Štýl: satanic death metal

Skladby:
1. Chaos Invocation (intro) 1:45
2. Church Of One 6:33
3. Xomaly 6:36
4. Bow Before Me 6:47
5. The Kindred 8:16
6. A Long Time Ago (intro) 0:37
7. Golgotha's Truth 6:05
8. Betrayed (A Broken Pact) 7:51
9. The 9th Gate 9:01

Total: 53:36

Zostava:
Vincent Crowley - vokál, basgitara
Michael Estes - gitara
Kyle Severn - bicie, hovorené slovo

Kontakt:
http://www.Acheron666.com

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Nezdá sa to, ale Satanovi služobníci (či skôr kolegovia? : -)) Acheron sú na scéne už šestnásty rok a s dátumom vzniku 1988 sú aj najvytrvalejšou vážne satanistickou (tzn. "nedetskou" a nepozérskou) bandou. Vincentovi Crowleymu, dlhoročnému reverendovi La Veyovej Church Of Satan na Floride a v súčasnosti (po smrti Majstra) zastávajúcemu skôr plne individálnu diabolskú platformu v žiadnom prípade nemožno uprieť to, že počas rokov nikdy neopustil svoju hudobnú či myšlienkovú identitu. Diskografia Acheron je napriek občasným prestávkam v účinkovaní pomerne bohatá a obsahuje viaceré zásadné diela ako debut "Rites Of The Black Mass" ("Thou almighty Prince of Darkness..."...niektorí si iste spomenú) z roku 1991, "Lex Talionis", "Anti-God - Anti Christ" atď., ktorých kvalita a originalita sa stretla s uznaním aj v "nereligióznych" kruhoch extrémne metalovej scény. Pred časom som recenzoval acheronovskú zbierku coverov (recenzia) a teraz je tu po piatich rokoch nový, resp. stále aktuálny (lebo už som zaznamenal nejaké zmienky o chystanej novinke) album. "Rebirth..." som najprv počul v discmane a v slúchadlách znel tak, že som mal pocit, akoby som dlho nepočul niečo také vražedne dokonalé. Bude v tom asi nejaké podprahové vnímanie, pretože po presune do veže nadšenie zostúpilo k hodnote "fakt vydarený a pre Acheron typický album", čo je ale stále dobré zvlášť v dobe, keď vychádza naozaj všeličo. V tomto prípade si prinajmenšom do huby nekladú promomateriály, hovoriace o ultrasilnom materiále.

Takže - o čom je deväť kusov na pomerne veľkorysom časovom úseku? Po démonicko-chaotickom intre, nahovorenom Kyleom, bubeníkom pôsobiacim ináč v Incantation (zdá sa, že vzťahy medzi oboma blasfemickými spolkami sú nadštandardné, tí, ktorí boli v 2002 na Brutal Assaulte iste vedia, že holohlavý bradatý chlapík zasmušilého výzoru, ktorý v Incantation ručal, bol Crowley) a zodpovedným za nahovorené pasáže na CD, sa na poslucháča vyvalí mohutný esenciálny death metal klasickej školy. O rýchlosti a klepačkách nie je, skôr o nesmiernej hutnosti, valivosti a energii. Nemám rád puberťácke prirovnania, ale tu sa skutočne dá hovoriť o zhudobnení lávy, nemilosrdne a nezastaviteľne sa valiacej z pekelného sopúcha a pohlcujúcej všetko, čo stojí v ceste. Trochu rýchlejších, šľapavejších úsekov, veľa stredných, energických a v tých správnych momentoch neľútostne sekajúcich, a dosť pomalých, niekedy "buldozérovito" hrnúcich v štýle dávnych kruto doomových Winter, občas skôr doomovo melodických až melancholických. Plusom albumu je, že po viacerých vypočutiach v každej skladbe nájdete jej melodický a rytmický základ, ktorý vám nadlho utkvie v pamäti. Po stránke atmosféry, skôr tej temnej, občas dekadentnej (napr. za pomoci ženského vokálu v "Xomaly"), občas apokalyptickej, a efektu drvivosti tu bol odvedený kus dobrej práce. Hudba je ináč dosť priamočiara, žiadne neuveriteľné a nezahrateľné technické finesy, ale rozumne a pestro vystavané hutné gitary, vyžívajúce sa v hojnom sólovaní. Sólové party sú rozsiahle, "košaté" a veľmi často vyslovene lahodne znejúce, skoro akoby pod vplyvom La Veyovej teórie o tom, že satanistická hudba by mala byť uchu lahodiaca (on sám nebol žiadny rocker, venoval sa skôr klasike) a podmanivá :- ) Dĺžky väčšiny skladieb sa nemusíte desiť, ide tu totiž o dosť epické podanie vo svojej podstate klasického hustého death metalu, takže omieľanie troch pasáží počas šiestich minút nehrozí, a pritom sa pestrosť podarilo dosiahnuť bez rôznych akustických alebo klávesových vyhrávok a ďalších "poľudštení." Korunou diela je typický Crowleyov vokál, revaný v hĺbkach a stredoch a v rámci štýlu nečakane tvárny a takmer spevný tam, kde sa to hodí, nehovoriac už o tom, že tomu chlapovi viac-menej v pohode rozumieť bez toho, aby to vokálu uberalo na deathmetalovom vyznení. Nie každému sa to takto darí, priaznivcom zrozumiteľnosti na úkor extrémneho vyznenia určite nie som, preto si tento výkon zaslúži pozornosť. Vincentove posolstvá sú orientované smerom k satanistickej filozofii s trochou praxe ("Bow Before Me"), otrú sa aj o protihráča "čierneho poľovníka" a mne osobne sa zdajú celkom k veci, nie je to ani "nábor do cirkvi", ani nábeh k adolescentným nezmyslom. Zvuk je fajn (zvlášť v slúchadlách), jediné, čo si mohli černokňažníci odpustiť, je posledná "skladba", lebo tam ide len o jeden deväťminútový pískavý tón s vŕzganím akéhosi kovového kolieska v pozadí, vážne "čertovina jak noha". Ale ináč je to na potlesk.

(Martin)