Štýl: rock, heavy metal

Skladby:
1. Alas 1:33
2. Faces 4:36
3. Fade into the X 5:13
4. Pisses me off 5:24
5. Remember 4:41
6. The fall 4:03
7. Music man 4:52
8. Life, crazy life!!! 4:31
9. The mold 5:03
10. Bag o'bones 3:31
11. Evil is as evil does 3:19
12. Never 6:43
13. So far today 4:48
14. Jealousy 6:05
15. Preludio 4:56
16. Abandoned 6:50

Total: 76:08

Zostava:
Chris Caffery - gitara, vokály
Paul Morris - klávesy, piáno
Dave Z - basa
Jeff Plate - bice

Kontakt:
http://www.chriscaffery.com

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Chris Caffery je gitarista činný na metalovej scéne v mnohých zoskupeniach, ktoré si vydobili celkom slušné postavenie a slávu. Z tých najznámejších by som spomenul SAVATAGE, TRANS-SIBERIAN ORCHESTRA, alebo METALIUM. Bohužiaľ, všetko sú to skupiny, ktoré o značný kus míňajú môj hudbný vkus, takže som sa trošku obával, čo mi tento disk prinesie. Nakoniec to dopadlo zhruba tak ako som očakával a žiadne prekvapenie, či už príjemné alebo nepríjemné sa nekonalo.

Album otvára gýčovité, pochodové intro, po ktorom sa rozbehne titulná speedovačka "Faces". Celkom slušné gitarové riffy, dôkladne sledované basou a dopredu poháňané bum-čvach bicími. Nad tým všetkým tróni Chrisov chrapľavý vokál, miestami sa snažiaci aj o nejaké melodické linky, ale s premenlivým úspechom. Heavy metal ako remeň. V podobnom štýle, aj keď v rôznych skôr pomalších, tempách fungujú pesničky "Fade into the X", "The fall" a "Abandoned" so žblnkavými klávesami striedanými s "klavírom". V "Pisses me off" prekvapí takmer HC základný motív a zvyšok albumu sú skôr rockové pesničky. "Remember", "Life, crazy life!!!", "Jealousy", akustické "Music Man", ,,Bag o'bones", pomerne tvrdé "The mold", alebo "Evil is as evil does" dokonca s náznakom murmuru na začiatku. Nechýba ani rocková balada s klavírom "Never" a zlovestným riffom začínajúca a sladkým refrénom vrcholiaca "So far today". Pred koncom albumu si svoje miesto našla aj zasnená skoro-inštrumentálka "Preludio", kde sa Chris dosýtosti vysóloval (napriek tomu patrí k tomu najlepšiemu, čo tento album ponúka, teda až na ten spev na konci). Ináč sa žiadne zázraky nedejú. Sú to v podstate klasicky štruktúrované pesničky sloha-refrén-sloha-refrén-sólo-koniec. V hrdinských pasážach nechýbajú zbory a na svoje si prišli samozrejme aj klávesy (aj keď nie vo všetkých skladbách). K muzikantským výkonom naozaj nemám výhrady. Chris zjavne vsadil na profesionálov. Jedine ten spev je miestami dosť otravný, niekedy aj falošný. Zvuk je perfektný, krištáľovo čistý a vyvážený.

Pravdu povediac, som z tohto albumu trochu v rozpakoch. Po technickej stránke je parádny, kompozične je chytľavý, napriek tomu na mňa pôsobí skôr ako priemyselný výrobok a nie ako umelecké dielo. Myslím, že na ňom nie je jediná pesnička, ktorá by nebola púšťateľná v akomkoľvek rockovom rádiu a väčšina dokonca kľudne v prime-time. Asi to bude hlavne tým, že môj organizmus jednoducho takúto hudbu netrávi.

(Golo)