Štýl: gothic-pop-rock

Skladby:
1. Free To Heal 4:01
2. Day Of The Moon 4:16
3. Heavy Waves 3:53
4. Asthenia 4:54
5. Hell In Heaven 5:38
6. Beneath The Real 4:03
7. Trains In Dust 3:47
8. Burning Time 4:19
9. Let Myslef Flow 6:31
10. Instability 4:15
11. Outro (Answers) 1:41

Total: 47:18

Zostava:
Tasos Iliopoylos - vokály
Melios Iliopoylos - gitary, basa, klávesy
Hosť:
Fotis Giannakopoylos - bicie

Vydavateľ:
Black Lotus Records

MORNING AFTER je veľmi mladá grécka kapela. Vznikli pred dvomi rokmi a už po šiestich mesiacoch podpísali zmluvu s Black Lotus Records. Ich prvé demo totiž prekvapovalo svojou originalitou a obrovským potenciálom. Bratia Iliopoylosovci totiž vo svojej melodickej a atmosferickej hudbe naspájali to najlepšie z moderného ale aj klasického metalu s gothic rockovými pasážami. Toľko z krátkej histórie z promo letáku, poďme k hudbe.

Vcelku musím s promo materiálmi súhlasiť. Album "Beneath The Real" je naozaj veľmi vyzretý na to, že sa jedná o takú mladú kapelu. Šikovným spôsobom v sebe kombinuje jednoduché, ale pritom veľmi chytľavé melódie s modernejšími rytmickými pasážami. Navyše je každá skladba okorenená slušným gitarovým, klasickým rockom až heavy metalom zaváňajúcim, sólom a nechýbajú ani detaily dofarbené klávesami, alebo len jemnými samplíkmi. Všetko to vyzerá dobre, až kým sa neozve spevák. Nemôžem si pomôcť, ale ten je naozaj slabý. Niežeby nemal talent, čisté spevové linky sú naozaj veľmi dobre vymyslené (vrátane miestami zdvojených vokálov) a dokonale vyplňujú priestor medzi ostatnými nástrojmi. Problém je v tom, že tie linky často neodspieva. Pohybuje sa na hraniciach svojich hlasových možností a niekedy ich dokonca prekračuje. V niektorých skladbách použije aj deathový chraplák, ale myslím, že takáto hudba by sa bez neho s kľudom zaobišla (aj keď ten mu vcelku ide a skladby to jednoznačne spestrí). Ak by som mal MORNING AFTER niekam zaradiť, skúste si predstaviť novodobú ANATHEMU s troškou AMORPHIS okorenenú starším TIAMATOM a k tomu veľkú dávku HIMovského popu. Čo sa týka inštrumentálnej vyspelosti, Melios hrať vie a navyše vie aj schopne komponovať. Počuť to v každej skladbe v zaujímavých klávesových pasážach, ale najmä v parádne zvládnutých, rockových gitarových pasážach a sólach. Výkon hosťujúceho bubeníka Fotisa taktiež nezaostáva a pre tento štýl muziky je absol´útne dostatočný. Nebyť tých niekoľkých pasáží s grovlingom, mohol by sa tento album úplne bez problémov púšťať v ktoromkoľvek komerčnom rádiu a verím tomu že minimálne dve tri skladby by sa uchytili ako veľké hitovky (hlavne vďaka až dotieravým refrénom, ktoré sa vám zaryjú do mozgu a máte stále nutkanie si ich pospevovať). Ku koncu albumu síce trochu cítiť, že skladby už nemajú taký drajv ako zo začiatku, ale napriek tomu to nie sú žiadne prepadáky. Zvuk je na veľmi vysokej, profesionálnej úrovni a niet mu čo vytknúť. Podobne je na tom obal z dielne Seth Design (priamo od Setha známeho z pôsobenia v SEPTIC FLESH) aj keď na mňa pôsobí trochu chladne a jednotvárne.

Aj keď je tento album trochu mimo môj vkus, zdá sa mi, že na takú mladú kapelu je to dosť vyzreté dielko. Verím tomu, že si nájde kopu fanúšikov. Ak však niekto hľadá originalitu náročnú na počúvanie, radšej nech na toto CD nesiaha (ešte možno do auta by sa to dalo). Ak by spevák popracoval na svojom hlasovom prejave, mohlo by sa to ešte vyvynúť pomerne zaujímavo.

(Golo)