Štýl: (naozaj) progresívny metal

Skladby:
1. Aquanet 8:10
2. Just A Little Bit 4:42
3. Words For Nerds 5:22
4. Melissa's Friend 7:08
5. Read Me 4:16 (I. The Mad Dask, II. Double Spaced, III. Tanking Notes, IV. Scribble)
6. Multi - Masking 8:11
7. In Memory Of... 6:50
8. A Chaotic Realization Of Nothing Yet Misunderstood 12:11
9. The Cereal Mouse 1:20

Total: 58:13

Zostava:
Jason McMaster - vokály (1, 2, 6, 7, 8)
Ron Jarzombek - gitara a programovanie
Pete Perez - basa (1, 2, 4, 6, 9)
Bobby Jarzombek - bicie (1, 2, 4, 5, 6, 7, 9)
Hostia:
Jens Johansson - klávesové sólo (1, 6)
Bill Dawson - vokály (2)
Ray Riendeau - basa (3)
David Penna - bicie (3, 5)
Michael Manring - bezpražcové basové sólo (3)
David Bagsby - klávesové sólo (3)
Daniel Gildenlöw - vokály (4)
Doug Keyser - basa (5, 8)
Jimmy Pitts - klávesové sólo (6)
Sean Melone - basa (7)
Jeff Eber - bicie (8)
Marty Friedman - gitarové sólo (8)
Crystal Francis (1), Ron Jerzombek (3), Amanda Wheatley (3), David Bagsby (3), Mike Schlaf (3), Bill Stalcup (4), Jennifer Jarzombek (8) - hlasy

Kontakt:
http://www.spasticink.com

Vydavateľ:
eclectic electric

Najcennejšou trofejou, ktorú sme si priviezli z festivalu progresívnej hudby HEADWAY v holandskom Amstelveene, bol jednoznačne nový, ešte stále ťažko zohnateľný a dlho očakávaný album "Ink Compatible" od jednej z najoriginálnejších v súčasnosti pôsobiacich kapiel SPASTIC INK. O tom, ako bezohľadne to duša, mozog, srdce a výhradný autor hudby i textov Ron Jarzombek natrel so svojou kultovou kapelou WATCHTOWER ostatným účinkujúcim na vyššie uvedenom festivale, som sa rozpísal na inom mieste (report, fotoreport 1. deň, 2. deň). Dnes by som rád venoval pár riadkov predmetnému albumu "Ink Compatible", na ktorý sme čakali vôbec nie krátko. Veď jeho predchodca, debutový "Ink Complete", má vo svojom rodnom liste číslo 1997. Zvyšní dvaja kmeňoví členovia totiž strávili dlhý čas na turné a v štúdiu s kapelami zvučných mien. Beštiálny basák Pete Perez obstarával hĺbky u RIOT, a Ronovho brata Bobbyho, ktorému zrejme dodnes nikto nevysvetlil, že búchať sa dá aj systémom bum-čvach, k sebe na potulky svetom zlákal nejaký HALFORD. Čakanie na nový album našťastie nebolo až také kruté. V roku 2002 sa Ron zľutoval a vydal sólový album "Solitarily Speaking of Theoretical Confinement", ktorému sa pred istým časom venoval aj Golo (recenzia). Sólovka naznačila, že Ron sa v žiadnom prípade nechystá správať spôsobom hodným zrelého štyridsiatnika, práve naopak, "Solitarily...." je ešte bláznivejší, experimentálnejší, originálnejší a pozoruhodnejší ako "Ink Complete". Veľké očakávania boli teda na mieste. Snáď vás neodradím od ďalšieho čítania, ak prezradín, že "Ink Compatible" tieto očakávania predčil minimálne o 200 percent a že ide o najkomplexnejší a najdokonalejší materiál, v akom mal Ron Jarzombek zatiaľ prsty.

