Štýl: progresívny techno-death-thrash

Skladby:
1. Lidská hloupost 6:46
2. Ignorace 6:22
3. Dny zla 6:31
4. Bez názvu 6:53
5. Hra o život 6:07
6. Pocity 5:09
7. Zbabělec 5:59
8. Instrumental 7:55
9. Zlej sen + Stín (bonus) 11:59

Total: 63:47

Zostava:
Jan Cerha - basová gitara, syntzátor, spev, bezpražcová basa
Petr Voháňka - gitara
Richard Stehlík - bicie

Kontakt:
http://www.volny.cz/pessimist

Česká skupina PESSIMIST patrí k tím, čo si svojou aktivitou resp. neaktivitou podľa môjho názoru vyslovene škodia. Prvý krát som sa z týmto menom stretol pred niekoľkými rokmi, keď vyšla výborná recenzia na toto CD v Sparku. Odvtedy som sa ho snažil zohnať cez rôzne distrá, no nebol som úspešný (o normálnych kamenných obchodoch ani nehovoriac) a ešte aj Google je na informácie o nej dosť skúpy. Čo sa koncertov týka, za ten čas som v rôznych propagačných letákoch zachytil dva a čo čert nechcel, obidva v termínoch pre mňa absolútne nevhodných. Zmena nastala, keď vyšiel rozhovor s kapelou v časopise SPIKE a bola tam aj linka na webovú stránku (tak predsa existuje). Neváhal som, zabrowsil som, objednal som.

Hneď na začiatku musím skonštatovať, že napriek tomu, že som očakával veľa, žiadne sklamanie sa nekonalo. To čo páni predvádzajú na albume „Ignorace“ je proste fantázia, aká sa na hudobnej scéne zjaví naozaj pomerne zriedka. Album otvára podvodné, ambientné intro s jemnými klávesami (asi má v človeku vyvolať pocit, ako krásne sa má tá veľryba na obale, pokiaľ nie je zmasakrovaná tými zvermi z veľrybárskej lode), ktoré plynule prejde do rytmicky zaujímavej, progresívnej, akustickej vybrnkávačky. Po basovom predele sa muzika pritvrdí a človek prvý krát pocíti ľahký dotyk majstra Schuldinera. K tomu sa pridá čistý, rockový spev (ktorý mi síce zo začiatku trochu vadil, ale zvykol som si a teraz ho považujem za veľmi slušnú alternatívu k drsnému deathovému vokálu, ktorý je na albume používaný tiež pomerne často) a karty sú rozdané. PESSIMIST vyťahujú jeden tromf za druhým a vyhrávajú na celej čiare. K prvým veľkým favoritom na tomto albume je dvojka a zároveň titulná skladba „Ignorace“. Štýlovo sa presúvame bližšie k techno-thrashovej atmosfére a na mňa zdiaľky dýcha coronerovsko mekongdeltovský riff. Nasleduje zrýchlenie a spev (tentokrát už aj „chrčavý“), ktorý je ale hneď vystriedaný takmer ambientnou pasážou so zvonovými klávesami a motívom na bezpražcovej base. Nádhera. A zase pritvrdenie a návrat k prvému motívu. To už ale prichádza (čo sa môjho vkusu týka) absolútny favorit „Dny zla“. Asi takto by znel MESHUGGAH, keby v časoch EP „None“ používali klávesy (ako vlastne trochu naznačili v skladbe „Gods Of Rapture“). PESSIMIST však v tomto smere zašli oveľa ďalej. Krásne rozsekané riffy, podkreslené klávesovými plochami, dokonale poprepletané gitarové a basové vyhrávky, proste extáza. Práve som si všimol, že som zatiaľ neospieval majstrovkú prácu Richarda Stehlíka za bicími, ale to je len kvôli tomu, že je tak dokonale skĺbená s hudbou PESSIMISTu, že tvoria dokonale jednoliaty celok. Štvorka je inštrumentálka „Bez názvu“, ktorá je takou takmer sedemminútovou variáciou na mierne klasikou zaváňajúci motív (teda okrem strednej metalovej pasáže). Skreslené bicie a poriadne zamotaný basovo-gitarový riff otvárajú ďalšiu pecku „Hra o život“. Je to oproti predošlej inštrumentálke podstatne ráznejšia skladba s rýchlou strednou pasážou. V oveľa progresívnejších vodách sa pohybuje ďalšia inštrumentálka, klávesami nadýchaná „Pocity“. Znovu sa k slovu dostane bezpražcová basa a mne zostáva len obdivovať, aké je to skvelé, keď človek nielenže vie ovládať nástroj, na ktorý hrá, ale dokáže si k tomu skomponovať aj adekvátnu muziku. Pri otváracom riffe ôsmej skladby „Zbabělec“ som mal pocit, že som do prehrávača založil nejakú staršiu nahrávku od DEATH, ale po chvíli sa všetko vyjasnilo a k slovu sa dostali typicky PESSIMISTovské pasáže. Toto je mimochodom jedna z mála skladieb na albume, v ktorej nie sú žiadne klávesy. „Instrumental“ ako už sám názov napovedá je takmer osem minútová inštrumentálka vo svižnejšom tempe a patrí spolu s „Zlej sen“ a „Stín“ do trojice záverečných, o niečo „jednoduchších“ skladieb. Mám taký pocit, že sú staršieho dáta ako zvyšok albumu. Napriek tomu, že tento materiál vyšiel len ako CD-R v réžii skupiny, má profesionálny farebný obal s poriadne nechutnými fotkami na tému lovu veľrýb. Vnútri sa nachádza niekoľko fotiek kapely a samozrejme texty. Tie sú v rodnej češtine a zaoberajú sa ľudskou ľahostajnosťou, ba až aroganciou k prírode, egoizmom, zbabelosťou atď... Zo začiatku som im nevedel prísť na chuť, pretože k takejto muzike by mi viac pasovali trochu poetickejšie a metaforickejšie texty, no predsa aom si zvykol aj na to „polopatistickejšie“ podanie týchto, nie práve malicherných myšlienok.

Čo k tomu dodať. Je to jeden z najlepších albumov, ktoré sa mi minulý rok dostali do rúk. Napriek tomu, že som pri viacnásobnom počúvaní narazil na mnohé pasáže, ktoré mi evokovali iné, oveľa známejšie, a dnes už bohužiaľ väčšinou neexistujúce skupiny, v prípade PESSIMIST mi to vôbec nepripadá ako nejaký handicap. Je naozaj škoda, že táto skupina o sebe nedáva vedieť častejšie, hlavne, čo sa koncertných vystúpení týka. (Tu je miesto aj na zamyslenie pre organizátorov metalových akcií. „Čo takto PESSIMIST na nejakú pozvať?“)

(Golo)