Štýl: "Experimentálny" "black" "metal"

Skladby:
1. Rest Stop Cleaning (2:48)
2. Demon's Chills (2:19)
3. Deathly Peace (6:18)
4. The Four Freshmen (3:39)
5. Farmer Ferdinand Hudson (3:18)
6. Mr. Bus Driver (5:10)
7. Chiropractic (2:47)
8. Bring The Dead Boy Peace (3:04)
9. Coalinga Love (5:50)

Total: 35:13

Zostava:
McPatrick Head - vocals
Neck Head - guitar
Jigsaw Puzzle Head - bass
LaBrea Tar Pits Head - drums Fifth Head - electronics

Kontakt:
www.faxedhead.com

Vydavateľ:
Mimicry Records

O toto bizardné zoskupenie som za začal zaujímať po tom, ako som sa dozvedel, že jeho hlavou je gitarista/klávesák MR. BUNGLE a SECRET CHIEFS 3 Trey Spruance. Je to človek, ktorého invencia zdanlivo nemá hraníc. Vo FAXED HEAD sa rozhodol ukojiť svoje metalové chúťky. Keď som si prvý krát vypočul tento disk neveril som vlastným ušiam. Nepočul som v živote nič, čo by sa tejto "hudbe" aspoň trochu priblížilo.

Album otvára thrashová gitarka za sprievodu hajtky "amatérskeho" bubeníka a jednoduchej basovej linky. Vzápätí sa strhne svižné thrashové pekielko sprevádzajúce priškrtený spevákov škrek. Všetko to má zvuk ako československé demáče pred desiatimi rokmi. Kde tu niečo zachrčí alebo zachrapčí akurát do rytmu, zvuk sa na štyri takty zmení akoby hrali pod vodou, niekto zahrá na fľašiach a všetko sa to deje tak rýchlo, že sa nestačíte čudovať. Spevák pri tom spieva ako upratuje odpočívadlo na dialnici , a že deťom by takéto tresty nemali dávať. Začiatok druhej skladby Demon's Chills sa zdá byť poriadne metalový ale celé je to také skreslené, že takmer nič nerozumieť. Zrazu niečo zachrapoce, zažblnká a paličky odklepú nádhernú, svižnú a samozrejme mierne skreslenú melódiu (akoby inšpirovanú ruskými ľudovými...), do ktorej spevák za sprievodu rôznych ruchov (tu nám niečo zachrapčalo. nevadí. premazal sa kúsok pásu, nevadí. basákovy vypadol kábel z basy, nevadí, nevadí, nevadí. to je len dobre.) aký humus im Pepe Gonzales navaril v jedálni na obed. Zrazu sa však všetko zmení, brutálny metalový prechod na bicích, spev prejde do blackového škreku a gitara vystrúha atmosfericko-blackový riff, ktorý by im mohli závidieť aj chlapci z EMPEROR. Celé sa to ešte raz zopakuje, pridajú sa výborné klávesy a človek má na malú chvíľu dojem, že počúva úplne inú skupinu. Tretí kúsok s názvom Deathly Peace je asi najpomalší na albume a s trochou fantázie som našiel vzdialenú paralelu s angličanmi ESOTERIC (aj vdaka strednej noisovej pasáži). The Four Freshmen je venovaná rovnomennej skupine z indiany, ktorá tam pôsobila v 50-tych rokoch a patrila medzi vtedajšie hollywoodske celebrity. Hudba je znovu ako z nejakého starého dema dávno zabudnutej lokálnej kapely len kde tu sú do nej primixovaný práve štyria frešmeni. Ďalší kúsok s názvom Farmer Ferdinand Hudson začína romantickou a jemne zechovanou vybrnkávačkou na španielku podmazanou atmosferickými klávesami, ktorá sa po necelých dvoch minútach zvrhne v blackové peklo a celé to končí čistými klávesami za sprievodu vetra. Bez prestávky sa zrazu ocitnete na autobusovej zastávke pri frekventovanej ceste a zhruba tri minúty len tak počúvate ako okolo vás chodia autá. No potom príde autobus nastúpite a v rádiu hrajú (z poriadne pokrkvanej kazety) sviežu rockovú pesničku o chlapcoch čo do krabíc balia bikiny pre nádherné dievčence, ktoré si užívajú na morských plážach. Titulná skladba Chiropractic je rytmicky pestrá thrashovka s obrovským množstvom ruchov, kde sa pri konci zase niečo pokazí a hrá to len tak chvíľami, ale do konca skladby sa to našťastie ešte opraví. V Bring The Dead Boy Peace nám spevák rozpráva za tichého sprievodu kapely o ich diskriminácii kôli dlhým vlasom a metalovej hudbe, ktorú majú radi. V strede sa rozbehne svižná a hlasná thrashová pasáž a celé to končí krikom publika a skresleným rytmičákom. Na záver si chlapci pripravili cover verziu známej rapovej skladby California Love od Tupaca Shakura, ktorý bol zastrelený v roku 1996.

Je to album, ktorý sa bude páčiť tým, ktorí hľadajú v metale nevychodené cestičky. Obávam sa, že ortodoxných metalistov by mohol kľudne aj uraziť vďaka tomu, že si z nich očividne (alebo skôr ušipočujne) robí srandu. Totálne recesistický je aj obal, na ktorom je poriadne dopichaná a dokrvavená umelohmotná bábka, jeden normálny autobus a kostra z druhého. Keby sa tu hodnotilo bodmi, dal by som aj za fúrik.

PS: Z zmienku stojí aj oficiálna stránka, kde nájdete nejaké ukážky z demáčov, videá z koncertov a pre tých, ktorých neodradí angičtina aj skvelú biografiu kapely, z ktorej sa síce nič pravdivé nedozviete ale je to zábavné čítanie.

(Golo)