Prvýkrát sa mi album dostal do uší cestou domov z ľahkej večere s jimim v známej bratislavskej nalievarni, a teda priznám sa, že s tým nákupom v búdke som mal dosť zásadný problém spracovať ho. Album totiž štartuje nemilosrdne, už z úvodnej 8-minútovky "Aquanet" sa dá celkom ľahko posrať. Po kratučkom modemovom intre sa spustí neľútosná nasekaná progresívna rúbanica. Len v začiatočnej minútovej predohre je toľko nápadov, skladateľského umu a hráčskych schopností, koľko mnohé kapely nevyprodukujú za celú svoju kariéru. Nasleduje nosný riff skladby, avšak predstavovať si pod tým bežný gitarový riff je prudko scestné. Mnoho progresívnych kapiel by bolo rado, keby takýto riff mali ako vrcholnú inštrumentálnu pasáž albumu. V tejto kapele má však hlavné slovo Ron Jarzombek, a tak sa prekvapenia ešte len začínajú. Pridáva sa totiž spev, a to prvýkrát na Ronovej nahrávke od čias Watchtower. Nový album Spastic Ink teda nie je inštrumentálny, avšak netreba byť sklamaný. Spev dodáva Ronovej hudbe nový rozmer a podľa mňa je to jednoznačne krok správnym smerom. Navyše vokál vo väčšine skladieb obstaráva Ronov nemenej trhlý starý kamarát práve z Watchtower, Jason McMaster. Niekomu možno jeho oldschool-thrashový škrekojačák nie úplne sadne, vo všeobecnosti sa však do muziky veľmi hodí a pomáha navodiť neviazanú atmosféru panujúcu na koncertoch Watchtower. Slohy a refrény sú predelené ďalšími divokými sólami a vyhrávkami, až sa prepracujeme k prekvapeniu číslo dva. Je ním vynikajúce klávesové sólo Jensa Johanssona. Nenechajte sa pomýliť jeho príslušnosťou k verklikovým STRATOVARIUS (inak aj YNGWIE MALMSTEEN), Jens to na klávesoch vie, a nenechá sa rozhodiť ani Ronovým zhovadilým 15/4 riffom. Ale to najväčšie prekvapenie pre mňa ešte len príde. Jensa v sólovaní strieda basák Pete Perez, a je to presne ten typ sóla, ku ktorému z bezpečnostných dôvodov treba hasiaci prístroj pre prípad, že by sa hmatník vznietil. Potom sa vraciame k úvodnému motívu, nasleduje ešte jedna sloha a refrén a skladba končí fade-outom. Normálny človek z toho musí mať hlavu ako melón. A to bola ešte iba prvá skladba....

Dvojka "Just A Little Bit" začína tiež pekne zhurta. Keď sa už do riffu nezmestí ani jednoduché hajtkové "c c c c", je situácia naozaj vážna. Krásny spevavý refrén "just a little bit | of this and that" dokazuje, že chlapci ovládajú aj melodickú stránku veci. Svojou troškou do mlyna prispel Bill Dawson, ktorý sa prezentuje zmutovaným vokálom. Trojku "Words For Nerds" štartuje jedno z mnohých vtipných schizoidných intier, zároveň ide o prvú inštrumentálku na albume. Rytmickú sekciu tu obstarávajú basák Ray Riendeau (HALFORD, MACHINES OF LOVING GRACE) a bubeník David Penna (STATIC, PLANET HATE, RONNIE SPECTOR, SYS-X). Všetkých basákov opäť privedie do zúfalstva sólo, ktoré sem dodal Michael Manring (ATTENTION DEFICIT, MICHAEL HEDGES), pre zmenu na bezpražcovom nástroji. Veselým klávesovým sólom sa zase blysne David Bagsby (XEN, PATRICK MORAZ). Ak doterajší hostia boli z menej známych kapiel (aj keď inštrumentálne výkony tomu vôbec nenasvedčovali), štvorka "Melissa's Friend" prináša prvú celebritu. Naspieval ju totiž Daniel Gildenlöw (PAIN OF SALVATION), a zrejme na vokáloch dosť popracoval, pretože znie úplne inak ako sme zvyknutí a najmä v refréne sa dostáva do závratnych výšok. Svoje tappingové umenie tu predvedie Ron, nasledovaný ďalším deprimujúcim basovým sólom z dielne Petea Pereza. Ak pripočítame striedanie melodických spievaných pasáží s progresívnymi nárezmi, a v neposlednom rade skvelý nadhľadový text z Ronovho pera o vysoko aktuálnej pliage dnešnej doby, keďže Melissiným priateľom nie je nikto iný ako počítačový vírus, vychádza z toho jeden z kandidátov na najlepší albumový kúsok.

Ďalšou inštrumentálkou je päťka "Read Me", začínajúca šialeným viachlasným gitarovým behom. Pridáva sa rytmika, o ktorú sa stará Ronov dlhoročný spoluhráč z Watchtower, nemenej postihnutý a rovnako excelujúci basák Doug Keyser, a už spomínaný bubeník David Penna. Aj v "Multi - Masking" sa to hudobnými nápadmi len tak hemží. Klasickú spasticovskú zostavu dopĺňajú klávesovými sólami Jimmy Pitts (SCHOLOMANCE, THE FRACTURED DIMENSION) a Jens Johansson, medzi ktorými sa ďalšou basovou exhibíciou (koľkou už??) blysne Pete Perez. Túto besnú kompozíciu strieda najpomalšia skladba albumu, jemná "In Memory Of...". Ak ste doteraz pochybovali o Jasonových kvalitách, tu vás jeho takmer dokonalý spev musí presvedčiť. K vysokej kvalite tejto pesničky prispieva aj ďalšia hosťujúca celebrita, menovite Sean Melone (GORDIAN KNOT, CYNIC, AGHORA). Že sa to nezaobíde bez hneď dvoch fantastických bezpražcových sól, snáď ani netreba dodávať. Skladba plynulo prechádza do nasledujúceho albumového vrcholu, 12-minútovej majstrovskej kompozície nazvanej "A Chaotic Realization Of Nothing Yet Misunderstood". Opäť neuveriteľné množstvo hudobných motívov v neuveriteľnom inštrumentálnom prevedení so skvelým Jasonovým spevom. Chorá rytmika v zložení Doug Keyser - Jeff Eber (DYSRHYTHMIA, už názov jeho domovskej kapely mnohé naznačuje) vytvárajú ten najlepší podklad pre sólové výpady Rona a poslednej zúčastnenej celebrity, Martyho Friedmana (MEGADETH, CACOPHONY). Človek je svojím spôsobom až rád, že album končí. Lenže aká by to bola maškrta bez povestnej čerešničky na torte. Je ňou 80-sekundová "Cereal Mouse", ktorá je Ronovým na tisícinu milisekundy presným zhudobnením krátkej pasáže z animovaného filmu o myške, ktorá zožerie všetko čo nájde. Aby ste získali lepší obraz o tejto skladbe i o Ronovom géniovi, odporúčam vám stiahnuť si predmetné video z www.spasticink.com/videos.html. Veľa informácii o diagnózach členov Spastic Ink získate aj z ostatných videí, ktoré sú k dispozícii na tejto stránke, rovnako odporúčam.

