Štýl: melodický death metal

Skladby:
1. Thirst For Knowledge 3:49
2. Royal Killing 4:21
3. Falling Apart 5:36
4. Mask Of Hatred 3:48
5. The Forthcoming 3:27
6. Children Of A Dying Breed 3:40
7. Lost Horizon 5:36
8. Casting Shadows 3:24
9. Behind The Veil 3:28
10. Demon-(mon)-archy 4:07

Total: 41:22

Zostava:
René Bertzold - vokály
John Gahlert - basgitara, sprievodné vokály
Nick Putzmann - bicie
Alex Fischer - gitara
Eddy Langner - gitara

Kontakt:
http://www.fallofserenity.com

Vydavateľ:
Metal Age Productions

Už pred pár rokmi som na istej časti hardcoreovej scény spozoroval silnejúci príklon k melodickejšej podobe extrémnejších metalových žánrov. S hutným metalovým zvukom a thrashovými riešeniami ešte predtým prerazili „ortodoxnejšie“ HC spolky ako Hatebreed, Liar či Cataract, teraz mám však na mysli skôr death metal (v tomto prípade melodickejší, hoci už dnes pár hardcoreových zoskupení občas loví aj v revíroch takých Dying Fetus alebo Pyrexia) a black metal, ktorý presiakol do hudobných schém „rozhnevaných mladých mužov“ po oboch stranách oceánu. Za všetkých tak orientačne spomeniem The Year Of Our Lord, Faust Again, Unearth, All Shall Perish, Caliban alebo Heaven Shall Burn, a budem sa venovať novinke (východo)nemeckých Fall Of Serenity. Mám aj ich dlhohrajúci debut „Grey Man’s Requiem, vydaný v roku 2001 u hardcoreového (no, povedzme metalcoreového, ale ide trochu aj o tú „ideológiu“:- )) vydavateľstva Voice Of Life Records, a tak môžem porovnávať. Debut, mimochodom hudobne dosť záživný a vydarený, prinášal zmes hard coru, thrash metalu a slušnej porcie staroškolského švédskeho death metalu 90. rokov, v prípade F.O.S. išlo hlavne o vplyvy Dismember, Grave a napríklad aj Desultory, skrátka klasický death zo severu, v ktorom rozhodne nechýbali melódie. V súčasnosti sú nádejní Nemci u ešte metalovejšieho vydavateľstva a dokonca aj metalovejšie znejú, hoci naozaj nemám pocit, že by to bol nejaký cielený postup. Jedna vec je však istá – v súčasnosti hard core nájdete možno tak v osobných postojoch hudobníkov, v ich tvorbe z neho veľa nezostalo. Fall Of Serenity sú bez diskusie metalovou bandou, ich tvorba je riadne nabrúseným melodickým death metalom, postaveným na naliehavej energii a búrlivých harmóniách, vytvárajúcich silné melodické motívy, v ktorých síce začujete vplyv napríklad síce zatiaľ stále mŕtvych, ale nesmrteľných At The Gates, Edge Of Sanity alebo The Crown. Zahrané sú však s hrubozrnnou drsnosťou už spomínaných Dismember a v klepačkách, ktoré sa občas vyskytnú, počujem dokonca aj vzdialený odraz aktuálnej tváre istého kanadského monštra :- )) Aby to všetko neznelo len besne, ale aj dramaticky, v nie zriedkavých pasážach sa cval a klus zmení na majestátny pochod, prípadne na nekompromisné valcovanie. Nemci tento „severský“ štýl zvládajú na uchu lahodiacej úrovni, bez nejakej ťažkopádnosti či nedotiahnutosti, možno nie prevratne originálne, ale pútavo a s gráciou. Takým pomerne svojským prvkom je, že okrem typických štýlových vokálov vo vrieskavých („lindbergovských“), stredných a hlbších revaných polohách sa ozve aj melodický vokál, tu a tam dokonca zborovo a pritom to hudbe ani nemá ako ubrať na drsnosti. Skladateľsky je na tom skupina na úrovni, podarilo sa viacero v dobrom slova zmysle „hitových“ záležitostí, zvlášť kvôli tým gitarovým melódiám, sólam a dobre nafrázovaným vokálom. Zvuk je takisto v poriadku, skôr čistý, ale hustý, zrejme preto, že sa nesnaží uletieť kdesi do výšok medzi vŕtačky a cirkulárky, skrátka zodpovedá dobe vzniku albumu, ktorý evidentne nebol vymyslený a nacvičený za mesiac. A nie je to dokonca ani nejaký vyslovený „švédsky klon“, možno podobne by s takouto produkciou mohli znieť napríklad českí Mortifilia, tiež svojho druhu takí „Švédi, ale nie celkom“. V rámci žánru kvalitný materiál a celkovo, ako sa vraví, „dobrý metal“:- )

(Martin)