Štýl: inštrumentálny progress rock

Skladby:
1. Nebeský Zvon 12:11
2. Agent 007/8 3:44
3. Istanbul (intro) 2:53
4. Orient Express 9:59
5. Venice (outro) 1:11

Total: 29:58

Zostava:
Adam Kuruc - klavirista
Ivan Boskovic - gitarista
Ján Šteňo - bubeník
Martin Huba - gitarista
Martin Stavrovský - gitarista
Timotej Strieš - basgitarista

Kontakt:
http://www.personagrata.szm.sk

PERSONA GRATA zažiarila (vtedy ešte pod názvom PERSONA NON GRATA) ako najväčšie prekvapenie pred takmer rokom na pražskom festivale progresívnej hudby Indigofest. Odvtedy sa po nich zľahla zem a len z času na čas ku mne prenikli správy, že nahrávajú demo. Veci sa vyjasnili až 1. júna, keď som sa na viedeňskom koncerte MESHUGGAH stretol s bubeníkom Janom. Dozvedel som sa, že mali nejaké šachy v zostave, ale že demo je hotové a v lete majú dokonca nahrávať prvý album. Neviem síce v akom sú momentálne štádiu, každopádne demo je tu a na mne je, aby som vám priblížil o čo vlastne ide.

Nahrávku otvára tichý, klávesový úvod skladby „Nebeský Zvon“, ktorý plynule prechádza do klavírnej časti. Vzápätí sa pripoja aj ostatné nástroje, stále len veľmi zľahka. Po pár opakovanich však tento úvod vygraduje, gitary prifarbia efekty a začína tá pravá , progresívna muzika. Skladba je to dynamická, striedajú sa kľudné pasáže s tými našľapanejšími, veľmi príjemným spôsobom sa vysólujú gitary a hlavne klávesy s bohatým registrom rôznych zvukov podľa aktuálnej nálady pasáže. Z trochu iného súdka je dvojka „Agent 007/8“. Začína streľbou a hneď po nej nastúpi svižná „rock'n'rollová“ skladbička, ako už samotný názov naznačuje v 7/8 rytme. Pripadá mi trochu ako zo soundtracku k hre Need For Speed a to nie len vďaka elektronicky znejúcim klávesám v strednej časti, ale aj kvôli pískaniu pneumatík. Ku koncu frajer Bond zasadne do baru, čomu zodpovedá atmosféra temného barového klavíru s metličkami na bicích. Po týchto dvoch skladbách začína vrchol albumu, s introm a outrom trojdielna skladba, „Orient Express“. Intro „Istanbul“ sa vcelku úspešným spôsobom snaží navodiť orientálnu atmosféru pomocou rôznych perkusií a klávesov so zvukom nejakého toho orientálneho strunového nástroja. Neskôr sa pridá aj basa z čoho vznikne celkom príjemná melódia. Tú však po chvíli preruší spev muezína, ktorý odpáli hotové inštrumentálne peklo. Nie je to však len bezhlavé sólovanie (aj keď sól si užijete dosť). Skladba má doslova strhujúcu stavbu, sóla tiež nie sú premrštené, ale citlivo zasadené a hlavne veľmi náladu podtrhujúce. Najstrhujúcejšie sú tie klávesové v podaní Adama Kuruca, ale ani gitaristi sa v žiadnom prípade nedali zahanbiť. Presne takto si predstavujem dokonale skomponovanú, modernú, progresívnu, rockovú skladbu. Rovnako ako v jednotke sa tu neustále striedajú tempá, nálady od tých kľudných až po značne dramatické. Musím vyzdvihnúť aj bubeníka a basáka pretože aj oni majú značný podiel na tom, že všetko šľape ako švajčiarske hodinky, škoda len že dostávajú o niečo menej priestoru na vyjadrenie (to sa týka najmä basáka). Krátke „cembalové“ outro „Venice“ už len na záver zľahka ukľudňuje atmosféru rozpálenú predošlou peckou.

Jediná vec, ktorá mi na tomto materiále vadí je, že je pomerne krátky a preto sa už teším na sľubovaný album. Ak by sa týmto pánom podarilo skomponovať viac skladieb ako „Orient Express“ (teraz nemyslím podobných, ale takých strhujúcich) máme sa na čo tešiť a určite nie len my na Slovensku. Vrele odporúčam hlavne milovníkom DREAM THEATER (ten je miestami dosť cítiť), no v podstate aj každému, kto má rád hudbu, v ktorej hudobníci vedia, na čo slúži ktorý knoflík na klávesoch, prípadne čo je to gitara a ako sa ňu hrá. Je to jednoznačne najlepšia nahrávka aká sa mi zo Slovenska dostala do rúk za veľmi dlhú dobu.

(Golo)