Samostatnou kapitolou sú texty. Pre ich pochopenie treba vedieť, že Ron je veľkým priaznivcom internetu a počítačov vôbec. O všetkých textoch sa dá povedať, že sú výborné a písané s obrovským nadhľadom. Ich hlavnou témou je súžitie človeka s počítačom či so strojmi a prístrojmi vo všeobecnosti, všetky pozitíva i negatíva z toho vyplývajúce, kto koho vlastne ovláda atď. Špeciálnym prípadom je osmička "A Chaotic Realization Of Nothing Yet Misunderstood". Možno ste si všimli, že začiatočné písmená slov z jej názvu dávajú spolu ACRONYM. A veru, skratkami sa to v texte len tak hemží. Prvú časť tvorí riadne paranoidný preslov v podaní Ronovej životnej partnerky Jennifer, z ktorého sú v booklete uvedené len začiatočné písmena, napr. "in other words don't believe everything you read" = IOW DBEYR. Možno sa Vám to zdá jednoduché, ale trvalo mi dosť dlho, kým som na to prišiel. Druhá časť, ktorú spieva Jason zmutovaným hlasom, sa so skratkami vyrovnala ešte pozoruhodnejším spôsobom. Začiatočné písmena slov každého veršu tvoria známe skratky, ako inak, z počítačového prostredia. Napríklad "Impatient Sarcasm Declared Naive" = ISDN, "Sudden Change Suggested Ignorance" = SCSI, "Understood Sensitive Belong" = USB, "Has The Meaning Left? What Went Wrong" = HTML WWW, "Mendacious Suppression - Damage Often Suffocates" = MS DOS atď., aby som vymenoval iba tie najznámejšie. Inými slovami, album je aj po textovej stránke premyslený do posledného detailu.

Ďalšou vecou, ktorou sa album môže pýšiť, je vynikajúci zvuk. Od "Ink Complete" je badať obrovský posun, takže sa nemôže stať, že by napríklad basové sólo zaniklo medzi ostatnými nástrojmi. Oproti "Solitarily..." je zase zvuk značne plnší. Vyčítať sa dá snáď len to, že brutálnejšie drsnejšie pasáže si pýtajú trošku mäsitejší sound, ale to sa dá ľahko prehliadnuť. Navyše, jednotlivé party boli nahrávané v rôznych časových obdobiach a až v piatich rôznych štúdiách, takže výsledný skvelý zvuk je o to obdivuhodnejší. A ktože to mal na starosti produkciu a mix? Samozrejme Ron Jarzombek....

Je skutočne obtiažne nájsť na tomto albume nejaké negatíva. Keďže si ma "Ink Compatible" získal do poslednej noty a do poslednej sekundy, nebudem to ani na silu robiť. Album je takmer dokonalý a každému ho vrelo odporúčam. Osobne budem ďalšiu tvorbu Rona Jarzombeka sledovať veľmi pozorne. Človek s takými kreatívnymi schopnosťami sa len tak ľahko nenájde. Navyše je uňho badať, že sa stále vyvíja k lepšiemu. Od bláznivého heavy/thrashingu vo Watchtower, cez pre niekoho možno polotovarový "Ink Complete" (len gitara, basa a bicie, bez spevu, klávesov a s minimom doprovodných gitár), cez experimentálny "Solitarily..." až po zatiaľ najkomplexnejší "Ink Compatible. Pre mňa neohrozený kandidát na album roka 2004.

P.S.: Na úplný záver si dovolím malú self promotion. Výber z thankx listu v booklete: Watchtower, Rob Halford, Mike Portnoy, John Petrucii (thanks for the bass cabinets) & Dream Theater, Spiral Architect, Fredrik Thordendal, Richard Christy, Steve Di Giorgio, Golo & Incipitum, and last but certainly not least... my computer....

(Dáša)