Štýl: death metal

Skladby:
1. The Foreplay 0:29
2. Hypnotic Blood 2:59
3. Words Like Poison 5:00
4. Seeds Of Damnation 3:32
5. Disgust 3:44
6. Experience Of Death 5:39
7. True Name For Devil 4:21
8. Fury Within 3:16
9. Embodied Slavery 3:08

Total: 32:12

Zostava:
Martin Kukoľ - basgitara
Daniel Kochaník - gitara
Marek Stašák - bicie
Martin Marinčák - vokály
Jozef Košč - gitara
Hosť:
Jozef Helmeczy - klávesy (1, 6)

Kontakt:
http://www.perversity.host.sk

Vydavateľ:
Forensick Music

Prešovskí Perversity v tomto roku slávia desať rokov, počas ktorých sa z lokálneho deathmetalového telesa vypracovali na pomerne uznávanú a aj v zahraničí známu smrtiacu bandu. O ich debutový album "In The Garment Of Lust" sa v roku 2002 postarali francúzski Perennial Quest Records, minuloročnú dvojku "Words Like Poison" už vydavateľsky zastrešuje domáce vydavateľstvo Forensick Music. To sa, ako vlastne každý vie, zaoberá zvlášť extrémnejším a extrémnym poňatím death metalu, ku ktorému sa tu a tam blíži aj tvorba Perversity. Je vcelku ťažko povedať, či skupina, jadrom ktorej je už od začiatku gitarista Jozef a vokalista Martin, hrá klasický, alebo brutálny death metal. Oproti "nepríčetnostiam" v štýle Brodequin, Devourment, Disgorge alebo Prostitute Disfigurement disponujú povedzme výraznejšou zvukovou čitateľnosťou a o niečo zrozumiteľnejšími vokálmi, v porovnaní s Dying Fetus sú zase ich postupy klasickejšie, viac-menej ortodoxne deathmetalové. Na to, aby ich bolo možné označiť za klasický death metal, je tam zas priveľa náklepov, vokálnych ukrutností a svižne sa striedajúcich pasáží. V podstate by sa dalo povedať, že ide o podobný prístup, aký poznáme napríklad od Typhoid, akurát s tým rozdielom, že Perversity zvlášť na aktuálnom albume vyznievajú o dosť hutnejšie a divokejšie. Svoje v prvom rade robí zvuk od Tomaka, ktorý je oproti tomu z debutu (ten sa tuším nahrával v Prešove) oveľa mohutnejší a vyrovnanejší, zmizli také veci, ako plechové nazvučenie rytmičáku, príliš, resp. nevhodne vytiahnutá basgitara a mierna zvuková rozhádzanosť. Z tohto pohľadu "Words Like Poison" vyznieva naozaj presvedčivo a hudobne na tom nie je o nič horšie. Aby bolo jasné, ani náhodou sa nedeje niečo ohromujúco objavné, žiadny prevrat v už zo všetkých strán prevarenom štýle, ale poctivo odohraný technickejší energický death metal s vcelku zjavným príklonom k brutálnejším riešeniam stále poteší. V každej skladbe sa vystrieda viacero pasáží, odohraných hlavne v stredných, rýchlych a klepačkových tempách, ktoré osviežujú valivé, prípadne odsekávané plochy (vydarený je napríklad "tranzovný" postup v "Hypnotic Blood"). Štýl komponovania vychádza z amerického death metalu, aký hrajú Morbid Angel, Incantation (zvlášť "zavýjajúce" gitarové riffy) alebo Deeds Of Flesh, takže spájanie technickej precíznosti a valivej priamočiarosti, čo dokopy dáva prehľadnú, agresívnu a pritom vonkoncom nie primitívnu hudbu. Gitaristi sa prezentujú nielen ako technici a skladatelia, ale aj ako zdatní sólisti, pričom ich "exhibície" nie sú samoúčelne vytiahnuté nad hudobný základ. Okrem kvanta dramatických gitarových vyhrávok dôjde občas aj na tie basové. Niekedy pôsobia skoro až odľahčujúco, ale nie tak, aby poslucháč musel mať dojem paródie. Pokiaľ ide o vokál, tak u mnohých skupín sa ho "podarí" buď príliš vytiahnuť, alebo ho naopak totálne utopiť. Perversity sa tomu vyhli, vokál počuť tak akurát. Martin, okrem toho, že mu celkom ide frázovanie, disponuje kvalitným hlbokým revom, ktorý v tej pravej chvíli dokáže aj riadne zagrúliť, ale vcelku sa drží relatívne zrozumiteľnej polohy (tzn. texty sa väčšinou dajú sledovať podľa bookletu). Okrem prevažujúcich hĺbok sa objavujú aj občasné revané a škriekané vokály, tu a tam skombinované s hlavnými.

Na nahrávkach Perversity majú už roky svoje miesto aj klávesy. Jozef Helmeczy sa tentokrát k slovu dostal v intre a typickými "hororovými" registrami obohatil tiež záver skladby "Experience Of Death." Pokiaľ vás zaujímajú texty, tak tentokrát je im podriadený aj koncept obalu a bookletu, väčšinou ide o pohľad na realitu - vojny, násilie, spoločnosť, cirkev - z dajme tomu "deathmetalového" uhla. Sú vcelku dobre napísané, žiadne pubertálne gore alebo nihilizmus, ani hranie sa na najmúdrejšieho spasiteľa, takže ku kvalite vydareného deathmetalového albumu prispievajú tiež.

(Martin)