Štýl: melodic dark metal

Skladby:
1. Burning Inside 6:22
2. Heart of Ice 6:25
3. Brainstorm 2:07
4. Back to Life 7:02
5. Who'll Save Us 7:42
6. A Letter for the Lady Who Hunts My Nights 6:22

Total: 36:02

Zostava:
Vincent Zermatten - gitara
Cédric Monnet - bicie
Fabrice Terrettaz - vokály
Yves Coppey - basa
Jean-Philippe Lana - klávesy, sample, čistý hlas
Ismaël Roig - gitara
Hostia:
Florian Alter - husle
Manuel Monnet - perkusie
Carolyn Clerc - ženský hlas (5)

Kontakt:
http://www.eversince.net

Že mladé začínajúce kapely pochádzajúce z končín na západ od našej krásnej krajiny to majú ľahšie minimálne po finančnej stránke veci, je pomerne známy fenomén. Je ťažké predstaviť si, že by nejaká SK/CZ banda bola schopná na vlastné náklady nahrať, vydať a v slušivom digipackovom prevedení do sveta vyslať svoj debutový album, ako si to dovolila napríklad švajčiarska kapela EVER SINCE. Kedy a či vôbec sa dostaneme na ekonomickú úroveň Švajčiarska, o tom radšej diskutovať nebudem, rovnako na Vaše posúdenie nechám, či je 36-minútový materiál hodný označenia album, alebo ide iba o EP-čkový polotovar. Ja sa skôr zameriam na otázku, či aj v tomto prípade platí staré známe "peniaze nie sú všetko", a teda či ich radšej Ever Since nemali nechať zarábať vo vyhlásených švajčiarskych bankách.

Ever Since označujú svoju tvorbu za melodický dark metal obohatený black, heavy a death metalovými vplyvmi. Aj podľa spomínaného čierneho digipacku sa dá očakávať vážne sa tváriaci materiál, preto ma mierne povedané zaskočilo, keď album odštartovalo dvojakordové koňometalové intro so samplami ako z najhoršej technoprimitívnosti. Pre priblíženie, znie to asi ako keby si Depresy na svoj nový album dali intro z platne Spejbla a Hurvínka:)) Sample sa sem-tam objavujú aj v ďalšom priebehu, našťastie v oveľa vkusnejšej podobe (teda ak sample vôbec môžu byť vkusné:)) No a to ostatné? Nič svetoborné, čo však nie je to isté, ako podradné. V podstate možno povedať, že ES si zobrali z každého zo spomínaných štýlov, t. j. dark, black, heavy a death metal, to lepšie, pridali niečo vlastného a dokopy to dáva kompaktný a na počúvanie nenáročný materiál. Gitarové riffy sú miestami možno až príliš heavy, melódie možno až príliš vlezlé, pesničky možno až príliš dlhé a kompozícia možno až príliš priehľadná, v zásade sa však neudeje nič, čo by mohlo minimálne toleratného metalového poslucháča uraziť. Aj využitie služieb husličiek a ženského hlasu je dávno osvedčený ťah, a nie je dôvod domnievať sa, že by na "Fight the Elements" nezabrali. Hlavný vokál obstaráva Fabrice, ktorého priškrtené hrdlo z nahrávky nevyčnieva v dobrom ani v zlom. Osobne ma zaujal skôr doprovodný veľmi nezvyklý plačlivý hlas, ani za ten svet si však neviem spomenúť, koho mi tak strašne pripomína.... Inštrumentálne výkony sú pre daný štýl plne dostačujúce, snáď len bubeník by mohol pocvičiť klepačky (zopár sa ich tu nájde), pri ktorých sa snaží dobehnúť kapelu, ale veľmi sa mu to nedarí:)) Najlepšia či najslabšia skladba sa jednoznačne vybrať nedá, v tomto smere je album vyrovnaný.

V súčasnosti si kapela užíva úspechy u západoeurópskeho publika. Časté koncertovanie podporuje distribúcia albumu prostredníctvom Hardebaran či známejších Adipocere, na Slovensku ho nájdete v distre Metal Age. Ak sa vrátime k úvodnej otázke, teda či kapela neinvestovala do niečoho, čo za to nestojí, myslím, že v tomto prípade o vyslovene zbytočne vyhodené peniaze nejde. Album sa celkom vydaril a svoje publikum si určite nájde. Ak ste sa rozhodli investovať vy, možno by som Vám skôr odporučil nový Galadriel. Štýlovo sa veľmi nevzdialite a aspoň podporíte domácu kapelu.

(Dáša)