Štýl: melodický gitarový death metal

Skladby:
1. Intro - Enter The Hellium
2. Helliotica
3. Witch Dance
4. Quest
5. Singer In The Mist
6. And My Journey Continues
7. Revealing The Sarnath
8. The Way Of King
9. I Am...
10. Realm Of Perfect Visions
11. Said The Dreamer

Total: 44:31

Zostava:
Peter Bartakovič - basa
Peter Schlosser - bicie
Juraj Grežďo - spev
Juraj Schlosser - gitara
Michal Zaťko - gitara

Kontakt:
thalarion@topolcany.net

Vydavateľ:
Forensick Music

Ako som už mnohokrát spomínal, slovenská scéna je v poslednej dobe nejaká zaspatá a mám ten dojem, že sa ani žiadne nové a zaujímavé kapely nerodia, ako tomu bolo počas boom obdobia koncom 90tych rokov. Na jednej strane je to hroznou lenivosťou začať niečo nové robiť v oblasti metalovej muziky, na druhej strane sa stále viac do popredia záujmu tlačia sračky, ktorými nás médiá kŕmia neustále zo všetkých strán. Je tu ešte jedna vec: kapely, ktoré sa držia na scéne povedzme 10 rokov nám pred očami starnú a je len otázkou času, kedy sa aj oni rozhodnú, že ďalej sa to nedá dotiahnuť a ukončia svoju činnosť. Práve pri počúvaní nového albumu mojej obľúbenej kapely Thalarion ma napadlo, že keď zaniknú skupiny ako Depresy, Sanatorium a im podobné skvelé kapely, slovenská scéna skončí na smetisku skúšobní a garážových pseudo-koncertov. Nie, nerád by som urážal ľudí, čo sa o niečo pokúšajú práve v takomto prostredí, ale ich mená sa častokrát nedostanú ani za štvrť, kde pôsobia. Ja osobne mám to šťastie, že som zažil ten boom kapiel, ktoré hrali a snažili sa presadiť a niektorým sa to aj podarilo. Plynulo prejdem k hodnoteniu nového počinu kapely, ktorá brázdi slovenskú scénu už dlhé roky a má aj celkom slušnú diskografiu. Ich zatiaľ posledným počinom je album „Hellium“, ktorý je zase o niečom inom, ako boli jeho predchodcovia. Ale práve táto nová cesta sa mi na tom páči. Kapely väčšinou čím sú staršie, tým začnú poľavovať na agresívnosti, až sa z ich tvorby načisto vytratí, to však nie je prípad Thalarionu. Oni práve naopak pridali na rýchlosti a to z nich robí ozajstnú elitu metalu na Slovensku.

Album začína takým ambientným introm, no po jeho skončení sa rozbehne totálny mäsomlýnek melodických riffov, technických bicích a murmuru, ktorý sa častokrát zmení na škrek, no vždy je to zrozumiteľné, lebo kapela dáva veľký dôraz aj na textovú stránku a kto si prečíta texty, musí uznať, že sú o niečom, nie len samoúčelné. Keď som už pri tom, kapela si vždy dáva záležať nielen na muzike, ale aj na dizajne svojich albumov a tak tomu je aj teraz, absolútne skvelý booklet obsahuje všetky texty a potrebné informácie pre fanúšika. Ale vrátim sa k samotnej muzike. Ja veľmi nerád porovnávam zahraničné kapely, ale pre obraz by som povedal, že kapela ide v šľapajách severských kapiel melodického gitarového Death metalu a pri počúvaní takejto muziky mi ani nechýbajú žiadne klávesy a moderné zvuky, ktoré sa v dnešnej dobe častejšie ako predtým objavujú aj v tých najextrémnejších štýloch. Obaja gitaristi vypĺňajú do bodky všetky plochy, občas pri počúvaní niektorých skladieb mám pocit, ako keby hrala celá sekcia gitaristov a každý si tam vložil svoj osobitý znak hry. Dokonalosť súhry oboch gitár je citeľná hlavne pri živých vystúpeniach, kde sa vždy ukáže, že kto čaroval v štúdiu a kto si to poctivo odohral a nahral. Preto odporúčam okrem počúvania CD aj návštevu koncertu tejto kapely. Zaručene sa nudiť nebudete. Na albume sa nachádzajú už tradične rýchle vypaľovačky, ale aj ponurejšie a technickejšie vyhrávkové „baladičky“, takou skvelou oddychovou je skladba „Quest“ a na druhej strane rúbanica „And my journey continues“, kde nájdete skutočne všetko. Skrátka pohodový album na počúvanie, pre široké masy metal fans.

Na záver len posledné slová. Pre mňa týchto 45 minút je jedným z najlepších počinov na slovenskej scéne v poslednom čase a ako tomu bolo posledný polrok, aj naďalej bude toto CD navštevovať moje CD mechaniky dosť často.

(Darkoldus)