Štýl: Meshuggah vs. Cynic

Skladby:
1. Time Zero 3:31
2. Chaos 3:29
3. La Idea De Borde 2:41
4. The Domain Of Logic 3:24
5. Human Nature 2:38
6. Back To Corporate State 3:35
7. Nailed Race 5:22
8. Empty Creature 4:21
9. The Gost Inside 7:07

Total: 36:11

Zostava:
Pablo Alvarez - revy, gitara, klávesy
Marcelo Ruiz - bicie
Sebastián Vergara - growling, gitara, klávesy
Rodrigo Castro - bezpražcová basa (1-6)
Felipe Castro - basa (7-9)

Kontakt:
http://www.coprofago.com

Vydavateľ:
Sekhmet Records

Ak vás zaujalo označenie v kolónke štýl, rozhodne odporúčam čítať ďalej, ide skutočne o raritu v metalovej hudbe. K albumu "Genesis" od kapely COPROFAGO pochádzajúcej z Chile (!) som sa dostal ako to povestné slepé kura k zrnu prehrabávaním sa v distre Metal Age Productions, ktorý album na Slovensku distribuuje. A ako to tak v živote chodí, vtedy keď to človek najmenej čaká, dostane takú ranu, že sa z toho len tak nespamätá. Vedel som, že metalová scéna v Južnej Amerike je pomerne životaschopná, občas sa niečo z týchto končín ukáže aj u nás (a zase naopak), ale že práve v Chile funguje kapela, ktorá hrá niečo tak originálneho, to ma fakt dostalo....

CD "Genesis", ktoré vydal v Európe v roku 2002 francúzsky label Sekhmet Records, sa skladá z dvoch častí. Tú prvú tvorí rovnomenné šesťskladbové EP nahrané v roku 2000. Po spustení CD sa na vás po krátkom fade-ine vyrúti riadne brutálny úvodný sekaný riff ako z najlepších skladieb MESHUGGAH. Pridáva sa zverský rev, vystrieda sa niekoľko riffov, niektoré brutálnejšie, iné zase technickejšie, a vtedy, keď si začínate myslieť, že to bude podobný náhul až do konca albumu, prichádza nádherná inštrumentálna jazz/fusion pasáž, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani geniálni CYNIC. Aby bolo dielo skazy dokonané, jazzík je po chvíli prevalcovaný ďalšou sekačkou, udeje sa ešte zopár rytmických neprístojností a úvodná "Time Zero" končí. Ja si rukou zaklapnem tlamu a po chvíľke sústredenia sa odvážim pustiť dvojku "Chaos". Verte či neverte, je ešte lepšia ako predchádzajúca. Tentokrát to na nás amigos skúšajú v pomalšom tempe a dokazujú, že rytmické zvrhlosti im nerobia problémy ani pri nižších rýchlostiach. Po niekoľkých vyhrávkach a sólach silne inšpirovaných Fredrikom Thordendalom na scénu opäť prichádza Cynic a ocitáme sa na jazzovom koncerte pre pokročilých. Skladba končí ďalšou chorou sekanicou, a snáď neprezradím veľa, ak poviem, že ju považujem za najlepšiu z celého albumu. Rozoberať ostatné skladby podobným spôsobom nemá význam z dvoch dôvodov. Jednak mi dochádzajú slová, jednak preto, že úspešný recept sa opakuje, avšak bez toho, aby ste si to pri počúvaní uvedomili. Pre bližšiu predstavu snáď uvediem ešte dve kapely, ktoré je na albume počuť vo zvyšných skladbách: SPIRAL ARCHITECT a DEATH. "Genesis" končí príjemnou inštrumentálnou klavírno-boostrovou medzihrou "Back to Corporal State" z pera basáka Rodriga Castra.

Druhú časť CD tvoria tri skladby z predchádzajúceho albumu "Images of Dispair" (1998), ktoré boli znova nahraté v roku 2002 pre európske vydanie. Okrem zmeny na poste basáka (Rodriga Castra vystriedal Filipe Castro, teda vlastne naopak, keďže ide o starší album; prosím nepýtajte sa ma či sú bratia:))) badať zmenu aj vo zvuku a hlavne v muzike. Skladby sú o niečo čitateľnejšie a priamočiarejšie, avšak pozor! To, čo tu nazývam priamočiarosťou, je v skutočnosti zložitosť, ktorá je pre väčšinu kapiel nedosiahnuteľná. Vo všeobecnosti možno tieto tri skladby považovať za tvrdšie a príbuznejšie klasickému ponímaniu technického deathu a thrashu, aj keď je počuť, že Meshuggah a Cynic už vtedy boli pre kapelu výrazným zdrojom inšpirácie. K slovu sa častejšie dostáva aj šťavnatý growling gitaristu Sebastiána. Po 36 minútach, keď album dohrá, máte v oku tik a v hlave pocit, že vám na ňu spadla nákova, ale vrodený masochizmus vám nedovolí nepustiť si CD (aspoň) ešte raz.

Po zvukovej stránke nie je album až taký dokonalý, zvuk je dosť výškový, je však plne zrozumiteľný a dá sa naň rýchlo zvyknúť. Inštrumentálnym výkonom sa veľmi venovať netreba, bubeník ovláda svoje nádobíčko rovnako dobre ako basák bezpražcovku alebo gitaristi 7-strunovky. Čo sa týka rytmiky, ako som už naznačil, z tej nebudete mať jasno pekných prvých pár prepočutí. Booklet obsahuje texty k prvým piatim skladbám, fotky členov a základné informácie o kapele. Vďaka multimediálnej stope sa môžete pokochať ďalšími fotkami kapely, zvyšnými textami, ale hlavne koncertným videom k spomínanej vynikajúcej skladbe "Chaos", ktoré dokazuje, že koncerty Coprofago nie sú žiadna sústredená záležitosť pre akademikov, ale riadna parenica kapely aj publika. V súčasnosti sa fungovanie kapely po návrate Marcela a Pabla z dlhodobejšieho pobytu vo Švédsku opäť rozbehlo a v septembri 2004 by sa mohol na svete objaviť aj nový album. Ja dúfam, že Coprofago si pri tejto príležitosti budeme môcť pozrieť aj na turné v Európe. Medzitým sa budeme snažiť získať zatiaľ nezohnateľný prvý album "Images of Dispair", a zrejme nebude od veci ani dôkladne prekutrať archív Metal Age, či sa v jeho útrobách náhodou nenachádzajú aj ďalšie podobné skvosty.

(Dáša)