Štýl: grind core

Skladby:
1. Mŕtve ilúzie 2:59
2. Nohami po tráve 1:40
3. Informačný kolaps 2:02
4. Nepoužiteľný materiál 3:00
5. Zábavný poradca pre neskúsených bádateľov 1:40
6. Smrť víkendy nepozná 0:48
7. 7 kvetov mám 1:07
8. SOS 0:17
9. Súčiastka čo nepasuje do žiadneho stroja 1:51
10. Sadnite si, prosím 1:11
11. Po stopách múdrych 3:05
12. Pýtam sa sám seba načo som tu 2:18
13. Nekonečný... 2:13
14. Umieraš rád? 0:49
15. Lapač smrti (Lapam Dech) 4:14
16. Ohi Ohi Ach Ka Ká 4:05

Total: 33:26

Zostava:
Viktor - gitara
Črevo - spev
Horár - basa, spev
Rasty - bicie
Paťo - gitara

Kontakt:
metal.age@stonline.sk

Vydavateľ:
Metal Age Productions

Skupina PROTEST patrí jednoznačne k priekopníkom slovenskej metalovej scény. Jej začiatky sa datujú do roku 1989. Ja som sa s nimi zoznámil prostredníctvom albumu What For Name When Humanity Is Dying z roku 1995. Bol to debut veľmi vydarený a na tú dobu aj pomerne originálny (aj vďaka používaniu kláves, ktoré v tej dobe v death metale neboli veľmi bežné). Od tej doby akoby sa po nich zem zľahla. Pravidelne zaraďovali len po jednej skladbe na kompiláciu k slovenskej mutácii časáku The Grimoire Of Exalted Deeds. Po týchto ochutnávkach som sa nevedel dočkať, kto sa chytí vydania takého kvalitného materiálu. Čas ale bežal a nič sa nedialo. Nakoniec sa materiál pod názvom About Human Idols podarilo vydať minulý rok. Mne sa bohužiaľ doteraz nepodarilo k nemu dostať. Veľmi rýchlo však prišiel aj jeho nasledovník Have A Rest, Please a práve naň sa teraz pozrieme trochu podrobnejšie.

Celkom otvorene môžem povedať, že zo začiatku som bol dosť sklamaný. Zmena hudobného smerovania kapely je totiž obrovská a namiesto netradičných deathových riffov obalených do zaujímavých rytmov a podfarbovaných klávesami sa na mňa vysypal pomerne obyčajný grind core s vplyvmi death metalu. Keď sa ale na hudbu PROTEST pozrieme z tej grindovej strany, nie je to vôbec taká bieda. Pestrá škála jednoduchých, grindových riffov je obohatená o niektoré death-metalové príchuťe a kde-tu sa nájdu melodické gitarové vyhrávky ale aj nejaké tie sóla. Poriadnu šťavu hudbe pridávajú dva spevy, uškriekaný a uchrochtaný. Práve ten druhý má na starosti Horár, ktorý zároveň chrochtá u mladších(nemyslím vekom členov, ale vekom kapely) ale známejších kolegov LUNATIC GODS. Pomerne veľkú rezervu na zlepšovanie ešte vidím u bubeníka. V niektorých klepačkách vyznieva trochu stuhnuto a niektoré akoby ani nedokončil (nie je to zase až také výrazné). Zvuk je hustý (trochu švédsky) ale zrozumiteľný a počúva sa dobre. Bookletu dominuje fotka jesenného parku s lavičkou v pozadí a potôčikom v popredí. Vnútri nájdete fotky členov kapely, názvy skladieb po slovensky a po anglicky, info o nahrávacom štúdiu a vydavateľskej firme a to je asi tak všetko. Graficky pekné, informačne slabé. Záver albumu obstarávajú dva úletíky. Jeden je akási, podľa mňa nie veľmi podarená, parafráza na Suffer The Children od NAPALM DEATH(asi aj preto, že originál mám dosť rád) a druhý s názvom Ohi Ohi Ach Ka Ka je nejaký ethno úlet s bubienkami. Sú to mimochodom dve najdlhšie skladby na albume.

Keďže som od PROTESTu čakal viac, bol pre mňa tento album trochu sklamaním. Stále som presvedčený, že je to krok späť. Nie je to však zlý album a keď sa naň pozriem z tej grindovej strany je to jednoznačne nadpriemer. Som každopádne zvedavý akú cestu páni zvolia nabudúce.

(Golo)