Štýl: ultra doom
Skladby:
1. Commuted 19:13
2. Fields 19:50
3. Dead 9:27
4. Too Close Enough To Touch 11:11
Total: 59:41
Zostava:
Alan Dubin - vokály
Stephen O'Malley - gitara
James Plotkin - basa, syntezátory
Tim Wyskida - bicie
Vydavateľ:
Southern Lord Recordings
|
Khanate - Things Viral (2003)
Ku skupine KHANATE (čítaj kon-ejt) som sa dostal, keď som hľadal informácie o Jamesovi Plotkinovi, kvôli recenzii na jeho grindový projekt PHANTOMSMASHER. Medzi obrovským množstvom hudobných aktivít, ktoré má tento človek na svedomí som objavil aj tento jeho doomový projekt, prirovnávaný k mojim obľúbencom ESOTERIC. Nabrowsoval som si na internete nejaké ukážky a tie ma presvedčili, že to musím mať. KHANATE má zatiaľ na svedomí dva albumy "Khanate" (2001) a "Things Viral" (2003), ktoré naozaj patria k tomu najpomalšiemu, čo sa na poli "metalovej" hudby zrodilo.
Už vzhľad CD pôsobí pomerne netradične. Namiesto klasického bookletu sú vnútri tri samostatné listy. Na jednom je logo kapely, na druhom všetky štyry texty a na treťom úplne na spodku v rohu maličká fotka kapely, zostava a tie najzákladnejšie informácie o štúdiu, producentovi atď. Názvy skladieb nájdete len v úzkom pásiku vnútri obalu, medzi dvomi bodmi, kde je prichytená otváracia časť umelohmotného obalu. Z obidvoch vonkajších strán je vzhľad veľmi podobný. Čiernobiele, abstraktné zobrazenie niečoho, čo by sa chcelo podobať na hustú korunu stromu, alebo trávu, alebo krík. Hudba albumu "Things Viral" je rovnako minimalistická, ako obal. Na takmer hodinovom priestore sa rozprestierajú štyry kompozície, ktorých hlavným, spoločným menovateľom je nekonečne pomalé tempo (často hlboko pod 20 bpm). Napriek tomu, že po muzikantskej stránke sa tam toho veľa nedeje (aj keď je vlastne vcelku obdivuhodné hrať presne v tempe, kde medzi údermi bicích uplynie niekoľko sekúnd), skladby sú skomponované tak, že nenudia, ale zato atmosféra je tak hustá, že by sa ani nožom nedala krájať. Nemajú žiadnu konkrétnu štruktúru, len jednoducho plynú v čase. V dvojke "Fields" napríklad prvých šesť minút hrá jeden akord, na pozadí ktorého kde-tu zľahka ťukne hajtka, ozvú sa nejaké elektronické šumy, šepoty a v podstate stále sa niečo deje. Pomerne časté sú aj niekoľko minútové pasáže, kde gitara s basou vyludzujú len kvílivé väzby, alebo rôzne, neurčité zvuky a do nich z času na čas nabúra úder na bicie. Apropo, bicie tu vôbec neslúžia ako nástroj na udržanie rytmu (rytmus tu v podstate väčšinou neexistuje), skôr pôsobia ako nástroj na zdôraznenie prízvukov, prípadne na zvýraznenie nejakej zmeny. Samostatnú kapitolu tvorí zúfalý vresk Alana Dubina, miestami trochu elektronicky doupravený, stále však kruto naliehavý. O textoch, ktoré spieva sa tiež nedá povedať, že by roprávali nejaké príbehy, prípadne odovzdávali nejaké posolstvá. Sú to "len" chmúrne obrazy a pocity zvýrazňujúce už aj tak temnú atmosféru.
"Things Viral", ale aj jeho o niečo surovejší predchodca "Khanate" sú jednoducho značne originálne dielka, aké bežne nevznikajú. Ťažké je túto hudbu k niečomu prirovnať aj keď je pravda, že prirovnanie k ESOTERIC nie je úplne mimo a niektoré pasáže by mohli pripomenúť starý, dobrý, americký WINTER. Je podľa mňa veľké umenie, keď sú na ploche okolo dvadsať minút použité len dva jednoduchučké motívy, ale pritom sú tak skomponované a doslova rozpitvané, že si ani neuvedomíte, že tá zmena, ktorá práve prišla je už ďalšia skladba o dvadsať minút neskôr. A na záver heslo objavujúce sa na obidvoch albumoch KHANATE - "Maximum volume yields maximum results". Len pozor na reproduktory a vôbec všetky menšie neukotvené veci. Pri tejto hudbe majú tendenciu silne rezonovať (teraz ma napadá, že je to vlastne asi jediný spôsob ako do nej "tancovať").
(Golo)
|
