Štýl: NeoMetal
Skladby: 1. Intro 0:34 2. Revolution 2:50 3. Better Life 3:36 4. Cutting Through 3:33 5. Paralyzed 3:12 6. The Way It Is 2:46 7. Can't Be 2:40 8. Voodoo 2:23 9. Selfdestructive 3:10 10. Coming Up 3:23 11. Back To The Surface 3:13 12. Imprisoned 4:32
Total: 36:12
Zostava:
MoffaH - gitara DaSimoZZe - gitara Bazzi - basgitara aFFe - bicie SBN - vokál
Kontakt:
http://www.stomped.dk
Vydavateľ:
Twilight Vertrieb
|
Stomped - ...Dawn Upon You (2003)
Ale ale, že by som tu mal snáď prvý „moderný“ album, ktorý už po x-tý krát počúvam ani nie tak preto, že musím napísať recenziu, ale skôr preto, že sa mi zapáčil? Sám sa tomu čudujem, nie som síce zabednený len do jednej a pokiaľ sa dá čo najužšej hudobnej škatule, ale termín „nu-metal“ ma ešte stále vytáča. Ono sa všetky tie Korny, Deftonesy, Linkin Parky a ich klony dajú v telke či v rádiu zniesť, aj „postdoomgothicmetalisti“ Evanescence sú počúvateľní až do momentu, keď sa tam začne rapovať, ale na to, že zbustrovaná zmes hip-hopu, rocku, punku a techna je metal, naletia akurát tak milióny amerických stredoškolákov, ktorí sa zaradujú, že metalisti už nemusia mať dlhé vlasy a mama s otcom teda nebudú mať námietky voči subkultúre, ku ktorej sa hlási ich potomok :- ) Takže som ochotný baviť sa o modernom tvrdom plus mínus rocku, ktorý plní štadióny a je prudko komerčný, viď milióny predaných albumov. Ale nie o tomto som chcel, aj tak teraz nemám vo veži americkú, dookola dva akordy hrajúcu kapelu. Je pravda, že Dáni Stomped majú na všetkých gitarových nástrojoch o jednu strunu navyše, ale to aspoň občas majú napr. aj Marduk. Prvým náznakom toho, že albumu radšej dám šancu bola absencia DJ v zostave. A druhým to, že Stomped nijako extra nekopírujú Ameriku, a že na rozdiel od zámorských nu-„metalistov“ nejaký ten metal a aj hard core počuli, nakoniec, v Dánsku je dobrých „staromódnych“ kapiel veľa. Tak sa podarilo stvoriť niečo, čo je skôr riadne metalový crossover, ktorý je navyše dosť tvrdý, často poriadne agresívny a v pasážach so skoro deathmetalovým spevom aj temný. Album je ako celok chytľavý, pestrý, s nádychom „hitovosti“, nečudo, že kapele sa darí v domácich rádiách a kiež by sa v tých našich hrala aspoň takáto hudba :- ) Klasicky je tu kvantum sekaných pasáží, občas do HC, inokedy v metalovom alebo industriálnom duchu, pomerne veľa melódií, vrátane niekoľkých polôh melodického spevu, trochu samplov a rapu, ale našťastie použitého tak, že to celé znie ako pritvrdený Red Hot Chili Peppers. Vo vokáloch sa okrem už spomenutého melodického, „brutálneho“ a rapujúceho vystrieda aj rev, vresk, skandovanie a kadejaké „psychá“, v každej skladbe v inom pomere, takže album nenudí. Zvuk je kvalitne surový, poslucháč si teda nemusí zvykať na „nedonosený“ produkt. V zásade by mohol byť spokojný každý, kto sa vkusom pohybuje okolo R.H.CH.P, Waltari, Meshuggah, Pantera a povedzme Fear Factory. Nič pre ortodoxné ucho, hoci jeden nikdy nevie, sám som od toho očakával tri posluchy nasilu kvôli recenzii, a čuduj sa svete počúvam to dookola bez pocitu zhnusenia :- ) Ďalší album Stomped vychádza už 4.4.2004, to ak by sa niekto rozhodol, že sa po tejto kapele mrkne.
(Martin)
|