Štýl: spermetal (grind/crust/metal)

Skladby:
1. Fellatorium 0:47
2. Cock Control 3:24
3. Piss Fighter 3:07
4. G Spot Seppuka 2:35
5. Dildog Troppers 3:21
6. Cummand & Cuntquer 3:10
7. Menstrua 3:13
8. Orgasmatch Offside 3:21
9. Rhytmic Balls 2:29
10. Mea Verpa! 1:00
11. Stormbuggers Fartillery 3:01
12. The Menses Exorcist 5:22
13. Piss Fighter (Live-Video)
14. Stormbuggers Fartillery (Live-Video)
15. Teenage Cunt Powerplay (Live-Video)

Total: 34:55

Zostava:
Jimmy - basa
Monthy - bicie
Bambus - gitara
F.C. - gitara
Chymus - vokály

Kontakt:
chymus@obscene.cz

Vydavateľ:
Obscene Productions

Je celkom zábavné, že skupina, ktorá už pár rokov patrí k mojim najobľúbenejším spolkom na českej scéne, ma vo svojich začiatkoch absolútne neoslovila... Keď som zhruba tak v sezóne 1995-1996 konečne začínal prichádzať na chuť „novodobému“ black metalu, začal som si aj dosť vyberať, a tak ma na striktne blackmetalovom opuse „Die Werwandlung“ ako-tak zaujala snáď len textová stránka, nie kvôli „severskej trilógii“, ale kvôli tomu, že lyrika vcelku vydarene prekračovala „blackmetalové obmedzenia“. Potom, čo na uvoľnený spevácky post nastúpil grindový maniak a pódiový šialenec Chymus, sa black metal Isacaarum transformoval do niečoho prinajmenšom na miestne pomery originálnejšieho, na jednej strane extrémnejšieho, na tej druhej menej ortodoxného a „smrteľne vážneho“. Albumy „Curbed“ a „Cunt Hackers“ sa dočkali označení ako „sado-black/grind“, cyber/grind a rôznych ďalších zlúčenín slov metal, grind, black, core, SM, porno, cyber atď. a oslovili široké spektrum fanúšikov, od poslucháčov (čím ďalej tým punk/metalových) Impaled Nazarene, cez milovníkov Haemorrhage a Exhumed až po obdivovateľov „pikantných“ vízií z dielne C.B.T. K popularite súboru nepochybne prispela aj „úchylná“ pódiová prezentácia, na ktorej sa podľa toho, čo som niekoľkokrát zažil, pracuje neustále :- ))

Na novinke „Menses Exorcism“ Isacaarum pokračujú vo svojom typickom skočnom, divokom a priamočiarom štýle, založenom na úderných grindových náklepoch a metalovo-punkových stredných a rýchlejších tempách. Album je skutočne surový, energický, kruto nadupaný a v rámci techniky príjemne „staroškolsky“ nekomplikovaný. Nie je tu nič, čo by nebolo na prvý osluch pochopiteľné, a v hudbe tohto typu ide práve o to. Som vďačný za každú kapelu, ktorá vie hrať, a je jej jasné, že brutalitu a dojem nerobia len kvázitechnické onanie, ale aj silné nosné rify a slušné, podľa možnosti zvrátene znejúce melódie v tých najrýchlejších obrátkach, prekladané temnými pasážami z čias, keď rozdiel medzi thrash a death metalom nebol až taký výrazný ako dnes. Do toho sa vždy zmestia aj nejaké tie zvukové fóry v podobe výbuchov a hlasových kakofónií. Zdravo živelnú a rozhodne nie primitívnu, len prehľadne skomponovanú rúbanicu k viac-menej dokonalosti posúvajú Chymusove vokály, väčšinou grindovo a blackovo (ale nie umraučane, našťastie) navrieskané a skombinované s kvalitnou dávkou deathmetalového ručania a hukotu. Po hudobnej stránke nemám nijaké výhrady. Po textovej tiež nie, s Chymusovými riekankami (miestami je to skutočný veršotepec:- )) by nemal mať problém nikto, komu dôjde, že ide o zábavu s kopou strelenej nadsádzky a provokácie falošne prudérnych jedincov. Tej je podriadený aj vizuálny koncept bookletu albumu. Komu je to stále málo, môže svoj zrak popásť na „pribalených“ klipoch, zvlášť ak sa koncert Isacaarum oblúkom vyhýba končinám, v ktorých žije.

(Martin)