavok, jeden z najlepších vypalovákov z prveho albumu Angry - Carry On, ktorá bola posledným klincom a ukončila celý koncet.
Na záver chcem len podotknúť, že celá akcia sa začala o tretej poobede a skončila sa niekedy okolo jednej - no na nejakú únavu nebol ani čas pomysliet :-) . Koncert bol pomerne dobre zorganizovaný, pričom som nezachytil žiadne vážnejšie prešlapy.

[ StYkO ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]