Štýl: thrash/death metal

Skladby:
1. Infected 4:28
2. City Of Sorrow 4:50
3. This Time It's War 5:31
4. Feeding The Scum 4:23
5. Rotten Love 5:07
6. Dead By Jealousy 4:07
7. Imperial Gloom 2:40

Total: 31:09

Zostava:
Marc Schwarz - vokály
Timur Slapke - gitara, vokály
Pete Zimmermann - gitara, vokály
Andreas Westphal - basgitara
Martin Below - bicie

Kontakt:
http://www.guerrilla-metal.com

Rok vydania berte s rezervou, na vypálenom CD u nás skôr neznámej nemeckej kapely sa nachádzajú najprv tri skladby z albumu "On Target", ktorý vyšiel pred nejakými troma rokmi, nasledujú tri veci z EP "Breed Us, Feed Us, Weed Us!" (1998) a promáč uzatvára nahrávka zo skúšobne (ktorá znie vyslovene štúdiovo). Na čiernobielom obale s akýmisi kuracími nohami je ešte nápis "thrash-death metal", ale verím, že doba pokročila natoľko, že kapely už takto materiály nenazývajú a je to len označenie, aby adresát vedel, čo asi môže očakávať...

Pravdupovediac, nečakal som nič extra, preto som pomerne spokojný. Thrash/death metal sa skutočne koná, a v celkom slušnej kvalite. Paradoxne práve tri prvé, relatívne najnovšie skladby majú najbližšie ku klasickej podobe tohoto mixu, ktorý v Nemecku v rokoch 1990-1992 vcelku letel. Ide tu o európsky thrash úderného strihu, pritvrdený o klasické staroškolské deathmetalové postupy a skombinovaný so skôr nenápadnou melodikou. Ku tomu máme vokály, pohybujúce sa od zastretého, skôr "smrtiaceho" revo-chrapotu k thrashovému pokriku so zvládnutým pokusom o občasné melodickejšie vyznenie. Gitary hrajú dosť prepracované linky, občas sa blysnú zaujímavou vyhrávkou alebo sólom a jednoduchá rytmika dodáva skladbám údernosť a energiu. Zvuk je skôr neučesaný a klasicky thrashmetalový.

Skladby z roku 1998 znejú výrazne deathmetalovejšie (vrátane zvuku) a sú aj oveľa melodickejšie. Cítiť tu silný vplyv valivého death metalu v štýle Bolt Thrower, dokonca aj po vokálnej stránke (rev, revo-škrek a takmer hovorená poloha), a k tomu melodika, ktorá mi neviem prečo pripomína českých Appalling Spawn, prípadne postupy vážnej hudby prepísané do metalu, a občas staré časy švédskych skupín typu Dark Tranquillity alebo In Flames. Zvuk znie akosi celistvejšie, mám pocit, že kapela s materiálom na takejto úrovni mohla vo svojej dobe preraziť aj viac, tvár, ktorú si vtedy našla, bola celkom zaujímavá. S niečím podobným momentálne žnú úspechy iní Nemci, Heaven Shall Burn.

Poslednou vecou na disku je údajne naživo nahraná viac-menej plnokrvne thrashmetalová zarezávačka, ktorá ako prísľub do budúcnosti neznie zle. Thrash sa na scéne drží stále, nielen v podobe "titanov", ale aj nových schopných spolkov, možno sa teda po desiatich rokov presadia aj Guerilla. Nemôžem síce povedať, že by ma ich snaženie dostalo do kolien, ale má hlavu a pätu, a okrem toho obsahuje aj vyslovene vydarené momenty.

(Martin)