Štýl: dark core
Skladby: 1. Euthanasia 5:06 2. Black Heart Father 4:19 3. St. Black (live) 4:14 4. ...outro 0:32
Total: 13:51
Zostava:
Body - spev, gitara Johan - bicie, vokály Maličký - basgitara, vokály
Kontakt:
rasto.body@pobox.sk
|
St. Black - Promo (2004)
Traja hudobníci, známi predtým z HC/punk/metalových Naša vec, resp. z crossover/metalových Eternity (a kariéra bubeníka je ešte výrazne bohatšia a dlhšia) zrejme zatúžili po temnejšie a náladovejšie zafarbenej hudbe a pod hlavičkou St.Black sa vyprofilovali ako koncertne pomerne aktívne teleso. Ich promo z konca minulého roku je prvou plus-mínus štúdiovou nahrávkou, určenou pre širšiu verejnosť a obsahuje štyri skladby. Štýlovo ide o na tunajšie pomery nie celkom tradičnú tvrdú rockovú hudbu, postavenú na hutných, nie veľmi komplikovaných gitarových riffoch a valivých, respektíve takmer pochodových tempách bicích nástrojov. Vlastne každá skladba sa odvíja od úderného výrazného motívu, ktorý tvorí jej kostru, a na tú sa pripájajú vyhrávky, dosť často budované na súhre bicích a basgitary, s potlačením klasickej metalovej gitary, nahradenej rôznymi zvukovými efektami a skreslenými tónmi. V podstate tu máme syntézu drsných metalovo-hardcoreových pasáží a nervných, mrazivých psychedelických partov. Atmosférou má tvorba St.Black miestami blízko k industriálnejšie ladeným rockovo-metalovým spolkom, aspoň ja tam v náznakoch cítim feeling ranej tvorby Marilyn Manson, inde zase počuť závan „panterovského“ metalu a grungeového spleenu, hodeného do mierne depresívnejších tónov. Spev sa odohráva vo viacerých polohách – kričanej, polospievanej, šepkanej a nechýba hojná porcia skreslených vokálov. Prinajmenšom takto to vyzerá v dvoch štúdiových skladbách. Tretia je z koncertu a vyznačuje sa tým, že tvrdosť a agresivita v nej ustupuje mrazivým, bezútešným náladám. Štvrtá je polminútovou, skôr akustickou záležitosťou na záver audio-časti CDR. Zvuk je tu v rámci normy, nie je určite krištáľovo čistý či „luxusne“ profesionálny, ale počuť, že St.Black majú určitú predstavu o vlastnom svojskom znení a že na prípadnom ďalšom, možno aj dlhohrajúcom materiáli sa ju pokúsia naplniť.
Po hudobnej stránke ide o dosť zaujímavú a nie celkom tuctovú záležitosť. Nie som si istý, ako ich hudba bude fungovať na prípadnom albume, vynásobiť tie dve veci z proma piatimi asi cesta nebude, pretože by reálne hrozil dojem monotónnosti. Na druhej strane, prísľubom toho, že to tak byť nemusí, je už v súčasnosti rozsiahly koncertný set kapely a multimediálna časť CDR, kde zvlášť pri druhom živom klipe počuť, že St.Black okrem valiacej sa temnoty vedia vykúzliť aj efektívny melodický motív. Táto nahrávka na scénu prináša štýlovo bližšie nezaraditeľnú, nie prehnane komplikovanú tvrdú hudbu, pracujúcu s temnejšími náladami a zvukmi, ktorá sa nepočúva zle. Vďaka zdravej nadupanosti kapela zaujme aj na koncerte.
(Martin)
|