Štýl: death metal

Skladby:
1. Frankenstein's Fare 3:25
2. Pills of Suffering 3:52
3. Why? 3:49
4. I Suffocate 3:08
5. Requiem 0:42
6. Body Count / Bhopal Massacre 2:34
7. End of Gaia 3:21
8. Black Stain (Sea of Blood) 5:00
9. Parasites 4:28

Total: 30:21

Zostava:
Pavel - bicie
Eda - basgitara
P.A.T. - gitara
Fred - vokály

Kontakt:
http://www.smashedface.wz.cz

Vydavateľ:
Nice To Eat You Records

Na Morave je v rámci metalového diania živo už pekých pár rokov, a pokiaľ ide o extrémnejšie žánre, tu a tam sa na scénu nová kapela vyhupne tiež, niektorá presvedčí, iná zas až tak nie. Pomerne "zánovným" telesom sú aj Smashed Face, zhruba lokalizovateľní do širšieho okolia Brna. Pred troma rokmi debutovali s demom "Invaze", z ktorého kritika ani fans do extázy neupadali, ale ako vstup na scénu poslúžilo. Po zmene na gitarovom poste a zrejme aj vydiskutovaní si smerovania vznikol nový materiál, ktorý sa dočkal vydavateľskej starostlivosti hneď dvoch zavedených značiek. Pomerne vydarený obal ukrýva hudbu s veľmi šťavnatým hutným zvukom zo štúdia Šopa. Neviem čím to je, ale mne pripomína taký mix znenia podzemných deathmetalových, prípadne grindových bánd z Fínska z doby pred 10 - 15 rokmi a zvuku floridského death metalu. Bolo by teda dosť čudné, ak by takýto zvukový kabát halil nejaký povedzme psychedelický rock... O jedinú psychedéliu sa starajú niektoré sample a noise/industriálne ruchy medzi skladbami. Mimochodom dobrý nápad, hustý hudobný maras to dotvára vcelku pôsobivo, a je aj jednou z tých originálnejších ideí CD. Druhou je napríklad textová zložka, orientovaná prevažne ekologicky. Hlavná podstata albumu, teda hudba, je už skôr z kategórie "predtým často počutého." Nie je to tragédia, nakoniec, pri death metale, a to je štýl, s ktorým tu máme tú česť, je to skôr pravidlom. Death metal v podaní Smashed Face je na rozhraní klasického deathmetalového hrania, ovplyvneného dajme tomu floridskou klasikou (občas som si spomenul na dávno zabudnuté skupiny ako Resurrection) a toho, čomu sa dnes hovorí "brutal" - hojdavé rytmy, gitarové pískačky a klepačky, ktoré ale nie sú až také časté, aby album nevyznieval v prvom rade ako nekompromisne rozbehnutý tank v najväčšej bojovej rýchlosti. Je zrejmé, že Smashed Face sa snažia znieť a hrať "súčasne" (paradoxne pri využití klasických prvkov), a je pravda, že neznejú ako nejaká vykopávka. Nemôžem povedať, že by mi na ich albume niečo vyslovene chýbalo, zvlášť svižnejšie časti majú veľa do seba, ale nemôžem povedať ani to, že by som na ňom začul niečo, čo by ma vyslovene strhlo...nie že by sa to v poslednom čase podarilo niekomu inému. Oceňujem tu v prvom rade energiu, sálajúcu z hudby, primerané využívanie "skočných", prípadne melodickejších liniek a hlavne dobrú prácu s vokálom, pohybujúcim sa od prevažujúceho ťahavého hlbokého rukotu cez nejaké to zachrochtanie až po trochu starého dobrého kloktania :- ) Ako bonus tu ešte máme interaktívnu stopu s videom (koncert, zvuk nič extra, nasadenie sa cení) a kvantom fotiek. Dokopy je to slušné debutové CD deathmetalovej skupiny s nie beznádejným potenciálom, viac povie budúcnosť.

(Martin)