Štýl: extrémny black metal
Skladby:
1. As The Clouds Of War Gather 1:19
2. The Continuity Of Land and Blood 3:09
3. The Great Meridian Tide 8:46
4. Revolt Against The Modern World 6:39
5. The Life And Death of Europa 6:38
6. The Triumph Of Will 5:05
7. Ancestor - Worship 4:22
8. Salvatores Dei 9:11
9. The Plunderer 3:48
10. Steppe 5:45
Total: 54:59
Zostava:
Morpheas - škreky a gitary
Kaiadas - basa
Warhead - bicie
Kontakt:
http://www.naermataron.cjb.net
Vydavateľ:
Black Lotus Records
|
Naer Mataron - River at Dash Scalding (2003)
Grécky label BLACK LOTUS RECORDS nás chce asi presvedčiť o tom, že v krajine, ktorá dala svetu olympijské hry, tsatsiky či oizo (v prípade tohto likéru nie som presvedčený o tom, že by sa svet bez neho nebol zaobišiel, stačilo mi raz ochutnať), je metalová scéna rovnako bohatá ako história. V redakcii totiž pristálo ďalšie CD z jeho produkcie, a opäť z úplne iného súdka. Kapela NAER MATARON funguje od roku 1994. Jej predchádzajúce albumy, "Up From The Ashes" (1998) a "Skotos Aenaon" (2000), boli oba vypredané, takže na domácej scéne pravdepodobne požíva štatút kultu. V roku 2003 sa do sveta vyhrnula s novinkou "River at Dash Scalding", ktorá nesie štýlové označenie extrémny black metal. Označenie je to vskutku priliehavé, lepšie sa asi ani vymyslieť nedá. Len škoda, že ten prívlastok "extrémny" v žiadnom prípade neznamená extrémne dobrý....
Ak sa teda rozhodnete zaobstarať si album "River at Dash Scalding" a peklodaj si ho aj pustiť, pripravte sa na takmer hodinový šialený black metalový náklep. Nič viac, nič menej. Asi 80 percent albumu sa odohráva v pekelných klepačkových tempách, práca bubeníka na prvý posluch vyráža dych, a nie nadarmo je na webe označovaný za hlavnú devízu kapely (aj keď vyjadrenia na spôsob, že je to jeden z najrýchlejších bubeníkov v Európe, sú asi dosť prehnané). Pri viacerých posluchoch však zistíte, že rýchlosť je síce naozaj závratná, len tá presnosť klepačiek je na viacerých miestach zúfalá. To ale ortodoxným blackerom, pre ktorých je album jednoznačne určený, asi až tak vadiť nebude. No a čo zaujímavé okrem klepaníc sa dá na albume ešte nájsť? Pravdupovediac, veľa toho už nie je. Typické blackové do nekonečna opakované bzukotavé riffy, málokedy viac ako dva v pesničke, rovnako postrádajúce presnosť. Žiadne sóla, a len minimum detských, niekoľko tónových vyhrávok. Veľmi divný škrek, ktorý je skôr démonický ako dobrý. A v jednej pasáži je dokonca počuť aj basu. Neviem posúdiť, či basa na zvyšku albumu nie je, alebo iba zaniká v spleti gitarových šumienok. No a aby si človek pri počúvaní aj trochu oddýchol, obsahuje album aj zopár radoby apokalyptických skladieb, ktoré dodal človek zvaný Nordvargr z projektu MZ412. Tieto intrá ešte umocňujú už tak zúrivú a neradostnú atmosféru, a svojou hudobnou úrovňou z albumu tiež nevyčnievajú. Ale ako hovorím, aspoň nejaké osvieženie oproti jednotvárnym a navzájom v podstate neodlíšiteľným blackovým smrštiam.... Ak teda máte čierne ešte aj obliečky na periny a päty z domu nevytiahnete bez náramku s metrovými klincami, je tento album určený presne pre vás; ostatným radím vyhnúť sa veľkým oblúkom....
(Dáša)
|
