Štýl: progresívny, schizo ne-doom

Skladby:
1. Methods Of Survival 7:18
2. Flesh City 5:54
3. Heartquake 4:32
4. Burning Bridges 6:34
5. This Vigil 6:32
6. Tentacles 5:51
7. Secondhand Traumas 6:15
8. Pre-Sense 8:04

Total: 51:00

Zostava:
Eivind - gitary
Monika - vokály, syntezátory
Tor-Arne - bicie
Ole Marius - gitary
Pete - basa, vokály, mogg

Kontakt:
http://www.atrox-web.com

Vydavateľ:
CODE666

Napriek tomu, že nórska skupina ATROX sa už na hudobnej scéne pohybuje nejaký ten rôčik (korene siahajú do roku 1988) a na konte má niekoľko albumov nepodarilo sa jej dostať do hlbšieho povedomia fanúšikov tvrdej hudby aj keď musím povedať, že v poslednej dobe sa v tomto smere ľady značne rozhýbali. Ja sám som ich až do predošlého albumu "Terrestrials" v podstate ignoroval. Zmena nastala až keď som si na maraste prečítal recenziu a na jej základe kúpil CD. To, čo sa stalo po prvých tónoch sa mi naozaj nestáva bežne. Padol som na zadok, otvoril ústa a nepodarilo sa mi ich zavrieť až do samého konca. "Terrestrials" je jednoducho sila. Samozrejme som sa nevedel dočkať, čím prekvapia títo progresívny Nóri na novom albume.

Skreslený prechod na bicie a poriadna sekanica so zvláštnym spevom Moniky Edvardsen otvárajú úvodnú skladbu "Methods Of Survival". Po niekoľkých opakovaniach však prichádza spomalenie, vybrnkávaná gitara skombinovaná so svojou pritvrdenou sestrou, k tomu podmanivá basová linka a samozrejme nádherný spev. Miestami sa pridajú zvláštne klávesy, ktoré dotvárajú neopakovateľnú atmosféru hudby ATROX. Obidvaja gitaristi majú svoje nástroje pevne pod kontrolou a perfektne sa dopĺňajú či už v sekačkách (ktorých je na albume neúrekom), alebo v jemnejších vybrnkávaných, alebo kombinovaných pasážach. Napriek tomu, že je hudba ATROX vo väčšine postavená na rytmických krkolomnostiach vedia do nich vpašovať nejednu krásnu melódiu. Veľký podiel na tom nesie basák Pete, ktorý je pre kapelu prínosom naozaj po všetkých stránkach a jeho basové vyhrávky patria k tomu najlepšiemu čo sa v skladbách nachádza. Navyše "Orgasm" obohatil aj o svoj hlasový prejav (žiadny drsňák, ale čistý, melodický spev). Keď už som pri rytmike, výborný výkon odvádza bubeník Tor-Arne. Je zjavne inšpirovaný Tomasom Haake (hádajte odkiaľ :)), ale napriek tomu má svoj vcelku rozpoznateľný štýl. Asi najsilnejším poznávacím znamením ATROX je spev Moniky Edvardsen. Ďaleko od uhladených hláskov Anneke van Giersbergen, alebo Sharon den Adel, no nariek tomu v niektorých pasážach jemný, ba až popový ("Heartquake"), väčšinou sa však pohybujúci v nezvyklých melodických linkách, nevyhýbajúci sa rôznym vzdychom a škrekom (Pozor. Nie black metalovým. Skôr niečo na spôsob Diamandy Galas.) Neviem kto je u ATROX hlavným skladateľom, ale na hudobnej výchove ho zjavne nikto neučil 4/4 taktu a párne rytmy tiež nie sú práve jeho parketou. Keby som mal hudbu ATROX k niekomu prirovnať s podobnými výrazovými prostriedkami pracujú holanďania ORPHANAGE, ale myslím, že ATROX sú omnoho ďalej. Tak ako na "Terrestrials" aj na "Orgasm" sa zvuk blíži k dokonalosti a tentokrát sa to našťastie obišlo aj bez chýb na mastri nahrávky. Mám bohužiaľ len promo bez textov a bookletu, ale obal tiež patrí medzi vydarené. Kreslila ho (ako tuším všetky) samotná Monika a je plný rôznych zmutovaných príšeriek. Zadnú stranu tvorí šesť karikatúr skupiny a už samotné ich názvy "Afrox", "Hatrox", "Ratrox", "Flatrox", "Batrox" a "Fatrox" čo-to napovedajú o ich vzhľade. Navyše sú nakreslené na stene a ukazuje na ne milý jašterko v okuliaroch.

Napriek tomu, že sa mi "Orgasm" zdá trolinku slabší ako jeho predchodca "Terrestrials" stále je veľmi vysoko (povedal by som v inom leveli), ako bežná produkcia v tomto hudobnom žánri. Dôvodom by mohol byť aj podstatne menší pokrok oproti predošlému albumu (Medzi "Contentum" 2000 a "Terrestrials" 2002 bol skok absolútne priepastný) a aj ten pokrok je smerovaný skôr k počúvateľnejšej, popovejšej hudbe. Napriek tomu je album plný pasáží, ktoré ma napriek mnohonásobnému prepočutiu spoľahlivo usadia.

(Golo)