Štýl: melodický death metal

Skladby:
1. Mind Collectors 4:53
2. Unirony 4:14
3. Dialogue III. 5:04
4. Daemon Within 6:18
5. Fly With Breeze 5:17
6. The Triumph 4:20
7. Guilty Or Not 3:19
8. Requiem 5:31

Total: 38:59

Zostava:
Juraj Mac - gitara, basgitara
Michal Puškár- gitara, basgitara
Michal Miko - bicie
Juraj Šimek - klávesy
Peter Kaštil - vokály
Hosť:
Majo Petranin - hlavne čisté vokály v 3, 4, 8, čisté vokály v 5, 6, 7

Kontakt:
http://www.antaresonline.sk

Ako áno, ako nie, po vydarenom „Made In Fear“ je tu s primeraným časovým odstupom tretí album martinských nezmarov Antares. Prečo nezmarov? Nuž, dávno je mi jasné, že edičná politika vydavateľstiev sa riadi dosť zvláštnou, „zvonku“ až nepochopiteľnou logikou, a že v tejto oblasti je lepšie sa nerozčuľovať a ničomu sa nečudovať. V prípade takýchto materiálov si však predsa len kladiem otázku, čo dočerta je príčinou, že skupina na úrovni Antares si svoje nahrávky poväčšine vydáva na vlastné triko, lebo cesta ku kompetentnému vydavateľovi je z mne neznámeho dôvodu asi zarúbaná. Prvý album vyšiel u rakúskych CCP Records, druhý sa vydavateľsky podarilo zastrešiť aspoň licenciou u ruských CD Maximum a ja som vážne zvedavý, či sa niečo podstatnejšie podarí v prípade „Mind Collectors“. A práve to, že sa Martinčania nenechajú odradiť prístupom vydavateľstiev, ktoré sa papierovo mlátia do hrude, ako že to oni podporujú metal, z nich robí nezmarov...

Už pri recenzii minulého CD som nemal dôvod šetriť chválou a pri novinke môžem chváliť ešte viac. Tí, ktorí s tvorbou Antares mali tú česť, vedia, že v rámci melodického death metalu ide o vskutku kvalitnú záležitosť prinajmenšom v rámci strednej Európy a na Slovensku zvlášť. Nie že by tu nemali žánrových súputníkov, ale ak vezmeme do úvahy, že nedávni hegemóni Depresy sa posledným albumom posunuli vcelku blízko k atmosferickému black metalu, Thalarion pre zmenu pritlačili na pílu a Dysanchely sú pri všetkej melodike skôr staroškolsky nabrúsení, tak práve v prípade Antares je tu spolok, ktorý na jednej strane hrá melodickú a majestátne klenutú atmosferickú hudbu, na druhej strane absolútne nezabúda na deathmetalovú dravosť, energiu a typickú hĺbku vo všetkých zložkách. A napríklad tým, že kapela sa vôbec nesnaží tlačiť svoju tvorbu do nejakých módnych škandinávskych šablón, sa stáva nielen vyzretým, ale aj dosť svojským telesom.

Čo tu teda máme - temný a dramatický metal s poriadne košatými aranžami, kde sa na prepletené gitary, striedajúce ostré riffy, melodické kaskády a „hmatníkovú smršť“ nabaľujú bohaté klávesové klenby. Materiál, ktorý väčšinou úspešne rezignuje na výraznejšie spomalenia a pokojnejšie uvoľnené plochy, je vďaka kompozičnej bohatosti doslova výbušný a jednotlivé búrlivé hudobné obrazy sa občas striedajú priam nečakane. Gitary a klávesy ženie dopredu veľmi dobre spracovaná rytmika a jedným dychom sa žiada dodať, že napriek bohatým aranžmá celok vôbec neznie prepchato, asi aj preto, že nikto sa nepokúša o samoúčelné technické exhibície. Hudba je skrátka do detailu prepracovaná a to isté možno povedať o vokáloch. Tu rozhodne nečakajte pre štýl typický „švédsky“ revo-škrek, prím hrá totiž hlboký deathmetalový rev v niekoľkých tóninách. Občas mu sekunduje zastrená, trochu syčiaca poloha, prípadne pasáž odrevaná v strede hlasového registra alebo blackmetalový škrek. Tu a tam dôjde na recitáciu a vo vcelku slušnej miere sa k slovu dostal aj hosťujúci čistý vokál. Nemusíte mať strach, nejaké speedmetalové jačanie to nie je, skôr rockovejší, niekedy nadupaný, inokedy skôr pokojný spev. V jednej pasáži mi zafarbením pripomína Lunatic Gods, čo asi nebol zámer...no, stane sa. Celkovo je táto vokálna pestrosť plusom, na tvrdosti albumu absolútne neuberá. Veľmi zaujímavý je napríklad kontrast deathmetalového a čistého vokálu v päťke „Fly With Breeze“, prípadne čistého spevu a „čierneho“ škreku v titulnej skladbe. K tej, ak by niekomu hudba na albume nestačila, je na CD aj celkom pozerateľný klip.

Pokiaľ ide o texty, nesú sa skôr v rovine úvah nad človekom a jeho existenciou, vôľou, motívmi ľudského konania, takže žiadne abstraktné koncepty alebo hororové historky.
O zvukovú stránku nahrávky sa tentokrát postarali v Exponente, na ktorý sú už pár rokov veľmi rozporuplné názory, ale mám pocit, že tentokrát sa znenie naozaj podarilo - čisté, zároveň mohutné a hudbe ešte dodalo na dynamike.

Záver - veľmi dobrý album, možno nejde v koľajach súčasných trendov, ale seriózneho vydavateľa si zaslúži viac, než hocičo iné, čo v súčasnosti vzniklo. Držím palce.

(Martin)