Štýl: grind core

Skladby:
1. Selfish Minds 01:25
2. Struggle With the Corruptible 00:57
3. Blind Arrogance 00:49
4. Vicious Social Order 00:34
5. Fuck What You Think 00:26
6. Filth and Vehemence 00:48
7. Sick Life 00:41
8. Contest to Amend 00:50
9. Exterminate to Emancipate 01:00
10. Shit Housed 00:21
11. Ailing Addiction 01:21
12. Visual Patriot 00:49
13. Restraint and Riot 01:55
14. Kill Off 00:33
15. Bulldozer 00:42
16. Humanities Struggle 01:12
17. Evil Minds 05:28

Total: 20:32

Zostava:
Shane McLachlan - vokály
Bruce Reeves - basgitara
Steve Burda - gitara
Ramon Banda - bicie

Kontakt:
http://www.jellobung.com/phobia

Vydavateľ:
Obscene Productions

Vykladať grinderom, čo že je to Phobia je ako nosiť drevo do lesa a tým ostatným postačí to, že ide o kalifornskú bandu, pôsobiacu už takých pätnásť rokov a na grindovej scéne požívajúcu štatút legendy. Ich tretí dlhohrajúci :- ) album "Grind Your Fucking Head In" vyšiel v roku 2003 u Deep Six Records, vydavateľstve, za ktorým stojí kapela samotná, a v minulom roku bol znovuvydaný u susedov v Obscene Productions. Podobne sa povodilo aj novšiemu albumu, na ktorý časom dôjde tiež.

Obkecávať na hudbe kalifornskej štvorky nie je veľmi čo, v zásade by sa opis tvorby dal zhrnúť termínom "klasický čistokrvný grind". Pokiaľ ide o regulérne skladby, najkratšia nemá ani pol, najdlhšia ani dve minúty. Vzorce, podľa ktorých sa varí, pomáhali v druhej polovici 80. rokov načrtnúť Napalm Death a hlavne americkí Terrorizer, ktorých postupy a zvuk z "World Downfall" tu počuť celkom výrazne, ale myslím si, že je to plus, dobre zahraného agresívneho grindu s neamatérskym zvukom nikdy nie je dosť. Chrastivé, skôr priamočiare ako technické gitarové riffy ženú dopredu bicie v prevažne rýchlych punkových až klepačkových tempách, do ktorých občas vpadne valivé hrnutie v štýle druhého albumu Bolt Thrower. Sem-tam je nejaké to sólo, pískavý riff a v tom všetkom sa prekrikujú vokály, hlavný je jeden hulákajúci chrapčiak, ktorému kontruje rev a občas nie celkom príčetné vrieskanie. Intrá veľmi nie sú, ak, tak len také úryvky, podfarbujúce textovú stránku, nasrato kopajúcu do spoločnosti, politiky a ľudskej tuposti, takže, ako to už u tohto typu "drvenia" chodí, žiadna patológia, horor a podobné ľahké zábavky. Na konci, v poslednej skladbe, je ešte stará dobrá (asi aj otrepaná) trojminútová pauza a záver, "pojednaný" romantickou country formou. Krátke časové rozpätie je v prípade takýchto albumov výhodou, predsa len grind core dobre funguje hlavne naživo, na povedzme trištvrtehodinovej ploche CD by sa pocit stereotypu dostavil zhruba pri hypotetickom tracku s číslom 20. Ešte sa zastavím pri obale, klasickú rúbanicu dopĺňa naozaj štýlovo, čierno-biela kresba s besniacimi členmi kapely nedá zabudnúť na obaly HC, crustových a grindových klasík z predminulej dekády.

(Martin)